 Upozornenie! Tieto stránky sú monitorované !!! 
Ohlas Únie mužov Slovenska - Hnutia pre rodinu
Fašistickí tyrani a vrahovia z vysokej politiky kontra nefašistická Slovenská pospolitosť
Keď som si prečítal návrh generálneho prokurátora Dobroslava Trnku na rozpustenie Slovenskej pospolitosti – národnej strany , zaslaný na Najvyšší súd SR, mal som pocit, že toto nemohol písať kvalifikovaný prokurátor, dokonca generálny prokurátor, dokonca s praxou hlavného vojenského prokurátora. Kládol som si otázku, aký je rozdiel medzi týmto “dielom” a napr. listom premiérovi písaný v Hornom Výplachu humoristom Piškom, v rámci istej humoristickej relácie, ktorú pred nejakým časom vysielali v istej súkromnej televízii. Hoci na oboch týchto dielkach sa človek schuti zasmeje, zároveň ho musí aj zamraziť. Zamraziť z toho, že máme generálneho prokurátora, ktorému neprekáža fašizmus realizovaný Dzurindovou vládou a poslancami Národnej rady SR. Že mu dokonca neprekážajú ani mŕtve obete týchto fašistických tyranov a vrahov. Že máme generálneho prokurátora, ktorý fašizmus priamo kryje. Že máme generálneho prokurátora, ktorému vôbec neprekáža, že v roku 1995 sa Generálna prokuratúra SR stala zločineckou organizáciou v službách štátneho terorizmu, že máme generálneho prokurátora, ktorý neurobil nič pre to, aby úrad ktorý riadi, sa očistil a dištancoval od štátneho terorizmu. Že máme generálneho prokurátora, ktorý musí vedieť, že fašizmus a štátny terorizmus sú ako dvaja rodní bratia. Že máme generálneho prokurátora, ktorému neprekáža, že jeden z jeho predchodcov – M. Vaľo, bol členom zločineckej a štátnoteroristickej skupiny, založenej Vladimírom Mečiarom, pri marení vyšetrovania aktov štátneho terorizmu. Že máme generálneho prokurátora, ktorý sa verejne hlási k zločincovi a štátnemu teroristovi Vladimírovi Mečiarovi, pričom dáva jasne najavo, že teroristické metódy, ktoré tento politik za svojho vládnutia používal, mu vôbec neprekážajú. A takto by som mohol ešte dokladovať minimálne na dve strany. Preto som znovu nútený zopakovať, že pokiaľ takýto generálny prokurátor dá na Najvyšší súd SR návrh na rozpustenie Slovenskej pospolitosti – národnej strany za niečo, čo v skutočnosti realizuje Dzurindova vláda a poslanci Národnej rady SR, tak pri týchto ich fašistických zločinoch je ako generálny prokurátor ich spolupáchateľom.
Čujme, čujme, čujme....
Hnevom spravodlivým rozohnený (či politicky od SMK rozrajcovaný?) generálny prokurátor nám tvrdí, že Slovenská pospolitosť – národná strana mimo iného, teda, jej program, útočí proti životu, zdraviu a majetku občanov, ako aj demokratickým princípom, verejnému poriadku štátu, v hospodárskej a sociálnej otázke nerešpektuje prirodzené vlastnícke práva, usiluje o zmenu súčasného režimu, otvorene odmieta režim parlamentnej demokracie, spochybňuje základné občianske slobody a v konečnom dôsledku i ľudské práva niektorých skupín obyvateľov, kategoricky odmieta členstvo Slovenska v EU, NATO a požaduje neutralitu, za hlavných nepriateľov považuje Maďarsko, USA, Izrael a svetový sionizmus, atď., bla, bla, bla, atď., bla, bla, bla, atď., bla, bla, bla...
Len tak mimochodom, pán generálny prokurátor, kde sú tie obete, konkrétne obete, zo strany Slovenskej pospolitosti – národnej strany proti zdraviu, životu a majetku slovenských občanov? Že neviete? Ani vedieť nemôžete, veď takéto obete doposiaľ neexistujú. Ozaj, prečo ale nechcete spoznať obete sadisticko-fašistických tyranov a vrahov z vlády Mikuláša Dzurindu a poslancov Národnej rady SR? Je síce pravdou, že ich program neútočí proti životu, zdraviu a majetku občanov. Oni totiž útoky proti životu, zdraviu a majetku občanov priamo realizujú! Budem konkrétny. Hoci som to už niekoľkokrát zdokumentoval, použijem to znovu.
