Hlavná stránka
Upozornenie! Tieto stránky sú monitorované !!!

Vládne na Slovensku fašistická koalícia? Podporujú jej voliči fašizmus?

Zákerná a podlá vražda študenta Daniela Tupého 4. novembra 2005 v Bratislave ukázala nielen zvrhlosť, zbabelosť a cynizmus jeho vrahov, ale aj zvrhlosť a podlosť niektorých spolkov, občianskych združení, nehovoriac už o hyenách z pofiderného hnutia Ľudia proti rasizmu či samotných jednotlivcov a politikov sa na tejto smrti nielen mediálne priživiť, ale sa aj spropagovať. Hľadali vinníkov, dokonca ich už našli v Slovenskej pospolitosti – národnej strane, meditovali, ukazovali, navrhovali, protestovali, písali rezolúcie, obviňovali z nečinnosti políciu... Škoda len, že nedokázali ukázať na tých pravých vinníkov, ktorí z titulu svojej politickej moci tu vyznávačov fašistickej a neonacistickej ideológie stvorili. Volajú sa slovenskí politici – členovia ponovembrových vlád a parlamentov.

Realita

Áno, boli a sú to vlastne slovenskí ponovembroví politici, ktorí svojou antisociálnou politikou tu urobili vyznávačov tzv. čistej rasy. V mene svojho vlastného obohatenia či obohatenia svojich blízkych, alebo s nimi politicky a podnikateľsky spriaznených, ale aj rôznych zahraničných zbojníkov, samozrejme na účet nás všetkých,  najšpinavším spôsobom potlačili práva a slobody nezanedbateľnej časti slovenských občanov. Takáto je realita podľa § 260 - Podpora a propagácia hnutí smerujúcich k potlačeniu práv a slobôd občanov. Pokiaľ by sme to mali upresniť, je nutné kvôli objektivite povedať, že slovenskí ponovembroví politici fašizmus nepropagujú. Nie sú na to odkázaní. Oni ho totiž ako plnohodnotní fašistickí zločinci, zlodeji, likvidátori, tyrani a vrahovia, dokonca v spolupráci s cudzou štátnou mocou, na nezanedbateľnej (veľkej) časti slovenských občanov realizujú! Priamo a vedome! Miesto čiernych uniforiem nosia drahé obleky šité na mieru, miesto hákových krížov používajú rôzne logá. Oni tu zaviedli napr. systém kolektívnej viny, keď za ekonomické zločiny nimi či v ich mene napáchané, potlačili a potláčajú práva a slobody vlastných spoluobčanov, kde následky za tieto ekonomické zločiny preniesli na ich plecia, hoci oni sa na týchto ekonomických zločinoch nepodieľali.  Dokonca potlačili aj to ich najcennejšie a najzákladnejšie právo – právo na život a právo na dôstojný život.

Ich antisociálna a zlodejská politika je tým najhlavnejším dôvodom, prečo niektorých mladých ľudí oslovil ortodoxný fašizmus a neonacizmus. Že potom útočia zákerne, podlo a zozadu, samozrejme, vždy v početnej prevahe, nerobia nič iné, len napodobňujú slovenských politikov. Aj tí takto útočia na väčšinu vlastných spoluobčanov. Dokonca majú v sebe ešte tú drzosť, že sa kryjú za zákony či ekonomické reformy. Ak porovnáme obete týchto neonacistov, keď poškodenými sú buď „gádžovia“, alebo Rómovia, pričom sa nejako zabúda či nesmie hovoriť o obetiach či poškodení majoritných Slovákov (gádžov) zo strany vrahov a násilníkov z rómskeho etnika, a toto porovnáme s obeťami, podotýkam, s nevinnými obeťami, a je mi úplne jedno či obeťou je Róm, alebo „gádžo“, kde hlavnými páchateľmi (vrahmi) sú politici, tak rozdiel v obetiach je obrovský. Vrahovia – politici, tu bezkonkurenčne vedú.

