Slovenská privatizácia = fašizmus cez ekonomiku
Slovenský premiér Robert Fico sa zatiaľ ako jediný politik konečne
odhodlal povedať krutú pravdu a krutú realitu, o ktorej sa doteraz
v mene vyšších štátnych záujmov povinne mlčalo a mlčí. Pri oslavách 63.
výročia SNP, počas víkendových dní v druhom augustovom týždni 2007 v obci
Lehota pod Vtáčnikom, konečne prirovnal globalizáciu, liberalizáciu
a privatizáciu k fašizmu, aj
keď on samotný privatizačný fašizmus doposiaľ nielen podporuje, ale
s niektorými privatizačnými fašistami je dokonca ako jedna rodina.
Keďže sa touto problematikou zaoberám už štvrtý rok, a nazbieral som
dostatok nezvratných dôkazov, chcem premiéra Fica doplniť o ďalší
argument: slovenská privatizácia je
sofistikovaným fašizmom cez ekonomiku. Občania, ktorí od roku 1998 volili SDKÚ,
neskôr SDKÚ-DS, KDH, SMK a ANO, podporili a zrealizovali na Slovensku
fašizmus!!!
Je len logické, že po tomto pravdivom výroku sa začali
v slovenských médiách šíriť rôzne dezinformačné protiargumenty. Do prednej
línie sa postavil (vsamopasoval) denník SME. Títo najhorlivejší bojovníci proti
fašizmu, rasizmu, xenofóbii, intolerancii, nacionalizmu, neznášanlivosti,
porušovaniu ľudských práv, hanobení Židov a Rómov, venovali Ficovým výrokom
toľko priestoru, ako keby sa jednalo o nejaký objav storočia. Pozadu
nechceli ostať ani ostatné lokajské médiá. Škoda len, že doteraz nedokázali
napísať o nevinných obetiach
fašistickej privatizácie na Slovensku. O zavedení systému kolektívnej
viny, podľa vzoru hitlerovského fašizmu a nacizmu, zavedenej politikmi
SDKÚ-DS, KDH, SMK a ANO, keď za ekonomické zločiny v mene týchto
sadisticko-fašistických tyranov a vrahov napáchaných, ale aj zločincov,
zlodejov a štátnych teroristov z HZDS, Smeru a SNS, ťarchu preniesli
na nevinných občanov. Státisíce ich duševne povraždili, nezanedbateľný počet
dohnali k sociálnym samovraždám. Požehnanie dostali dokonca od židovského
bankárskeho fašizmu zo Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu. A čuduj
sa svet, tieto sofistikované fašistické politické tlčhuby nás opätovne cynicky
a drzo presviedčajú, akí boli dobrí, akí boli reformní, akí boli ľudskí...
Dokonca, akí sú vraj slovenskí, tvrdia nám politické zberby z HZDS, SNS
a Smeru.
Zaujímavý
názor k týmto Ficovým výrokom povedal pre denník Plus jeden deň z 13.
8. 2007 politológ Miroslav Kusý, ktorý pre údajný život v pravde sa stal
signatárom Charty 77 už pri jej vzniku. Citujem: „Zo strany predsedu vlády ide o demagógiu, lebo všetky ním
spomenuté javy prebiehajú slobodne, kým fašizmus bol ľuďom vnútený“.
Takže podľa politológa Kusého slovenskí občania sa slobodne rozhodli pre systém privatizačných rabovačiek,
tunelovania, prenesenia kolektívnej viny na nevinných, vzniku bankárskych a
konkurzných mafií, že občania Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky sa taktiež slobodne rozhodli, aby v mene
liberalizácie a globalizácie sa drancovalo ich nerastné bohatstvo cudzími
nadnárodnými zbojníckymi spoločnosťami a klanmi, preto sa slobodne rozhodli žiť v chudobe
a predčasne zomierať, slobodne
sa zadlžovať Svetovej banke a Medzinárodnému menovému fondu, slobodne si nechať na sebe robiť
ekonomické pokusy, slobodne
súhlasili s tým, aby blahobyt zahraničných koncernov, investorov
a bankárov bol na úkor ich chudoby... Ako chce na túto pravdu, alebo život
v takejto pravde, reagovať politológ Kusý? Nemal by tam ísť aj spolu
s Havlom zakladať odnože Charty 77, ako aj monitorovať ľudské práva?