V Nočných dialógoch Slovenského rozhlasu 23. 4. 2004 minister zdravotníctva Rudolf Zajac priznal, že u nás zomierajú ľudia, ktorých by bolo možné zachrániť, no na prístroje a vybavenie chýbajú peniaze. To isté potvrdil aj vtedajší minister hospodárstva Pavol Rusko v diskusnej relácii TV JOJ Sedmička začiatkom januára 2005, kde bol jeho partnerom poslanec NR SR za HZDS Tibor Mikuš. Takže, Vaše prokurátorské blahorodie, otázka znie: Prečo musia u nás kvôli tomuto zomierať ľudia? Odpoveď je veľmi jednoduchá. Lebo na prístroje nie sú peniaze. Samozrejme, z toho vyplýva aj ďalšia otázka: Prečo nie sú peniaze na tieto prístroje? Odpoveď je veľmi jednoduchá. Lebo sa tu rozkradli stovky miliárd. A z toho vyplýva ďalšia otázka: Rozkradli tieto stovky miliárd členovia Slovenskej pospolitosti, alebo sa rozkradli v jej mene, alebo, rozkradli tieto stovky miliárd členovia ponovembrových vlád a parlamentov, alebo sa rozkradli v ich mene? Takže, Vaše prokurátorské blahorodie, kto tu vlastne ohrozuje život a zdravie občanov? Odpoveď je veľmi jednoduchá. Predsa tí, ktorým tak verne slúžite a ktorých sadisticko-fašistické zločiny tak verne kryjete, až ste sa stal dokonca ich spolupáchateľom. A to nie je Slovenská pospolitosť – národná strana, ale sú to členovia ponovembrových vlád a parlamentov. A potom je tu otázka najzákladnejšia: Prečo Generálna prokuratúra SR doteraz nezačala trestné stíhanie konkrétnych fašistických zločincov, tyranov a vrahov z ponovembrových vlád a parlamentov, ktorí majú smrť týchto nevinných ľudí na svedomí? Mimochodom, hovorí Vám niečo pojem sociálne samovraždy?
Poďme ale k ďalšiemu bludu generálneho prokurátora, že program Slovenskej pospolitosti útočí na majetok občanov. Ako je známe, medzi generálnym prokurátorom a poslancom Národnej rady SR Ivanom Šimkom existuje veľmi blízky vzťah. Až taký, že ako hlavný vojenský prokurátor bol ním navrhnutý na funkciu generálneho prokurátora. A tento poslanec, keď bol m inistrom vnútra, tak pre Národnú obrodu z 8. 9. 2001 povedal aj toto: Stretávame sa s prípadmi, keď je verejne známe, kto rozkradol firmu, len akosi sa to nedá dokázať. Potom teda, kto tu v skutočnosti útočí na majetok občanov? Alebo, hádam, vládla v tom období na Slovensku Slovenská pospolitosť – národná strana?
Už len očakávam, kedy ešte generálny prokurátor Slovenskú pospolitosť – národnú stranu obviní napr. z ekonomického rozkrádania a tunelovania našich bánk a hospodárskych podnikov, zdravotníckych zariadení, ako aj z prijatia nedokonalých zákonov, cez ktoré sa toto všetko realizovalo. Že fašistickými metódami dohnali tisíce Slovákov k samovraždám, že ich vinou tu 30% detí do 15 rokov žije v chudobe, že hrubým zastrašovaním a svojou rasistickou, antisemitskou a xenofóbnou činnosťou donútili už milión Slovákov odísť do zahraničia, kvôli čomu nám tu teraz chýba pracovná sila, ktorá sa musí nahrádzať zo zahraničia, že vyhrážaním, terorom a únosmi nedovolili najslovenskejším Slovákom Mikulášovi Dzurindovi, Ivanovi Miklošovi, Rudolfovi Zajacovi, Ľudovítovi Kaníkovi, ako aj ostatným politikom ich razenia a ich spolupracovníkom zo Svetovej banky, Medzinárodného menového fondu, ako aj rôznym nadáciám z USA zrealizovať na Slovensku ekonomický a sociálny blahobyt na najvyššej úrovni. Dôkazy o tejto ich činnosti by sa mali údajne nachádzať, ak mám parafrázovať, v archívoch Ústavu pamäti národa, čo pri bohato prestretých švédskych stoloch a po treťom litri vypitého vína na Medzinárodnej konferencii v Bratislave na témy: Rozparcelované Slovensko si rozvracať nedáme, Slovensko je a bude dojnou kravou pre vybraných politikov, finančné skupiny a zahraničie, ako aj, Americký rasizmus je našim vzorom, skonštatovali Ján Langoš, Fedor Gál, Židovská obec na Slovensku, ale aj aktivisti zo združenia Ľudia proti rasizmu a ďalšie mimovládne organizácie.
