Slovenskí politici na psychiatrii
(fejtónový sen)
Medzinárodná konferencia usporiadaná Asociáciou slovenských psychiatrov
v Bratislave na tému – Keď
slovenským politikom zaharaší v ich dutých hlavách, sa stretla
s nevídaným záujmom. Popri šesťdesiatich slovenských psychiatroch tu bolo
prítomných ďalších 145 psychiatrov z Európy, Ameriky, Ázie, Afriky
a Austrálie, popri ktorých tu bolo akreditovaných vyše 90 novinárov
a televíznych štábov z celého sveta. Po privítajúcom ceremoniáli
vystúpil s obsiahlym prejavom predstaviteľ Asociácie slovenských
psychiatrov. V úvode pripomenul, že vysoká politika na Slovensku je
najzločineckejšou, najzlodejskejšou a najzavrhnutiahodnejšou profesiou,
lebo ani jedna profesia neregistruje toľko masových vrahov, ako práve vysoká
politika. Zdôraznil, že profesijnou povinnosťou psychiatrov je chrániť občanov
pred touto zberbou práve preto, lebo je dostatočne preukázané, že polícia,
prokuratúra a súdy na Slovensku sú vo väčšine prípadov v pozícii
ponížených lokajov a prostitútok v službách vysokej politiky.
Tri
príklady zo Slovenska
Po tomto
úvode zástupca Asociácie slovenských psychiatrov informoval na konkrétnych
prípadoch troch slovenských politikov Mikuláša Dzurindu, Vladimíra Mečiara
a Jána Slotu so skúsenosťami slovenských psychiatrov, keď týmto politikom
zaharašilo v ich dutých hlavách až s takou silou, že museli byť
hospitalizovaní na uzavretom špeciálnom oddelení. Ďalej pokračoval:
„Vážené dámy, vážení páni,
Mikuláša Dzurindu dvojnásobného
predsedu slovenskej vlády vám ako
politika nemusím predstavovať, informácií je dostatok. Budem hovoriť o ňom
ako o pacientovi našej kliniky. Na úvod musím povedať, že bol ku nám privezený
vo veľmi zúboženom stave. Mal vsugerované predstavy o nejakej skupinke,
ktorá mala mariť jeho tzv. ekonomické reformy. Bol v štádiu, keď podozrieval vlastnú manželku a deti, že
sú členmi tejto skupinky. Na zistenie jeho diagnózy, ako aj následnú liečbu,
sme museli vyvinúť abnormálne úsilie a množstvo trpezlivosti.
Vychádzali sme aj z toho, že
pacient Dzurinda mnohokrát ako slovenský premiér hovorieval o svetlách
nádeje, ktoré budú na konci tunelov. Za týmto účelom sme nechali doviezť 36
tatroviek doplna naložených pieskom. Pred pacientom sme začali spomínať tunely,
na konci ktorých by mali byť svetlá nádeje, ako výsledok jeho reforiem. Účinok
bol neuveriteľný. Začal kopať tunely rôznych priemerov a dĺžok, neustále
hľadajúc a čakajúc, že sa tam objavia svetlá nádeje. Keďže sa
k ničomu takému neprekopal, začal od nás požadovať, aby sme ho spojili
s americkým prezidentom Bushom. Pripravili sme to tak, že po vytočení
čísla sa ozval jeden americký imitátor napodobňujúci prezidenta Busha. Pacient
Dzurinda ho neustále prosil o prepáčenie a odpustenie, že Amerika
z daní svojich poplatníkov už desať rokov dopláca na Slovensko, že on ako
slovenský premiér sa tým cíti hlboko dotknutý a ponížený, pričom mu neustále predkladal svoje vízie
o svetlách nádeje na konci tunelov, ktoré by potom mali Slovensku umožniť,
aby Amerika nemusela naň doplácať. Preto sme po dohode s predstaviteľmi
Technickej univerzity v Bratislave zabudovali do piesku špeciálne
prístroje, vydávajúce svetelné efekty. Výsledok sa dostavil. Mikuláš Dzurinda
sa nielen postupne uzdravil, ale sa začal považovať aj za najlepšieho
reformátora v histórii Slovenska. Na nedávnej kontrole na našej klinike
nás prekvapil zvláštnym návrhom. Požiadal nás, aby sme mu na pravú ruku
vytetovali veľké číslo 5, a na ľavú ruku veľké číslo 9. Keď sme sa ho
opýtali prečo, odpovedal nám, že chce opätovne tárať piate cez deviate.