Čo je na tom trápne, poslanec za SDKÚ-DS Tomáš Galbavý, keď baníci
odovzdali Ficovi aj podporné stanovisko akčného výboru invalidov hornej Nitry,
ktorí dokonca Dzurindu vyzývajú na odchod z politiky? Prečo to má podľa
politológa Kusého malú výpovednú hodnotu, že to sa dá aj zinscenovať? Na
rozdiel od poslanca Galbavého a politológa Kusého, ja som odrobil skoro
desať rokov v bani ČSM-sever v Stonave, okres Karviná. Preto veľmi
dobre poznám, na rozdiel od pravicových sadisticko-fašistických tyranov
a vrahov z SDKÚ-DS, KDH, SMK a ANO, v akých ťažkých podmienkach
baníci pracovali. Plne chápem nielen ich hnev, ale aj žiaľ nad tým, ako ich
dzurindovsko-kaníkovský sadisticko-fašistický pravicový dobytok okradol aj
o to, čo im plným právom patrilo. Za zločiny proti ľudskosti k baníckym
invalidom, za zhanobenie ich profesie a cti, mali by byť pri opätovnom
uzákonení trestu smrti Dzurinda, Kaník, Beblavý, Mikloš, Hrušovský, ako aj
ostatní členovia vlád a poslanci NR SR za SDKÚ-DS, KDH, SMK a ANO
verejne utratení. Pred ich odchodom do horúcich pekiel by ich mala odprevádzať
pieseň pod názvom – „Už nebudete tento národ týrať, už nebudete túto republiku
drancovať“.
Dôkazy
o fašizme v slovenskej privatizácii
Kvázi
historici typu Kamenec a spol. za fašizmus považujú všetko, čo porušovalo
ľudské práva občanov židovskej národnosti v období druhej svetovej vojny.
Za fašizmus považujú aj písané slovo vo volebnom programe rozpustenej
Slovenskej pospolitosti. A to aj napriek tomu, že doteraz v mene
tohto programu neboli porušené ľudské
práva žiadnej osoby na Slovensku, nikto nebol pozbavený života, nikto si
nemusel na život siahnuť. Treba nahlas a zreteľne povedať, že fašizmus
nie sú len koncentračné tábory a plynové komory z obdobia II.
svetovej vojny, ako sa nám to snažia vsugerovať rôzne sionistické
a židovské kruhy, alebo ich ponížení lokaji – slovenskí kvázi historici a
politici.
Ich cynizmus mnohokrát nemá zábrany a hranice. Uvediem nasledujúci
príklad. Historička Marína Zavacká, dcéra prednovembrovej boľševickej
historičky Kataríny Zavackej, toho času historičky práva, ktorej pohľad na
Kristovu cirkev na Slovensku ako by bol zhodný s pohľadom samotného
Antikrista, tak táto jej dcéra v obsiahlom dvojstranovom rozhovore pre
denník SME z 19. februára 2007 aj takto žialila nad podmienkami Židov
v období vojnového Slovenského štátu. Citujem: „Židia mohli chodiť na trh až po
jedenástej, takže sa nedostali k zelenine, a mali nižšie prídely. Po
dvoch rokoch takéhoto fyzického aj psychického zaobchádzania človek ledva žije
aj bez vraždenia...“
Takže si nalejme čistého vína a vychádzajme z reality. Koľko
Židov, za tie roky, ako konštatuje historička Marína Zavacká, keď mohli chodiť
na trh až po jedenástej, si zo zúfalstva siahlo na život? A porovnajme to
prosím s obeťami nežidov na Slovensku za vlády pravicových sadisticko-fašistických
tyranov a vrahov z SDKÚ-DS, KDH, SMK a ANO počas ich vládnutia
v rokoch 1998 – 2006. Čo myslíte, v ktorom období bolo viac obetí
v siahnutí si na vlastný život? Keď porovnávam fašistický cynizmus
politikov z týchto štyroch pravicových strán, tak si úplne oprávnene
kladiem otázku: bol by po roku 1945 zostal na Slovensku nejaký živý Žid, pokiaľ
by období vojnového Slovenského štátu vládli politickí tyrani z týchto
štyroch pravicových strán? Keď v rokoch 1998 – 2006 dokázali sofistikovať
brutálny vojnový fašizmus, dokonca doháňaním nevinných občanov k sociálnym
samovraždám cez ekonomiku, s požehnaním židovských bankárov zo Svetovej
banky a Medzinárodného menového fondu, čo by sa dalo od nich očakávať, pokiaľ by boli vo vysokej politike vo
vojnovom Slovenskom štáte? Či by neboli tí bývalí vojnoví zločinci oproti ním
len učňami?
V mene akého Židovského Boha sa nemôže hovoriť, že fašizmus je aj to, keď slovenskí politici
porušovaním ľudských práv na väčšine slovenských občanov získali svoj blahobyt?