Ale vážne...
Samozrejme, pokiaľ by sme tu chceli tieto mimoriadne vážne veci brať s humoristickým nadhľadom, museli by sme mať nejaké osvedčenie, že generálny prokurátor Dobroslav Trnka nie je generálnym prokurátorom, ale, buď , tzv. generálnym prokurátorom, či nejakým “hej rup” prokurátorom. Keďže ani jedna z týchto dvoch variant sa nezakladá na pravde, a generálneho prokurátora Dobroslava Trnku treba považovať za svojprávneho prokurátora, Slovenská republika sa dostáva do situácie, že generálny prokurátor svojimi obvineniami proti Slovenskej pospolitosti – národnej strane z podpory a propagácie fašizmu, sa v skutočnosti postavil na stranu skutočných fašistov z Dzurindovej vlády a z Národnej rady SR. Mám aj dôvodné podozrenie si myslieť, prečo tak koná. Realita je totiž taká, že doposiaľ ani jeden program doterajších politických subjektov zastúpených v ponovembrových vládach a parlamentoch sa nevyrovná programu Slovenskej pospolitosti – národnej strany, hlavne vo vzťahu k vlastnému štátu, ochrane jeho majetku, ako aj vo vzťahu k zlodejom štátneho majetku.
Vo svojom návrhu na rozpustenie Slovenskej pospolitosti – národnej strany generálny prokurátor úplne ignoroval, že v jej Ľudovom programe sú aj takéto pasáže: Za hlavnú príčinu nerovnomerného a nespravodlivého rozdelenia majetku medzi občanmi SP-NS považuje privatizáciu začatú v roku 1990, ktorá v niekoľkých vlnách rozdelila národný majetok medzi skupiny vyvolených z radov komunistov, mafiánov, agentov ŠtB a tiež vonkajších nepriateľov národa, taktiež medzi rodinných príslušníkov a priateľov niekoľkých generácií vlád, pričom vôbec neexistovala rovnosť šancí a majetok bol privatizovaný nielen v rozpore so zákonmi, ale najmä v rozpore s morálkou, protirečiac akýmkoľvek kresťanským princípom a snahe o sociálnu spravodlivosť. Privatizácia, ktorá nebola ničím iným, len uzákonením rozkradnutia majetku prebiehala za aktívnej účasti členov vlád a poslancov NR SR, ktorí v snahe o beztrestnosť celého tohto podvodu a maximálny zisk navrhovali a schvaľovali také zákony, ktoré cieleným spôsobom nahrávali spriazneným záujmovým skupinám, nedbajúc pritom na skutočný národno – štátny záujem. Dôsledkom tohto zločinu bielych golierov je krutá skutočnosť – nezanedbateľná časť populácie súčasnej SR je odsúdených na život v pomeroch hraničiacich s chudobou. Slovenská pospolitosť – národná strana preto prehodnotí všetky vlny privatizácie a všetky majetky nadobudnuté nezákonným alebo nemorálnym spôsobom budú navrátené do rúk slovenského národa. Slovenská pospolitosť – národná strana tiež bezpodmienečne potrestá vinníkov vo všetkých prípadoch, v ktorých bol poškodený slovenský národ.
Slovenská pospolitosť – národná strana dôkladne preskúma aj proces oddlženia bánk, ktoré daňových poplatníkov stálo vyše 100 miliárd korún, pričom tieto banky boli následne za zlomok ceny odpredané... Takisto zoberie na zodpovednosť ministrov a iných zodpovedných úradníkov, ktorí svojou nedbanlivosťou a ľahostajnosťou dovolili, aby dlh SR voči ČSOB narástol do miliardových rozmerov.
Maďarský nacionalizmus a šovinizmus – vzor pre generálneho prokurátora?
