Hlavná stránka
Upozornenie! Tieto stránky sú monitorované !!!

„Ctihodní“ ústavní lumpengauneri

         V utorok 6. júna 2006 usporiadal exprezident Michal Kováč tlačovú konferenciu, ktorej nosnou témou bolo zrušenie Mečiarových amnestií a privatizácií z rokov 1994 – 98. Podľa neho, nevýhodné privatizácie z rokov 1994 až 1998 by sa dali zrušiť legálnym ústavným zákonom. Svoje tvrdenia oprel o analýzu, na ktorej spolupracovalo okolo tridsať odborníkov.

Politický a právnický odpad ako jedna rodina

         Nepochybne sa jednalo o chvályhodnú aktivitu, ktorá už mala byť veľmi dávno realizovaná. Že doposiaľ sa takto nestalo, je to hlavne zásluhou najzločineckejšieho a najzlodejskejšieho odpadu slovenského národa – ponovembrových politikov, ako aj ich  spolupáchateľov – ústavných lumpengaunerov označkovaných titulom JUDr. Napríklad podľa ústavného právnika Radoslava Procházku sa toto nedá realizovať v súlade s našimi ústavnými a medzinárodnými záväzkami, lebo podľa neho by mohlo ísť o základný rozpor s právom na vlastníctvo, ochrany nadobudnutých práv i ochrany právnej istoty.

         Ďalší ústavný právnik Peter Kresák má ešte tú drzosť tvrdiť, že je to právne nepriechodné a Slovensko by to vrhlo do množstva aj medzinárodných právnych sporov. Podľa neho nie je možné ústavným zákonom takto vstupovať do ústavných princípov. Teda, aspoň ja si to tak vysvetľujem, že podľa Kresáka boli privatizačné rabovačky a okrádanie štátu a jeho občanov v súlade s ústavným právom aj ústavnými princípmi. Dokonca za právne a ústavné považuje aj to, že zločinecko-zlodejskí politici si za týmto účelom pripravili, schválili, ba dokonca prispôsobili aj zákony. Nepochybne, že k týmto zákonom im napomáhali aj ústavní lumpengaunerskí právnici. A to aj napriek tomu, že tak ako členovia vlád a parlamentov skladajú ústavný sľub, ktorým sa zaväzujú pracovať pre dobro Slovenska a jeho občanov, aj ústavní právnici majú svoj kódex, ktorý ich k niečomu zaväzuje. Zaväzuje ich k dodržiavaniu práva, a nie k porušovaniu práva.

         Že politickí gauneri v ničom nezaostávajú za ústavnými právnickými gaunermi, svedčí aj výrok podpredsedu SDKÚ Milana Horta v denníku SME zo 7. 6. 2006, citujem: „Nemyslím si, že existuje právny spôsob, ako tieto krivdy z minulosti napraviť. Ústava ochraňuje vlastníctvo a ak by takáto možnosť bola, ústavní právnici by v minulosti niečo vymysleli.“ Takže sa odrazme od jeho výroku a pripomeňme si niečo z nedávnej minulosti ohľadom týchto káuz.

         Keď sa vláda Vladimíra Mečiara rozhodla cez svojich verných uskutočniť privatizačné rabovačky, bola si vedomá svojej zodpovednosti za tieto zločiny. Preto, aby sa zbavila zodpovednosti a následkov z toho vyplývajúcich, koncom roka 1994 prijala novelu zákona, ktorou presadila privatizačné právomoci na Fond národného majetku, čím sa zbavila nielen zodpovednosti za tieto zločiny, ale zodpovednosti bolo zbavené aj ministerstvo privatizácie. Keďže v deväťčlennom výkonnom výbore Fondu národného majetku malo HZDS šesť zástupcov, ZRS dvoch a SNS jedného, mohlo sa rabovať a rozdávať bez akejkoľvek ústavnej kontroly. Takto sa rozdal a sprivatizoval majetok v účtovnej hodnote 110 miliárd korún za 29 miliárd korún.

         No ani toto zločincom a zlodejom nestačilo. V súkromnej TV Nautik začiatkom júna 2006 v predvolebnej besede sa na túto tému veľmi otvorene vyjadril predseda Združenia robotníkov Slovenska Ján Ľupták, ktorý bol v tom období aj podpredsedom Národnej rady SR. Žiadal a presadil, aby bolo zákonom ustanovené, že pokiaľ privatizéri nesplatia sprivatizovaný majetok, nemôžu ho dovtedy predať. Ako sa ale ukázalo, toto bolo neskôr zo zákona vymazané. To znamená, že miesto toho, aby ústavní právnici chránili záujmy Slovenskej republiky a jej občanov, spolčili sa so zločinecko-zlodejskými gaunermi pri vedomom okrádaní majetku Slovenskej republiky a jej občanov. Dokonca boli nečinní aj koncom roka 1996, keď Ústavný súd SR vydal nález, že rozhodovanie privatizovať štátny majetok dopredu určenému záujemcovi patrí len do právomoci vlády SR ako štátnemu subjektu, pričom Fond národného majetku je neštátnym subjektom. Veľmi adresne to okomentoval Marián Leško v denníku SME zo 7. 6. 2006, citujem: „Je pozoruhodné, že žiadna z vtedajších opozičných strán, ktoré tak ostro a správne kritizovali mečiarovskú privatizáciu, nikdy neprišla s iniciatívou, že ak FNM rozdával majetky v rozpore s ústavou, tak treba všetky rozhodnutia fondu ako protiústavné anulovať.“ Ako vidieť z vyše uvedených výrokov podpredsedu SDKÚ Horta, keď sa rozkráda v mene politikov, ako aj rôznych záujmových skupín, tak ústava sa neporušuje, hlavne, keď sa na tomto podieľajú aj ústavní právnici. No zabavenie rozkradnutého majetku je už podľa nich protiústavné. Takáto je realita vzájomného porozumenia zločinecko-zlodejských mečiarovských gaunerov a zločinecko-zlodejských dzurindovských gaunerov, ako aj ich spolupáchateľov – ústavných právnikov.  

         Preto naďalej zastávam názor, že je nevyhnutné prijať zákon o treste smrti, ktorého súčasťou by boli aj verejné popravy tohto najzločineckejšieho odpadu slovenského národa podľa čínskeho modelu. Pri vyšetrovaní ich zločinov by vyšetrovatelia mali mať právo používať aj rôzne metódy mučenia. Či už fyzického, alebo psychického, pokiaľ by tento najzločineckejší a najzlodejskejší odpad slovenského národa odmietal spolupracovať pri vyšetrovaní. Pokiaľ bude niekto namietať, že by sa jednalo o porušovanie ľudských práv, tak treba konštatovať, že ľudské práva sa najhrubším spôsobom porušujú vtedy, keď nevinní slovenskí občania musia znášať politické a ekonomické dôsledky za zločiny týmito politikmi či rôznymi záujmovými skupinami napáchané. Súčasťou týchto verejných popráv by bolo aj  prepadnutie či zabavenie ich majetku.

Vladimír Pavlík           

Hlavná stránka