A teraz mi dovoľte, aby som Vás
poinformoval o ďalšom významnom pacientovi, ktorý sa svojimi bludmi
nezmazateľne zapísal nielen do histórie psychiatrie, ale aj do histórie
Slovenska. Jedná sa o Vladimíra Mečiara. Ako sa k nám vlastne dostal?
Pred štrnástimi mesiacmi dal na Generálnu prokuratúru SR podnet na trestné
stíhanie bývalého prezidenta Michala Kováča, ako aj jeho syna, ale aj na niektorých politikov z KDH pre trestný
čin únosu. V oznámení tvrdil, že keď bol nimi unesený na neznáme miesto, bol dlhodobo pod vplyvom drog, aby
takto stratil pojem o čase. Neskôr zaregistroval, že sa nachádza
v areáli viacerých komfortne vybavených domov, ktoré patria pod nejakú Elektru. Postupne sa mu vracala pamäť,
a vtedy zistil, že predtým býval v trojizbovom byte v Bratislave
na ulici Fraňa Kráľa, a bol majiteľom osobného auta – korzičky. Preto
požiadal Generálnu prokuratúru SR nielen o vyšetrenie svojho únosu, ale aj
to, ako prišiel o svoj trojizbový byt a osobné auto – korzičku. Ďalej
sa dožadoval, aby orgány činné v trestnom konaní zistili, komu
v skutočnosti Elektra patrí, a pokiaľ tam má uvedené trvalé bydlisko,
požaduje zistiť, kto sfalšoval jeho podpis ako terajšieho majiteľa Elektry.
Generálna prokuratúra nás požiadala,
aby sme vyšetrili jeho duševný stav a vypracovali adekvátny posudok.
Nebolo to jednoduché. Keďže sa jedná o 145 kilogramového samca, ktorý trpí
množstvom bludov, museli sme na jeho odchyt a následný transport na našu
kliniku použiť tri silné injekcie na uspanie slonov, ktoré sme mu strelili do
tela, na tento účel zo špeciálne upravenej pušky. Najskôr bol umiestnený do zvláštnej cely, ktorej steny
boli obložené špeciálnymi oceľovými fóliami. Netrpezlivo sme očakávali jeho
prebratie, čo sa uskutočnilo asi po dvoch hodinách. Najskôr nechápavo hľadel
okolo seba, niečo si mrmlal, a potom začal vydávať príšerné zvuky spojené
s hysterickým revom. Mali sme pocit, že počujeme raneného
a rozzúreného niekoľkotonového King Konga. Začali sme mať obavy, aby nám
neprebúral oceľové fólie, ktoré pokrývali steny miestnosti.
Medzi nami prítomný významný ruský
psychiater nám navrhol, že pacienta Mečiara musíme nechať vyhladovať až do
takého fyzického zoslabnutia, kedy malátnosť predčí jeho agresívnosť. Po
štyroch dňoch nastala pre nás príhodná chvíľa, a cez ventilačný otvor
v strope sme mu po lane púšťali jedlo a vodu, kde boli rozpustené
lieky, pomocou ktorých sme začali liečebný
proces. Asi za šesť dní sme konštatovali, že pacient je pripravený na
ďalší druh liečby. Najskôr sme mu povedali, že polícia už zaistila jeho
únoscov, že sa skutočne jedná o bývalého prezidenta Michala Kováča, jeho
syna, ako aj niektorých politikov KDH. Pacient Mečiar toto prijal s veľkou
úľavou, čo malo kladný vplyv nielen na jeho zdravotný stav, ale aj obnovenie
jeho pamäti. Povedal nám, že uniesť mali aj bývalého riaditeľa SIS Ivana Lexu,
ktorý v poslednej chvíli stačil utiecť do Juhoafrickej republiky, kde
dostal štatút politicky prenasledovaného disidenta.
