Hlavná stránka
Upozornenie! Tieto stránky sú monitorované !!!

Nikdy nezabudnúť, nikdy neodpustiť, nikdy nemať súcit!

         Miesto úvodu: Pri našom oprávnenom boji voči politickým zločincom, nech nám je svätým príkladom opačný význam židovského príslovia – Kto zachráni čo len jeden ľudský život, zachránil celý svet. Teda, ten opačný význam – Kto zničí čo len jeden ľudský život, zničil celý svet. Pokiaľ publicista Tibor Ferko v Domine fórum, č. 28/2005 na str. 16 tvrdí – Fakty nepustia a keby Dr. Jozef Tiso bol vydal napospas fašistom čo len jedného Žida, jeho vina by z morálneho hľadiska nebola menšia...  A ja, Vladimír Pavlík , chcem k tomu ešte dodať, že nesmieme zabúdať ani na novú garnitúru ponovembrových sadisticko-fašistických tyranov a vrahov z Dzurindovej vlády a poslancov Národnej rady SR, ktorí opätovne, už osem rokov, doháňajú ľudí na Slovensku k sociálnym samovraždám. Aj keby sa tu jednalo čo len o jednu obeť, ich vina by z morálneho hľadiska nebola o nič menšia...

Ponovembrová realita

         Ako je to možné, že nás, väčšinu slovenského národa, okráda, týra, psychicky a fyzicky vyvražďuje, či na ľudskej dôstojnosti ponižuje najsmradľavejší odpad slovenského národa s najzločineckejšou profesiou na Slovensku – členovia ponovembrových vlád a parlamentov? Je vlastne nejaký rozdiel medzi nimi a Adolfom Hitlerom? Keď tento Leninov a Stalinov napodobňovateľ pri vyvražďovaní miliónov nevinných obetí sa chcel dostať k moci, nepovedal nemeckému národu, že jeho cieľom je likvidácia Židov, Slovanov, Rómov, ako aj starých, telesne a duševne postihnutých ľudí z tohto etnika? Podľa neho, menejcenných ľudí. Povedal. Sfanatizovaný národ mu dal dôveru. Teda, Hitlerov nástup k moci nebol vydláždený jeho klamstvom k vlastnému národu. Aspoň nie v týchto aspektoch.

         Teraz, keď si položíme otázku, kto vlastne viac klamal vlastný národ – Hitler, alebo slovenskí ponovembroví politici, tak odpoveď je úplne jednoznačná. Viac klamali, omnoho viac klamali, slovenskí politici. Položme si teraz ďalšie dve, mimoriadne dôležité a závažné otázky: Boli by sa v tomto štáte po novembri 1989 dostali k moci politici, z ktorých sa neskôr stali zločinci, zlodeji, štátni teroristi, fašistickí tyrani a vrahovia vlastného národa, vrahovia a likvidátori vlastnej – národnej slovenskej kultúry? Bol by ich slovenský národ volil, pokiaľ by vo svojich programoch a predvolebných sľuboch hovorili skutočnú pravdu? Že im v skutočnosti nejde o blaho tohto štátu a vlastných spoluobčanov, ale o svoje blaho, ako aj o rozkradnutie tohto štátu v spolupráci s cudzou štátnou mocou či likvidáciu vlastného kultúrneho dedičstva? A samozrejme, aj o obohatenie ich blízkych, ako aj rôznych pochybných indivíduí  – samozrejme, na náš účet. Že na nezanedbateľnej časti slovenského národa budú fašizmus priamo realizovať? Tvrdím, že slovenský národ, v tom čase od národa nemeckého, by takýchto politikov nikdy nebol volil. Slovenskí politici si toho sú vedomí. Preto aj takéto podvody realizujú.

         Ako je to možné, že netvor, ktorý za bývalého režimu z titulu svojej funkcie vyhodí zo zamestnania dvoch pracovníkov Alexandra N. a Vladimíra G. len preto, že sa zúčastnili v marci 1988 na štátom nepovolenej tzv. sviečkovej demonštrácii, tak týmto netvorom porodený ďalší netvor, vlastný syn, robí niekoľko rokov na funkcii štátneho tajomníka na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR sadisticko-fašistické pokusy na nezanedbateľnej časti slovenského národa? Netvor, vyškolený sionisticko-židovskou, zločinecko-zlodejskou lichvou zo Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu, nám tu zločiny proti ľudskosti prezentuje ako nevyhnutné sociálne reformy! Nikomu zo slovenských politikov pritom neprekáža, že súčasťou týchto tzv. reforiem je aj množstvo sociálnych samovrážd! Dokonca ani tzv. kresťanom z Antikristovej organizácie KDH, ktorí v skutočnosti zločiny tohto netvora ešte podporili!

