Upozornenie! Tieto stránky sú monitorované !!!

Trestné oznámenie na generálneho prokurátora Trnku, ministra Kukana a eurokomisára Figeľa pre podporu a propagáciu fašizmu

 

 

Vladimír Pavlík, Orlové 75, 017 01 Považská Bystrica

Orlové 28. 3. 2006

 

 

Krajská prokuratúra v Bratislave

Vajnorská 47

812 56 Bratislava

 

 

VEC: Oznámenie o podozrení z trestného činu podpory a propagácie hnutí, smerujúcich k

potlačeniu práv a slobôd občanov podľa § 260 ods. 1) Tr. zákona

Podpísaný Vladimír Pavlík, trvalým bydliskom Orlové 75, 017 01 Považská Bystrica, dávam oznámenie o podozrení z trestného činu podpory a propagácie hnutí smerujúcich k potlačeniu práv a slobôd občanov podľa § 260 ods. 1) Tr. zákona na Jána Figeľa, eurokomisára za Slovenskú republiku, Eduarda Kukana, ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky a Dobroslava Trnku, generálneho prokurátora Slovenskej republiky.

Dňa 28. júla 2000 poslal Vladimír V. Truchlik, trvalým bydliskom 10/214 A Bods Rd., Riverwood, 2210 Sydney, Australia list ministrovi zahraničných vecí SR Eduardovi Kukanovi, (zasielam kópiu), kde ho mimo iného upozornil na nevhodné a dehonestujúce správanie Jána Figeľa, v tom čase štátneho tajomníka na Ministerstve zahraničných vecí SR. Spočívalo v tom, že pri jeho návšteve Austrálie sa v Sydney stretol so sympatizantmi vojnového Slovenského štátu. To by vcelku ešte nemuselo nič znamenať, lenže Ján Figeľ sa s prítomnými stretol v klubovni, ktorá je súčasťou kostola, a v tejto klubovni je umiestnená pamätná tabuľa s názvom – SLOVENSKÍ MUČENÍCI, pod ktorým je nápis ZA BOHA A NÁROD, (zasielam farebnú kópiu kostola a pamätnej tabule). Pán Truchlik ako aktívny účastník zahraničného protifašistického odboja tu ministrovi Kukanovi mimo iného píše:

Keď som v minulom roku začiatkom augusta sa dozvedel, že prídete k nám do Sydney, ihneď som volal na Vyslanectvo SR a prosil Dr. Turaničovú, aby v žiadnom prípade nearanžovala Váš pobyt s návštevou spomínaného klubu. O to isté som prosil aj honorárneho konzula SR v Sydney pána Miroslava Kollára, u ktorého som mal obzvlášť živé pochopenie. Pri poslednej návšteve štátneho tajomníka MZ SR pána Dr. Figeľa v Sydney bolo stretnutie v spomínanej hale. Ja som sa opýtal Dr. Figeľa, ako sa cíti pod obrazom popraveného prezidenta a pri plakete s takými mučeníkmi. Nedal mi odpoveď – no comment. Podľa všetkého cítil sa tam ako medzi svojimi.

V odpovedi Eduarda Kukana (zasielam kópiu), nie je žiadna zmienka či náznak odsúdenia Jána Figeľa. Pritom obom musí byť dostatočne známe, že Otomar Kubala ako veliteľ POHG má na svedomí množstvo nevinných ľudských životov, včetne detí a nemluvniat. Pán Truchlík to v dotyčnom liste opisuje takto: Ďalší výtečníci na plakete Otomar Kubala a Timotej Ištók v čiernych uniformách spolu s Nemcami riadili vypaľovanie podhorských dedín a usadlostí, vraždiac starcov, starenky a deti s pozdravom: “Na stráž.” Ich jednotky spolu s SS sa zúčastňovali na vraždení a spaľovaní obetí v známej vápenke...