Dôkazy

Jedným z najotrasnejších dôkazov usvedčujúcich slovenských politikov z vlády Mikuláša Dzurindu, ako aj poslancov Národnej rady SR, ktorí potláčaním práv a slobôd vlastných spoluobčanov sa zaradili do kategórie vrahov vlastných spoluobčanov, zdokumentoval, zaručene nechtiac, v Nočných dialógoch Slovenského rozhlasu v piatok 23. 4. 2004 minister zdravotníctva Rudolf Zajac, ktorý ku koncu prvej polhodiny, kde sa odpovedá len na otázky moderátora či moderátorky priznal, že u nás zomierajú ľudia, ktorých by bolo možné zachrániť, no na prístroje a vybavenie chýbajú peniaze. Škoda len, že nejako pozabudol povedať, že z tých rozkradnutých stoviek a stoviek miliárd, o ktoré bol náš štát okradnutý v mene politikov či samotnými politikmi, alebo rôznymi zahraničnými zbojníkmi, by u nás nemuseli ľudia zomierať kvôli chýbajúcim prístrojom a vybaveniam. Podobne sa vyjadril začiatkom januára 2005 aj vtedajší minister hospodárstva Pavol Rusko v diskusnej relácii Sedmička v TV JOJ, kde bol jeho partnerom poslanec NR SR za HZDS Tibor Mikuš. Jeho výrok, že ľudia u nás zomierajú aj preto, že nie sú peniaze na zdravotníctvo, len dokazuje, ako ponovembroví slovenskí politici dlhodobo potláčajú práva a slobody vlastných spoluobčanov. Hoci pri dotyčnom výroku ministra Zajaca bol Dobroslav Trnka už skoro dva mesiace generálnym prokurátorom, nejako mu ten koaličný fašizmus potláčajúci práva a slobody slovenských občanov neprekážal. Podobne aj zopakované argumenty vtedajšieho ministra hospodárstva Pavla Ruska, a to už bol generálnym prokurátorom jedenásť mesiacov, prešlo jeho mlčaním. Alebo chcel dať fašistickým tyranom, likvidátorom a vrahom vlastného národa z tejto koalície najavo, že hodlá byť ich poníženým generálnym sluhom?  

Tieto ich zločiny sú o to zavrhnutiahodnejšie, že pri nástupe do funkcií ako členovia vlád a parlamentov skladali podľa Čl. 75 a Čl. 112 Ústavy SR sľub, citujem:

Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života. Mimo týchto skutočných priznaní od ministrov Ruska a Zajaca tu možno zaradiť aj tzv. sociálne samovraždy. Vrahmi týchto nevinných obetí sú taktiež členovia ponovembrových vlád a parlamentov, ktorí práva a slobody týchto občanov vo svojom  cynizme potlačili až do takého štádia, že ich dohnali k spáchaniu samovrážd. Sociálnych samovrážd. Tieto obete neuniesli svoje problémy súvisiace s nezamestnanosťou, finančnými ťažkosťami, pocitom menejcennosti a nepotrebnosti, ako aj zdravotnými problémami, ktoré vznikajú aj z týchto situácií. Pričom oni túto republiku ani nerozkradli, ani nevytunelovali, dokonca k tomu nepripravili ani tzv. zákonné normy. 

Dokedy bude kolektívna vina v mene koaličného fašizmu dopadať na nevinných?

S pravdepodobnosťou ktorá sa rovná istote možno konštatovať, že potláčanie práv a slobôd na vlastnom národe robia slovenskí politici vedome, cieľavedome a v spolupráci s cudzou štátnou mocou. Bankárskou lichvou zo Svetovej banky, Medzinárodného menového fondu a kadejakými kvázi podobnými a pochybnými spolkami či agentúrami zapojenými do rozkrádania a ožobračovania Slovenska, skúšajúc cez rôzne pochybné ekonomické reformy, koľko ešte a čo všetko tie ponížené, zbabelé a zmagorené slovenské hoviadka vydržia. Mašinérie podvodníkov a klamárov, radcov a poradcov označkovaných titulmi z renomovaných západných univerzít sa nám snažia dokázať, ako to s nami dobre myslia. Keby nám skutočne chceli pomôcť, tak súčasná ekonomická realita by tu bola úplne odlišná.

S obľubou nám naši politici rozprávajú o nevyhnutnostiach týchto reforiem. Tvrdia, že štát je tým najhorším vlastníkom pri ochrane majetku. Ako príklad nám tu dávajú naše, predtým tunelované banky a niektoré podniky, teraz už v rukách zahraničného kapitálu, argumentujúc, že v súkromných bankách a podnikoch by sa nemohlo tak rozkrádať, ako keď ich riadil štát. Položme si teda otázku, kto je to vlastne štát a prečo ten štát toto dovolil? Zisťujeme, že štát je v realite vláda, parlament, ministerstvá, cynicky sa skrývajúc za občanov – voličov. Tam sa pripravujú a realizujú zákony, ktoré, aspoň podľa ich volebných programov a predvolebných sľubov by mali slúžiť občanom. Veď ich k tomu zaväzuje samotná ústava, ktorú možno považovať za zákon najvyšší. A skutočná realita? Pokiaľ sa štátne banky a štátne podniky rozkrádali a tunelovali o stovky a stovky miliárd, tak potom, v mene akého Boha (že, Antikristove plody z KDH) či v mene akého zákona, alebo v mene akej demokracie štát tomu nezabránil? Alebo toto mali politici vo svojich volebných programoch? Či pri tomto rozkrádaní a tunelovaní neboli potláčané práva a slobody občanov tým najzavrhnutiahodnejším spôsobom? Či neboli potláčané práva a slobody občanov vtedy, keď koalícia pod vedením vlastizradcov, tyranov a vrahov vlastného národa Mikulášom Dzurindom, Ivanom Miklošom, ako aj ostatných členov vlády a väčšiny poslancov Národnej rady SR, okradli vlastných občanov o stovky miliárd korún? Či toto nie je realizácia fašizmu, teda, potláčanie práv a slobôd občanov, pán generálny prokurátor Dobroslav Trnka a pán minister vnútra Vladimír Palko? PREČO ZA TIETO FAŠISTICKÉ ZLOČINY PYKAJÚ NEVINNÍ A NIE NOSITELIA TÝCHTO ZLOČINOV? NO VRCHOLOM VŠETKÉHO JE, ŽE TÍ, KTORÍ TENTO ŠTÁT NIELEN UMOŽNILI ROZKRÁDAŤ, ALE AJ POZAKRÝVALI EKONOMICKÉ ZLOČINY SVOJICH PREDCHODCOV – MEČIAROVCOV A SLOTOVCOV, NÁS TU CHCÚ EKONOMICKY OZDRAVOVAŤ!!!