         Zločiny najcynickejšieho kalibru, ktoré fašisticko-tyranská dzurindovská vláda a im podobné monštrá z Národnej rady SR predvádzajú na ťažko zdravotne postihnutých či tých, ktorí sa o nich starajú, nám len dokazuje, kto tu v skutočnosti porušuje a hanobí najzákladnejšie ľudské práva. Hovorí sa tomu pomalá smrť. Ako to vlastne funguje? Je to celkom jednoduché. Najskôr to bol zákon z dielne sadisticko-fašistického tyrana a vraha Ľudovíta Kaníka, keď bol ministrom práce, sociálnych vecí a svojej vlastnej rodiny, a jemu podobných tyranov a vrahov z Dzurindovej vlády a poslancov z Národnej rady SR, že pokiaľ ťažko zdravotne postihnutému dôchodcovi, úplne či zväčša odkázanému na pomoc druhého, presiahne dôchodok 1,2 životného minima, o tú čiastku oberú jeho opatrovateľa, čím taktiež utrpí aj ťažko zdravotne postihnutý. Pričom každý rok sa toto životné minimum zvyšuje, a od toho odvíjajúc, zvyšujú sa aj rôzne poplatky, napr. pre sociálnu a zdravotnú poisťovňu či do fondov zamestnanosti, tak prakticky za štyri roky si opatrovateľ ťažko zdravotne postihnutého nemôže už zaplatiť ani ten najnižší odvod na svoj dôchodok. Lebo pri každom zvýšení dôchodku ťažko zdravotne postihnutému, o tú istú sumu oberú aj jeho opatrovateľa. Nakoniec ostane jeden príjem, teda dôchodok takto ťažko zdravotne postihnutého, ako obživa pre dve osoby. A keďže sa neustále zvyšujú ceny plynu, elektriny, vody, potravín, služieb či iných položiek, ťažko zdravotne postihnutý aj so svojim opatrovateľom – rodinným príslušníkom, sú nútení začať hladovať, znížiť na minimum napr. nákup hygienických pomôcok či ostatných vecí k životu potrebných.  

         Naproti tomu fašistickým tyranom a vrahom z Dzurindovej vlády a z Národnej rady SR sa príjmy pravidelne zvyšujú. No nie za prácu pre tento národ či tento štát. Ale za zločiny proti ľudskosti, za zločiny a zlodejstvo proti tomuto štátu a jeho občanom. Za to, že oni samotní či v ich mene sa táto republika rozkradla, vytunelovala a zdevastovala, a oni vo svojom fašisticko-tyranskom cynizme praktizujú tieto zločinecké metódy na nevinných, bezbranných a najviac zraniteľných. AJ TAKTO VYZERÁ FAŠIZMUS PO SLOVENSKY, PÁN GENERÁLNY PROKURÁTOR DOBROSLAV TRNKA, OCHRANCA A SLUHA TÝCHTO FAŠISTICKÝCH TYRANOV A VRAHOV PRI ICH PORUŠOVANÍ NAJZÁKLADNEJŠÍCH  PRÁV PROTI TEJTO NEZANEDBATEĽNEJ ČASTI VLASTNÝCH SPOLUOBČANOV!!! Tieto zločiny tu predsa nepácha na Váš návrh rozpustená Slovenská pospolitosť – národná strana! Aký to paradox, keď na čele zločinecko-zlodejskej, fašisticko-tyranskej a štátno-teroristickej organizácie pod názvom Národná rada SR stál ešte donedávna neverec Pavol Hrušovský, ktorý je dokonca aj predsedom KDH, teda, kresťanského politického subjektu. Že slovenskú vládu už osem rokov riadi fašistický tyran a vrah, ktorý začínal ako ospevovač Februára 1948 a skončil ako americký, Svetobankový či Bushov zadkolezec.

Dokedy, a ako ďalej?

