Prečo poslanec Chelemendik žiarli na
poslanca Gaburu?
Spisovateľ, publicista, politický komentátor a analytik,
predpovedač „politického počasia“, politický vizionár, hľadač pravdy
o Slovensku, bojovník za práva a dôstojný život slovenského národa,
cudzinec ruskej národnosti žijúci na Slovensku, toho času aj poslanec Národnej
rady SR za Slovenskú národnú stranu Sergej Chelemendik, je mimoriadne ojedinelý
zjav. Človek by si naivne mohol myslieť, že takýto jedinec je prakticky
samoimúnny, či samoodolný proti niektorým negatívnym ľudským vlastnostiam,
napr. žiarlivosťou na úspech politického oponenta, či cielené dezinformácie.
Žiaľ, aspoň to tak vyzerá, že aj Sergej Chelemendik sa nakazil niečím, čo
nemôže ctiť jeho mnohofunkčnú osobnosť.
Je dlhodobou realitou, že tento viacfunkčný polyhistor nemá rád poslanca
za KDH Petra Gaburu, s ktorým vedie niekoľkoročný súdny spor. Keďže ani
jedného z dotyčných politikov osobne nepoznám, budem vychádzať len
z konkrétnych faktov, ktoré sú preukázateľné. V periodiku PREČO?, č.
23/2006, na strane 2, sa Sergej Chelemendik venuje historickému neúspechu KDH
v posledných parlamentných voľbách, ako aj poslancovi Petrovi Gaburovi,
ktorého v podnadpise nazýva novou hviezdou na nebi KDH. Obsiahly text je
doplnený fotografiou predvolebného bilbordu s fotografiou Petra Gaburu,
kde sú aj jeho výroky – Nebojte sa!, ako aj – VYUŽITE SVOJE PRÁVO KRÚŽKUJTE
SVOJICH KANDIDÁTOV. Mimochodom, jednalo sa o jeho súkromné bilbordy
financované ním samotným, keď sa takto zo 77. miesta prekrúžkoval cez
preferenčné hlasy priamo do Národnej rady SR. Ľudia, ktorí mu tieto preferenčné
hlasy dali, zväčša s ním prišli do osobného styku v rámci jeho
predvolebnej individuálnej kampane. A čo je ešte dôležitejšie, musel ich presvedčiť
nielen ako politik, ale aj ako človek.
Je preto nielen prekvapujúce, ale aj zarážajúce, že miesto úprimného
zablahoželania poslanca Chelemendika poslancovi Gaburovi k tomuto
individuálnemu úspechu, sa tento uchýlil k zákerným a podlým
dezinformáciám, využijúc k tomu svoje periodikum PREČO?. Len tak
mimochodom, Sergej Chelemendik viedol volebnú kampaň SNS, ktorá podľa jej
samotných predstaviteľov bola úspešná. Poslancovi Gaburovi ani len nenapadlo
napodobňovať poslanca Chelemendika, aby
spochybňoval, alebo dezinformoval o jeho osobe, či jeho predvolebnej
kampani, hoci taktiež vydáva periodikum FAKTY. Myslím si, že pokiaľ by bol
Chelemendik na 77. mieste kandidátky SNS, teda na mieste nezvoliteľnom,
totožným s Gaburom, neverím tomu, že by sa bol preferenčnými hlasmi
prekrúžkoval do parlamentu. Dôvod je úplne jednoduchý. Chelemendik nemá na to,
aby sa v tomto individuálne vyrovnal Gaburovi.
Paranoja,
závisť, alebo duševná slepota?
Takže si odcitujme najzákladnejšie pasáže z dotyčného článku: „Voľby roku 2006 v plnej miere ukázali
neživotaschopnosť KDH ako politického projektu. Ukázali to všetkým, vrátane
samotného KDH, avšak poprední predstavitelia tohto hnutia majú vzácnu
a mimoriadne šťastnú schopnosť jednoducho nevidieť to, čo vidia ostatní.
Naopak, namiesto toho, čo všetci vnímajú ako realitu, tzv. elitárske vedenie
KDH vidí niečo celkom svoje –
vysokomorálne, duchovné, mravné, principiálne a nepodplatiteľné. Čosi, čo
sa podobá na tvár mnohoročného funkcionára KDH Petra Gaburu z bilbordu
Nebojte sa!, ktorý už vstúpil do histórie volebných kampaní na Slovensku ako
príklad zrodu nevej politickej hviezdy.
Na príklade financmajstra KDH, ktorý
sa po dlhoročných pokusoch predsa len dostal do parlamentu, neživotaschopnosť
tohto politického projektu je priezračná ako kvapka vody. Na Slovensku je iba
niekoľko ľudí, ktorých mená boli intenzívne spájané so škandálmi tak ako meno
Petra Gaburu. Práve tento človek na kandidátke KDH sa prekrúžkoval do
parlamentu zo 77. miesta. Teda podarilo sa mu nazbierať oveľa preferenčných
hlasov viac ako niektorým iným predstaviteľom KDH, ktorých mená neboli nikdy so
škandálmi spojené.
Prečo sa to podarilo práve Gaburovi?
