Hlavná stránka
Upozornenie! Tieto stránky sú monitorované !!!

Spoločné vlastnosti Klementa Gottwalda a Mikuláša Dzurindu

         Klement Gottwald a Mikuláš Dzurinda, aj keď naoko by sa malo jednať o dve úplne odlišné osobnosti žijúce v úplne inom období, predsa majú niekoľko spoločných vlastností, z ktorých dve sú priamo identické. Jedná sa o zbabelosť a zadkolezectvo. Z histórie je známe, že Klement Gottwald prakticky celú fašistickú okupáciu Československa prevegetoval v Rusku. No nie na nejakom vojnovom fronte, ale v zákulisí, vyčkávajúc, ako tá krysa, ako to všetko dopadne. Občas v Moskovskom rádiu čítal plamenné výzvy na boj proti fašizmu, častokrát okorenené frázami typu – súdruhovia, bite sa, pravda zvíťazí! Nielen súdruhovia, ale zväčša radoví občania bez politickej príslušnosti, či bez rozdielu náboženského vyznania, sa aj skutočne statočne bili, pričom mnohí za to zaplatili vlastnými životmi. Keď sa vojna skončila, Klement Gottwald a jemu podobní zbabelci, z ktorých niektorí boli dokonca konfidenti gestapa, sa nakoniec dostali k moci. Stali sa z nich zločinci a vrahovia vlastného národa. Vyrábali nielen rôzne nepriateľské skupiny (skupinky) škodiace krajine, pracujúcemu ľudu a KSČ, ale vyrábali aj politické procesy. Ich vinou prišlo o život množstvo čestných a nevinných ľudí, ako aj statočných bojovníkov proti fašizmu či už na východnom, alebo západnom fronte, ako aj v domácom odboji, nehovoriac už o desaťtisícoch väznených a státisícoch prenasledovaných. Gottwald a spol. sa taktiež stali  poníženými zadkolezcami vtedajšieho zločineckého sovietskeho modelu.

         Mikuláš Dzurinda bol tiež do novembra 1989 typickou kolaborujúcou zbabelou občianskou nulou, milujúcou KSČ, Sovietsky zväz a Február 1948. Po novembri 1989 ako typický červotoč sa zavŕtal do KDH, čakajúc na svoju príležitosť. Za každú cenu túžil byť niekým. Ako krvilačná a podlá šelma chcel nakoniec zlikvidovať politickú stranu, ktorá mu umožnila politickú kariéru. Keď mu to nevyšlo, založil svoj vlastný politický subjekt – SDKÚ. Na fingovanej vlne antimečiarizmu oklamal slovenský národ, aby od ospevovania Februára 1948 sa stal americkým a Svetobankovým zadkolezcom. Zaviedol tu ekonomický fašizmus, ako aj systém kolektívnej viny, pomocou ktorých dohnal nezanedbateľný počet občanov k sociálnym samovraždám. Dnes je už plnohodnotný sadisticko-fašistický tyran a vrah v službách cudzích štátnych mocností, ako aj zapredanec a vlastizradca najvyššieho kalibru.

         Tak ako Klement Gottwald, keď bol pri moci, prisvojoval si zásluhy mu nepatriace, to isté teraz praktizuje aj Mikuláš Dzurinda. Perfektne ho odhalil denník SME z 24. 4. 2006, keď tento zbabelý klamár tvrdil poľskému týždenníku Wprost ako sa podieľal na rozpade komunizmu, keď mal založiť kresťanskú a demokratickú úniu, a sám sa prirovnával k Winstonovi Churchillovi. Dokonca aj premýšľa, ako slúžiť ľuďom!? Nepochybujem o tom, že pokiaľ by Mikuláš Dzurinda žil v ére Lenina, Stalina, Gottwalda, či v ére fašizmu a nacizmu, bol by to jeden z najzavrhnutiahodnejších tyranov a zločincov dotyčnej doby. Veď má na to všetky predpoklady. Nepochybne by si bol s Klementom Gottwaldom porozumel aj pri vyrábaní rôznych skupiniek.

Prednovembrový Dzurinda a Február 1948 

         Nádejný básnik Dzurinda takto vzdával hold Februáru 1948:

Hoci som mladý, pochabý, hoc dokázať chcem stále viac a viac,

už neraz som sa zamyslel, dozadu hlavu obrátiac.

A čo som videl? Život bohatý, plynúci v šťastnej krajine,

veselé detstvo chlapčenské, v slobodnej, šťastnej rodine.

Čím rokov viac, čím starší som, tým viac sa zamýšľam,

ako to, že domov môj, teplučký stále mám?

Za to, že neviem, čo zrada, klam, že život to je pre mňa dar,

nie utrpenie, klamstvo, mar, vďaka ti, slávny Február!

Vďaka ti, robotník i roľník, vďaka ti, otec, mať,

že môžem rojčiť, stále sniť, slobodnej zeme plody brať.

Premnoho vďaky v srdci mám, že môžem šťastne dnešok žiť,

snežienok ráno natrhať, potom zas večer s milou byť.

Nuž počuj, otec, drahá mať, počúvaj, šťastná moja vlasť,

keď toľkú radosť v duši mám, čo všetkým sľúbim darovať.

Nechcem byť dlžník večitý, chcem polia, lúky orávať

a zrno šťastia, slobody, do všetkých hriadok zasievať.

 

Aké by malo byť ponovembrové Dzurindove básnické vyznanie

Hoci som starý, stále pochabý,

hoc už osem rokov kurvím to Slovensko stále viac a viac,

stále o tom rozmýšľam, k Amerike, Svetovej banke, MMF, Pente

a všetkým zbojníkom okrádajúcim Slovensko svoju hlavu obraciam.

A čo vidím? Šťastnú krajinu a šťastný život takých ako som ja,

v americkej a židovskej gubernii menom Slovensko.

Čím rokov viac, čím starší som, doteraz som nerozmýšľal,

prečo som Slovensko a jeho národ zapredal?

Za to, že poznám zradu, klam, že utrpenie pre vlastný národ,

to je môj Slovensku dar, vďaka ti, Svetová banka, MMF,

USA, EÚ a rôzne Penty Group,

že zo Slováka som vášho otroka a pokusného králika mohol urobiť.

Vďaka ti otec, drahá mať, že z prednovembrového zbabelca

som sa samoľúbym a zapredaným premiérom mohol stať.

Vďaka ti otec, drahá mať, že z prednovembrového zbabelca

som sa poníženým americkým zadkolezcom mohol stať.

Vďaka ti otec, drahá mať, že ste ma na svet priviedli,

veď moje narodenie, to bolo pre Slovensko od samotného

Antikrista ten najväčší dar. Vďaka ti, Antikrist, ako aj tvojej ríši zla,

že plody slovenskej zeme cudziemu kapitálu môžem odvádzať,

radujem sa, ako slabí jedinci si kvôli mojim reformám na život siahajú,  

lebo som hrdý, Antikristom odkojený Slovák, Mikuláš Dzurinda.

 

Vladimír Pavlík

       

Hlavná stránka