Pacienta Mečiara sme neprerušovali,
nechali sme ho rozvíjať jeho indície a bludy. Potom sme mu povedali, že
policajti získali dôkazy, ako od novembra 1989 až po dnešok sa 105 krát
pripravoval na neho atentát. Okamžite nás prerušil s tým, že nie 105 krát,
ale 141 krát sa na neho pripravoval atentát. Ďalej si spomenul, že asi 74 krát
ho chceli otráviť, uniesť mu deti, či zamoriť jeho okolie rádioaktívnym látkami.
Povedali sme mu, že tieto poznatky oznámime polícii, ktorá to začne okamžite
prešetrovať. Nakoniec sa nám ho podarilo presvedčiť, že mu neustále hrozí ujma
na zdraví a živote, že jediná jeho ochrana je tam, kde sa nachádza. Keďže
pacient s tým súhlasil, liečenie úspešne pokračuje. Máme ale obavy, že po
prepustení sa mu syndrómy jeho bludov môžu opätovne vrátiť.
Vážené dámy, vážení páni, na
veľkoplošnej obrazovke vidíte nášho najnovšieho pacienta z vysokej
politiky. Volá sa Ján Slota, stále je predsedom SNS a poslancom NR SR.
Trvá na tom, aby sme ho oslovovali Jánosz Szlóta. Pokiaľ máte pocit, že keď je vo zvieracej kazajke a uložený
ešte v špeciálnej klietke, že to potláča
jeho ľudské práva, vôbec to neobstojí. Jeho prípad je mimoriadne zaujímavý
a z psychiatrického hľadiska ojedinelý. Pacient Slota pred šiestimi
týždňami dal na Generálnu prokuratúru SR podnet na trestné stíhanie Hedvigy
Malinovej, študentky maďarskej národnosti, žijúcej na Slovensku. Tvrdí, že
dotyčná študentka ho sexuálne obťažuje, navádza ho na protislovenskú činnosť
a cez rôzne siločiary pôsobí na mäknutie jeho mozgu.
Na otázku prokurátora, ako ho Hedviga
Malinová sexuálne obťažuje, Ján Slota uviedol, že sa mu neustále v jeho
snoch objavuje nahá, dáva mu nemravné sexuálne návrhy, pričom mu tvrdí, že to
dieťa jeho tretej manželky nie je jeho, že jeho otcom je nejaký Marťan, ako aj
to, že jeho mladá manželka má frajera z inej galaxie. Pripomína mu, aby
nežiadal o maďarské občianstvo, lebo on je Maďar ako repa. Keďže toto sa
opakuje už dlhodobo, má to negatívny vplyv
na jeho správanie, politický a rodinný život. Prestáva veriť svojej manželke, podozrieva ju
z nevery, začína navštevovať rôzne veštkyne, a začal sa zaujímať
o sexuálny život Marťanov. Ako predseda SNS dal niekoľkokrát návrh, aby sa
strana premenovala na Slovenskú nenárodnú protislovenskú stranu
v maďarských službách. Ďalej Hedvigu Malinovú obvinil, že ona je príčinou
jeho alkoholizmu. Na otázku prokurátora, či vo svojich snoch sa s dotyčnou
slečnou vyspal, odpovedal kladne, lebo sa vraj nedokázal ovládať, ako aj to, že
všetko maďarské ho rozpaľuje a dráždi.
Po tejto jeho výpovedi sme boli Generálnou
prokuratúrou SR požiadaní o hospitalizáciu Jána Slotu na uzavretom
psychiatrickom oddelení. Aby sme predišli škandálu pri jeho prevoze,
s prokuratúrou sme sa dohodli, aby ho ponúkli borovičkou. Po vypití
šiesteho poldecáku prišlo do miestnosti šesť mužov s valaškami a v krojoch
ala Jánošík. Jednalo sa o prezlečených našich ošetrovateľov. Slotovi
oznámili, že Maďari obsadili Žilinu. Vyzvali ho, aby nastúpil s nimi do
tanku, a išli brániť rodnú slovenskú hrudu. Bol v stave, že nedokázal
rozoznať tank od sanitky.