To by malo byť témou osobitného rozhovoru. Podstatné je však niečo iné –
potvrdilo sa to, čo som napísal pred niekoľkými mesiacmi: Gabura je pravou
tvárou KDH. Potvrdilo sa to priam s matematickou presnosťou. Petra Gaburu
hľadali a nachádzali voliči KDH až na 77. mieste a týchto voličov
bolo niekoľko tisíc. Preto cena ich preferenčných krúžkov je úplne iná ako
tých, čo získali prví štyria kandidáti na zozname KDH, ktorých väčšina
krúžkovala automaticky. Vyslovil som dokonca takúto domnienku – ak by sa na
kandidátke KDH objavil hrdina posledného škandálu KDH, račiansky starosta
Bielik, ktorého nahrávky rozhovorov boli úspešne vymazané z počítačov
ministerstva vnútra, určite by sa prekrúžkoval aj on z akejkoľvek pozície.
Rozmiestnil by svoje bilbordy po celej Rači, podoprel by si na nich bradu rukou
a zádumčivo by sa zahľadel na svojich voličov.
A teraz jednoduchá otázka: Ak by
sa ku Gaburovi, Bielikovi a prípadne ďalším pripojili ešte dvaja-traja
predstavitelia KDH s podobnou reputáciou, aký by bol konečný volebný
výsledok duchovného hnutia? Celkom správne, KDH by sa ocitlo hlboko pod
päťpercentnou hranicou. Prečo? Lebo v úlohe novej hviezdy tohto hnutia sa
Gaburovi prostredníctvom osobnej kampane podarilo získať niekoľko tisíc krúžkov
konkrétne pre seba. Koľko tisíc ľudí však odmietlo hlasovať za KDH, keď uvidelo
zádumčivého Gaburu na bilborde, zostane navždy tajomstvom. Z osobnej
kampane človeka s reputáciou Gaburu celkom očividne vyplývajú dva
výsledky. Ten prvý, čisto reklamný, predstavujú krúžky od skalných voličov.
Druhým je znechutenie ľudí, ktorí by možno hlasovali za KDH, ak by sa tvár
škandalózne presláveného financmajstra neobjavila.
Čo
hovoria fakty
Kadejaké opilecké, karieristické, politicko-zbohatlícke, odpadlícke
a protislovenské živly zo SNS sa s obľubou oháňajú národom
a kresťanstvom. Fuj a hanba! Alebo hnus hnusúci? Peter Gabura sa
takýchto vecí štíti, lebo to považuje za nemorálne, protikresťanské, nemajúce
nič spoločné s hrdosťou skutočného slovenského občana. Jeho kresťanstvo
a slovenskosť sú naplnené skutočnými skutkami. Za ten najväčší a najcennejší
možno považovať ten, že je otcom
deviatich detí, ktoré dokázal nielen splodiť, ale sa o ne aj postarať,
a vychovať z nich slušných ľudí, ktorým je závisť typu Sergeja
Chelemendika zaručene cudzia. A ešte niečo. Takto splodiť a vychovať
deväť detí môže len kresťansky mysliaci a slovensky cítiaci človek.
Taktiež dokázal zachovať manželskú vernosť – na rozdiel od niektorých
protislovenských hulvátov a karieristov zo SNS. Ako skutočný kresťan
a človek ešte so svojou rodinou opatruje aj svojho strýka pátra Aquinasa
Gaburu, ktorý má 91 rokov. Pochybujem, či v histórii ponovembrového
slovenského parlamentu by sa našiel čo len jeden poslanec takéhoto razenia.
Pokiaľ Chelemendik tvrdí, že kandidatúra Gaburu odradila ľudí voliť KDH,
tak pravdepodobne pri písaní dotyčného článku mohol byť aj pod vplyvom tej
zbujačenej slotovskej borovičky. A keď sa už oháňa nejakými aférami
a škandálmi financmajstra KDH Gaburu, doporučujem mu, aby sa začal venovať
aj ekonomickým zločinom SNS a HZDS v období rokov 1992 až 1998.
Taktiež mu doporučujem, aby už konečne začal písať skutočnú pravdu
o košických VSŽ za éry Rezešovcov, a nezvaľovať vinu na americkú
firmu US Steel, ktorá v skutočnosti VSŽ po rezešovskom bačovaní,
tunelovaní a rozkrádaní zachránila, čím prakticky zachránila aj slovenskú
ekonomiku a opätovne postavila VSŽ na nohy. S plnou vážnosťou mu
taktiež doporučujem, že pokiaľ píše o nebohom Jánovi Duckom, tak mu
pripomínam, že ten nekradol pre KDH. Ani úvery, za ktoré ručil zmenkami, ich
obnos taktiež nebol určený pre KDH. Ak by mal Sergej Chelemendik záujem, rád ho
nasmerujem na istý politický subjekt, ktorý z Duckého zmeniek
a kšeftov profitoval, a ktorému najviac jeho smrť vyhovuje. Náš pán
polyhistor a poslanec NR SR by si mal taktiež uvedomiť, že ja taktiež
nemám v láske ani americkú politiku, ani KDH. To ale neznamená, že pokiaľ
získam niečo pozitívneho, čo pomohlo Slovensku a jeho občanom, či už zo
strany KDH, alebo z americkej strany, nebudem o tom ani mlčať, ani to
spochybňovať.
Vladimír Pavlík