Dňa 9. 2. 2004 som poslal generálnemu prokurátorovi Dobroslavovi Trnkovi otvorený list (zasielam kópiu), kde som mu mimo iného opísal aj túto kauzu. Hoci mu vyplývalo zo zákona, aby sa k tomu vyjadril a primerane konal, ostal nečinný. Teda, stotožnil sa s výčinmi fašizoidného Figeľa a fašizoidného Kukana. Že generálny prokurátor Dobroslav Trnka je mimo toho aj predĺženou rukou hnutí potláčajúcich práva a slobody slovenských občanov, ktoré predstavujú sadisticko-fašistickí tyrani a vrahovia z Dzurindovej vlády, ako aj niektoré politické strany, či poslanci z Národnej rady SR, svedčia aj nasledujúce dôkazy:

Neexistuje žiadny zákon, ktorý by pripúšťal alebo realizoval systém kolektívnej viny. Toto sa dokonca dodržiavalo aj po druhej svetovej vojne v známom Norimberskom procese, konanom od 25. 11. 1945 do 1. 11. 1946, kde za zverstvá fašizmu a nacizmu na desiatkach miliónoch nevinných ľudí boli súdení konkrétni jednotlivci. Sadisticko-fašistickí tyrani a vrahovia z Dzurindovej vlády, ako aj im podobné skupiny (tlupy) poslancov z Národnej rady SR, to napriek tomu na Slovensku zrealizovali.

Systémom kolektívnej viny, ako aj potlačením práv a slobôd vlastných spoluobčanov, včetne práva na život, ako aj práva na dôstojný život, garantovaný Ústavou SR, následky za svoje ekonomické zločiny preniesli na nevinných spoluobčanov, ktorí sa na tomto nepodieľali. Za jeden z najotrasnejších dôkazov možno považovať priznanie ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca v Nočných dialógoch Slovenského rozhlasu v piatok 23. 4. 2004, ktorý ku koncu prvej polhodiny, kde sa odpovedá len na otázky moderátora či moderátorky priznal, že u nás zomierajú ľudia, ktorých by bolo možné zachrániť, no na prístroje a vybavenie chýbajú peniaze. Podobne sa vyjadril začiatkom januára 2005 aj vtedajší minister hospodárstva Pavol Rusko v diskusnej relácii Sedmička v TV JOJ, kde bol jeho partnerom poslanec NR SR za HZDS Tibor Mikuš, teda, že ľudia u nás zomierajú aj preto, že nie sú peniaze pre zdravotníctvo. Škoda len, že obaja nejako zabudli povedať, že z tých rozkradnutých stoviek a stoviek miliárd korún, o ktoré bol náš štát okradnutý v mene politikov či samotnými politikmi, ako aj pomocou zákonov nimi vytvorených, ktoré najhrubším spôsobom potláčajú práva a slobody vlastných občanov, by u nás nemuseli ľudia zomierať kvôli chýbajúcim prístrojom a vybaveniam.

Hoci generálna prokuratúra musí mať o tomto podrobný monitoring, generálny prokurátor Dobroslav Trnka nielenže nekonal z titulu svojej právomoci, ale svojou nečinnosťou vlastne týchto sadisticko-fašistických tyranov a vrahov v skutočnosti podporil. Dokonca možno povedať, že touto nečinnosťou sa spolupodieľa na sociálnych samovraždách, ku ktorým sadisticko-fašistickí tyrani a vrahovia z Dzurindovej vlády, ako aj poslanci z Národnej rady SR dohnali konkrétnych občanov, ktorí už nedokázali uniesť následky ich zločineckej, zlodejskej a sadisticko-fašistickej politiky.

Vladimír Pavlík

Dodatok autora

Keďže väčšine slovenských periodík (noviny, rozhlas, televízia) doposiaľ neprekážajú obete sadisticko-fašistických tyranov a vrahov za zločiny na vlastnom národe, ktorí sedeli a sedia v ponovembrových vládach a parlamentoch, keď tieto periodiká úmyselne zabúdajú aj na ten najzákladnejší ľudský súcit s týmito nevinnými obeťami, tak v protiklade s tým svoju úbohosť, zbabelosť, poníženosť a lokajstvo prezentujú nehoráznymi dezinformáciami o nefašistickej Slovenskej pospolitosti. Najnovším príkladom tejto úbohosti bola publicistická relácia PAĽBA na TV Markíza v pondelok 27. 3. 2006 pod názvom – NA HRANE, pripravená redaktorkou Lenkou Dale. Samozrejme, ako ináč, hlavnú úlohu tu hral opäť treťotriedny sionisticko-židovský historik (hysterik?) Ivan Kamenec a jeho primitívne bludy. No ani toto dezinformátorom z TV Markíza nestačilo. S úplnou samozrejmosťou do tohto dokumentu zamontovali zostrihy hajlujúcich skínov, s ktorými Slovenská pospolitosť nemá nič spoločné. Ako vidieť, sionisticko-židovské tlupy ovládajúce túto televíziu už začali ordinovať.

Vladimír Pavlík

 

Hlavná stránka