Nie je fašizmom aj to, keď takýto blahobyt slovenských politikov a im
podobných zločincov a zlodejov považujú Svetová banka a Medzinárodný
menový fond za ekonomické reformy? Či nie je fašizmom, keď ich blahobyt má na
svedomí aj nevinné ľudské obete? CHCE MI NIEKTO TVRDIŤ, ŽE SLOVENSKÁ
PRIVATIZÁCIA NIE JE FAŠIZMOM? NIE SÚ FAŠISTI BANKÁRI ZO SVETOVEJ BANKY
A MEDZINÁRODNÉHO MENOVÉHO FONDU, KEĎ TOTO POVAŽUJÚ ZA EKONOMICKÉ REFORMY?
Preto je
taktiež paradoxné, že ani tzv. ľavičiar a sociálny demokrat Robert Fico
doteraz nezmenil zločinecké, zlodejské a sadisticko-fašistické zákony voči
opatrovateľom ťažko zdravotne postihnutých, ktoré vyšli z degenerovaných
mozgov pravicových sadisticko-fašistických tyranov a vrahov Ľudovíta Kaníka,
bývalého ministra práce, sociálnych vecí a rodiny a Miroslava Beblavého,
jeho štátneho tajomníka. Hovorí sa, že netvor plodí netvora. Na tejto
internetovej stránke som pred niekoľkými mesiacmi uverejnil dokument pod názvom
– Čo sa skrýva za údajnou samovraždou
Ľuboslavy Števicovej? Otec tejto nebohej sa volá Alexander Šarovský. Tento
pán bol v marci 1988 aktívnym účastníkom zakázanej tzv. Sviečkovej
demonštrácie spolu so svojim priateľom Vladom Gregorom. Obaja v tom období
navštevovali Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Za
účasť na tejto demonštrácii boli obaja
vylúčení zo štúdia Ing. Máriou Beblavou, vedúcou študijného odboru, matkou
Miroslava Beblavého.
Keď sa
Alexander Šarovský súdnou cestou domáhal spravodlivosti, viete ako dopadol? Dôstojník
ŠtB npor. Břetislav Štalmach, starší referent špecialista 3. oddelenia II.
odboru S – ŠtB Bratislava predložil dňa 20. januára 1989 návrh na evidovanie
zväzku PO FAKULTA, ktorý bude vedený po problematike – „Protištátnych
písomností“. Odôvodnil to tým, že na Alexandra Šarovského boli získané
poznatky, že vyhotovuje a zasiela na rôzne adresy v SSR urážlivé
a osočujúce písomnosti proti funkcionárom. Nečudujme sa preto, že Miroslava Beblavého, jedného z duchovných
otcov „sociálnych“ fašistických pokusných reforiem, si vybrala a vyškolila
práve Svetová banka. Akoby vedeli, kto tohto tyrana a netvora priviedol na
svet.
A ešte
niečo. Realita nám jasne ukazuje, že pretransformovaní prednovembroví
komunisticko-fašistickí zločinci a ponovembroví pravicoví
sadisticko-fašistickí zločinci si pri likvidácii starých, ako aj telesne
a zdravotne postihnutých občanov cez sofistikovaný ekonomický fašizmus
veľmi dobre porozumeli. Ukázalo sa, že ficovské, slotovské a mečiarovské
politické zberby sa zjednotili aj na sadisticko-fašistickej tyranii voči
51-tisícom osobám, zavedenou fašistickou pravicovou zberbou z SDKÚ-DS, KDH, SMK
a ANO, ktoré sa starajú o ťažko zdravotne postihnutých, ktorým už päť rokov nielen nepridali, ale
im neustále uberajú. Aj takáto je tvár ponovembrového slovenského fašizmu
z vysokej politiky, pod dohľadom sadisticko-fašistických
a sionisticko-židovských bankárskych lichiev zo Svetovej banky
a Medzinárodného menového fondu.
Pevne verím,
že po tomto zdokumentovaní historička Marína Zavacká začne rozmýšľať aj
o tom, že týmto 51-tisícom postihnutým občanom síce nikto nebráni chodiť
na trh až po jedenástej hodine, ako sa to podľa nej praktizovalo na Židoch
v období vojnového Slovenského štátu, ale ich životné podmienky sú
v mnohých prípadoch horšie, ako tých diskriminovaných Židov. Lebo väčšina
z nich nemá ani na to, aby si na trhu mohli čerstvú zeleninu kúpiť. Hlavne
vinou fašistických ponovembrových politikov.
Vladimír Pavlík