Po príchode na naše uzavreté oddelenie sme mu dali vypiť
pollitra borovičky a odniesli ho do špeciálnej miestnosti. Vďaka našim
moderným liečebným metódam sme zistili, že Ján Slota v skutočnosti
Slovensko nenávidí. Na otázku: čo najviac na Slovensku miluje odpovedal, že sú
to peniaze, honosné vily, drahé autá, motorky, lietadlá, jachty a dobrý
alkohol. Keď sme sa ho opýtali, či ho netrápi, že jeho blahobyt je na úkor
chudoby nevinných Slovákov, tak nám povedal, že slovenský národ nenávidí
a pohŕda ním. Má vsugerované, že je dvojnásobným nositeľom Nobelovej ceny
za výskum, za čo dostal milióny dolárov, že jeho výskumy sú svetovo
patentované, z čoho berie provízie, ako aj to, že z takýchto miliónov
dolárov zmodernizoval Žilinu a Slovensko. Keď sme sa ho opýtali, prečo
neustále uráža homosexuálov, zdôvodnil nám to tým, že takto si lieči svoje
citové komplexy k Durayovi a Csákymu, lebo vraj oni jeho city
neopätujú.
Ďalšie veľké prekvapenie sme zažili
o niekoľko dní, keď na naše psychiatrické oddelenie prišla špeciálna
jednotka kukláčov. Jej veliteľ nám oznámil, že budú nepretržite strážiť Jána
Slotu, pokiaľ sa nedostane z najhoršieho. Na naše otázky, prečo takéto
opatrenia, nám odpovedali, že Ján Slota je podozrivý z rozsiahlej
majetkovej trestnej činnosti a vlastizrady. Polícia získala dôkazy, že
financoval maďarských šovinistov, ktorí mali na Slovensku vo forme občianskeho
združenia žiadať o vytvorenie autonómie na južnom Slovensku. Touto
činnosťou sa mala odpútať pozornosť
slovenských občanov, ktorí sa spolu s políciou zaujímali, akými podvodmi
a zbojstvami získal svoje miliardové majetky. Taktiež nám povedali, že
trestným oznámením na Hedvigu Malinovú, ako aj skryté podporovanie
a financovanie maďarských šovinistov mu malo poslúžiť, aby potom svojimi
protimaďarskými výrokmi sa chcel hrať na ochrancu slovenského národa, ako aj
dokazovať, že mu záleží na Slovensku, no hlavne, aby sa ľudia prestali
zaujímať, ako prišiel k svojim miliardovým majetkom. Po čiastočnom
uzdravení ho majú previesť do vyšetrovacej väzby.
Vážené dámy, vážení páni, to je
z mojej strany všetko. Očakávam, že tieto tri dni, ktoré má táto
medzinárodná konferencia trvať, prinesú mnoho podnetných návrhov, ako moderná
psychiatria by mala paralyzovať zločiny a zlodejstvá predstaviteľov
vysokej politiky. Ďakujem Vám za pozornosť“.
Toto vystúpenie sa stretlo s búrlivým ohlasom všetkých prítomných.
Nielen naši, ale aj zahraniční psychiatri vyjadrili veľké obavy o smerovanie
Slovenska, kde zločinci, zlodeji, štátni teroristi, sadisticko-fašistickí
tyrani a vrahovia z ponovembrových vlád a parlamentov dokážu
o sebe tvrdiť, že myslia národne a cítia sociálne. Potvrdili, že sa
musí jednať nielen o duševne chorých politikov, ale aj mimoriadne cynické
monštrá, ktoré slovenský národ považujú za dobytok, či pokusné myši
a králiky.
Vladimír Pavlík