Generálny prokurátor, mimochodom volič Strany maďarskej koalície (SMK) obvinil Slovenskú pospolitosť – nár odnú stranu, že jej program popiera demokratické princípy a verejný poriadok. Mám také neblahé tušenie, či náhodou, na trovy SMK, neabsolvoval ideologické školenie v centrále Fideszu v Budapešti, priamo u jeho predsedu Viktora Orbána, verného priateľa a politického spojenca SMK. V denníku SME z 23. 12. 2005 pod nadpisom – Fidesz desí svojimi radikálmi sa môžeme dočítať aj toto: Veľkú pozornosť vyvolalo tento týždeň zverejnenie agitácie režiséra Imre Kerényiho, ktorý v novembri na jednom mítingu vyzval aktivistov Fideszu na neuznanie prípadných nepriaznivých volebných výsledkov. “MUSÍME KONAŤ. Kto má rád svoju vlasť, vstúpi do armády občianskych krúžkov. CIEĽOM JE, ABY SME 8 – 12 ROKOV VLÁDLI MY. My, vládnuca krajina histórie, musíme získať späť moc. AK VYHRAJÚ ONI, TREBA UROBIŤ REVOLÚCIU,” povedal. Mimochodom, Fidesz sa odmietol od týchto výrokov dištancovať. Čo ma ale zaráža, že od týchto výrokov sa nedištancovala ani s nimi spolupracujúca SMK, ani jej predseda Béla Bugár. Že by im to poradil po odbornej konzultácii generálny prokurátor Dobroslav Trnka?
Generálny prokurátor taktiež obvinil Slovenskú pospolitosť – národnú stranu, že jej program spochybňuje práva národnostných menšín na Slovensku. Takže si pripomeňme, ako bojuje za práva národnostných menšín “ vzor demokracie” pre národnostné menšiny v Maďarsku a politický súkmeňovec SMK a Bélu Bugára, možno aj generálneho prokurátora Dobroslava Trnku, predseda Fideszu Viktor Orbán. V komentári denníka SME z 31. 1. 2006 pod názvom Tak riekol Viktor, autor Peter Schutz, sa môžeme dočítať: Frenetický aplauz si vyslúžila veta, (myslí sa tým veta Viktora Orbána – pozn. V. P.), že “MUSÍ BYŤ JEDNO MIESTO, KDE MAĎARSKÍ ĽUDIA MAJÚ PREDNOSŤ PRED INÝMI NÁRODMI A CUDZINCAMI, A TO MIESTO JE MAĎARSKO.”
Čo k tomu dodať. Azda ešte jednu perličku politika, ktorého si generálny prokurátor Dobroslav Trnka nesmierne váži. Volá sa Vladimír Mečiar. Známy je jeho výrok zo začiatku februára 1992, ako ju priniesol Slovenský denník 13. 2. 1992 citujem: “My, odnárodnený ľud SR, t.j. republiky plne závislej, poloautonómnej, nesuverénnej, súc zastúpení poslancami MNI, DS, VPN a časti KDH, ktorých voliť nebudeme, súc delegovaní vládou národnej obete a dlhodobo zavádzaní pánmi Čarnogurským a Mikloškom, sme boli podvedení.” Veru tak, Vaše prokurátorské blahorodie, takto nejako vyzerá útok na demokratický štát, alebo zmenu režimu.
Slovo na záver
V stredu 1. marca 2006 by mal Najvyšší súd SR začať prejednávať návrh generálneho prokurátora na rozpustenie Slovenskej pospolitosti – národnej strany. Nech už rozhodnutie bude akékoľvek, chcem veriť, že sa im toto, momentálne najzdravšie jadro slovenského národa nepodarí zničiť. Že zo zasiatych semienok už vyklíčili pevné stromy. Skutočné slovenské stromy, na rozdiel od tej minulej, mečiarovsko-slotovskej skorumpovanej protislovenskej a kolaborantskej hniľače. Chcem veriť, že pred Najvyšším súdom SR sa Slovenskej pospolitosti – národnej strane podarí usvedčiť nielen tých skutočných sadisticko-fašistických tyranov a vrahov z Dzurindovej vlády a Národnej rady SR, ale aj ich spolupáchateľa, generálneho prokurátora Dobroslava Trnku. Je to ich svätá povinnosť nielen za tých mŕtvych od novembra 1989, ktorých vrahovia sa volajú slovenskí politici, ale aj za tých ostatných, živých a trpiacich, ktorým strach nedovolil doteraz sa vzoprieť. Chcem veriť, že po vynesení rozhodnutia ohľadom Slovenskej pospolitosti – národnej strany nebudem nútený konštatovať, že Najvyšší súd SR sa stal predĺženou rukou sadisticko-fašistických tyranov vrahov, riadiacich tento štát. Aby som si nemusel s nostalgickým úsmevom pripomínať a porovnávať, ako fašistická justícia v roku 1933 v známom Lipskom procese umožnila poprednému bulharskému komunistovi Dimitrovovi dokázať, že nemá nič spoločného so zosnovaním požiaru Ríšskeho snemu.
Vladimír Pavlík
|