         Dokedy budeme poníženými a zbabelými hoviadkami bez ľudskej dôstojnosti a národnej hrdosti, že sa necháme ponižovať a okrádať najsmradľavejším odpadom slovenského národa – politikmi, ktorí nenávidia nielen nás, ale aj vlastný štát? Dokedy im budeme ich zlodejstvá, nenávisť a pohŕdanie voči nám oplácať mlčaním, zbabelosťou, poníženosťou a strachom? Dokedy kolaborujúca novinárska chamraď z časopisu týždeň bude nazývať ich ekonomické zločiny a doháňanie k sociálnym samovraždám nevinných ľudí ekonomickými reformami? Dokedy nám bude sionisticko-židovská propaganda vnucovať tézy o utrpení Židov v koncentračných táboroch, pričom úmyselne mlčia o židovských peniazoch od ich bankárskej lichvy, cez ktoré sa tieto utrpenia mohli taktiež realizovať? Naučme sa aj my im konečne neodpúšťať! Nezabudnúť a neodpustiť im je totiž prvým a základným krokom k ich porážke a ich neskoršiemu potrestaniu. Čím viac si toto vypestujeme, tým je menšia pravdepodobnosť, že budeme zabúdať na ich zločiny. Raz sa nám to vyplatí, musí sa nám to vyplatiť. Neodpúšťať a nemať súcit k politikom musíme učiť už malé deti. Treba už štvorročnému - päťročnému - šesťročnému dieťaťu vysvetľovať, že napr. hračka, ktorá sa mu ľúbi, mu rodičia nemôžu kúpiť, lebo vinou politikov na ňu nemajú peniaze. V tomto veku treba deťom politikov prirovnávať k čertom či sedemhlavým drakom, ako aj rôznym netvorom z rozprávok, ktorí deti nielen nenávidia, ale im aj robia zle, berú a kradnú aj to, čo im nepatrí. To oni sú na vine, že rodičia im nemôžu kúpiť hračky či sladkosti. Keď už je dieťa staršie a viac chápavé, treba mu vysvetľovať, že kvôli politikom jeho rodičia stratili zamestnanie, alebo, že kvôli ním zarobia tak málo, že im to vyjde len na tie najzákladnejšie potreby.   

         To znamená, že napr. už pre šestnásťročného mladého človeka politici nesmejú byť považovaní nielen za ľudské tvory, ale za netvorov, ktorí sú príčinou všetkého zla na Slovensku. Vysvetľovať im, že zákonné aplikácie trestu smrti na týchto netvoroch sú len pre dobro väčšiny tohto národa. Zároveň ale s týmto musíme túto generáciu učiť k hlbokej úcte k staršej generácii, hlavne ku generácii ich starých rodičov. Taktiež ich učiť k láske, súcitu, tolerancii a pomoci starým ľuďom, ľuďom telesne a zdravotne postihnutým, ktorí nie vlastnou vinou sa ocitli v takejto situácii. Pripomínať im, ako aj na konkrétnych príkladoch im ukazovať, ako zločinecko-zlodejskí politici takéto skupiny občanov likvidujú, týrajú, ponižujú a pohŕdajú nimi.

         Je nanajvýš nutné, aby na Slovensku už vyvíjalo činnosť niekoľko hnutí či združení mladých a minulosťou nezaťažených ľudí, nebojacich sa vystúpiť z radu, ktorí by neskôr prebrali zodpovednosť nad týmto štátom. Takých, ktorí keď budú mať svoju ruku priloženú na srdci, nebudú mať pred srdcom peňaženku, ako nám to praktizovala mečiarovsko-slotovská protislovenská luza. Budú musieť na jednej strane skĺbiť tvrdosť a bezcitnosť voči predošlým politickým tyranom a vrahom vlastného národa, podľa neskôr pripravených zákonov o treste smrti, no zároveň musia mať nielen úctu k tejto krajine, ale aj úctu k tým, ktorí túto krajinu vybudovali. Vážiť si a mať úctu k učiteľskému povolaniu, počnúc tým od materských škôlok, končiacim až po vysoké školy. Dobrý učiteľ je totiž jedným zo základných pilierov každého štátu, ktorý musí mať aj primeranú spoločenskú úctu a spoločenské ohodnotenie. Vážiť si každého, v akejkoľvek profesii, ktorý to nie slovami, ale skutkami dokáže realizovať. Na Slovensku máme dostatok múdrych a vzdelaných ľudí, ktorí by dôveru národa nezneužili pre svoj vlastný prospech. Žiaľ, chýba im občianska angažovanosť a vybočenie z radu. Preto teraz už záleží len na tých, ktorí mali odvahu z toho radu vystúpiť, aby si ku ním našli cestu, alebo opačne, a spoločnými silami cez vzájomnú dôveru začali konať.

Vladimír Pavlík                

Hlavná stránka