Zamyslime sa nad tým, ako by asi fungoval tento štát, keby mal na svojom konte nielen tých, minimálne, 1,5 bilióna rozkradnutých korún, o ktoré nás pripravili konkrétni zločinci a zlodeji, ale aj to, že pokiaľ by politici boli slúžili vlastnému národu a nie sami sebe? Tvrdím, a dôkazy sú úplne jednoznačné, že sa jednalo o vedomé sprisahanie, vedomý podvod a vedomé zlodejiny proti väčšine slovenského národa zo strany ponovembrových politikov, v spolupráci s cudzou štátnou mocou. Či za tieto rozkradnuté peniaze sa nedala modernizovať a reformovať naša ekonomika miesto kadejakých pôžičiek zo Svetovej banky či iných zahraničných inštitúcií? Ale áno, dala sa. Veď tie rozkradnuté miliardy majú TÚ ISTÚ HODNOTU ako pôžičky zo Svetovej banky či iných zahraničných bánk!!! Akú hodnotu majú vyjadrenia, štúdia či analýzy kadejakých, údajne špičkových ekonómov, domácich a zahraničných, že naša mena nebola dostatočne podložená ekonomickou silou? A čo tie zbojnícke vŕšky s mnohomiliónovými či desiatkami miliónovými palácmi, rančmi, bungalovmi, honosnými vilami? A čo tie ich bankové kontá? Či títo zločinci, zlodeji a vrahovia vlastného národa nevymieňali tieto, údajne ekonomikou nepodložené peniaze, nakradnuté peniaze, za doláre, libry, eurá? Či za tieto, údajne ekonomikou nepodložené, no nakradnuté peniaze nekupovali aj v západnej Európe nemovitosti? Prečo to neprekážalo západoeurópskym politikom a ekonómom? Odpoveď je úplne jednoduchá. Lebo to bolo súčasťou dohôd. Dohôd, pri ktorých ponovembroví politickí zločinci v spolupráci s cudzou štátnou mocou obetovali vlastný národ a vlastný štát cudzím záujmom! TOTO VŠETKO UROBILI V MENE SVOJHO VLASTNÉHO DOBRA, ZISKU, CHAMTIVOSTI A NENAŽRANOSTI! A NENÁVISTI K VLASTNÉMU NÁRODU! 

Rekapitulácia o zodpovednosti

Keď už bol v drvivej väčšine vytunelovaný a rozkradnutý vlastný štát, prikročilo sa k ďalšej variante. Bolo treba donútiť hlavne starých ľudí, ale aj ostatné časti obyvateľstva, aby postupne vyberali svoje úspory, lebo pri neustálych zdražovaniach v mene tzv. reforiem neboli schopní zo svojich platov či dôchodkov prežiť. Dôstojne a ľudsky prežiť. Doháňať ich do neriešiteľných situácií, psychicky a fyzicky ich likvidovať, no hlavne, zadlžovať ich rôznymi bankovými či nebankovými pôžičkami. Za jedného z popredných nositeľov tohto zla možno plným právom považovať bývalého ministra práce, sociálnych vecí a svojej vlastnej rodiny Ľudovíta Kaníka. So svojim štábom kadejakých usoplených „sociálnych“ inžinierov, samozrejme pod dohľadom zbojníckej elity – bankárskej lichvy zo Svetovej banky, tu zrealizovali tú najkrutejšiu realitu ekonomického fašizmu. Väčšinou na tých najbezbrannejších a nevinných.

Je preto vrcholom cynizmu, pokiaľ nám tu krikľúni zo spolku Ľudia proti rasizmu, či kadejakí pochybní rómski aktivisti za účinnej pomoci denníkov, týždenníkov, rozhlasových či televíznych staníc začali označovať Slovenskú pospolitosť – národnú stranu nielen za fašistov, ale, div sa svet, radi by z nich urobili aj vrahov nedávno zavraždeného študenta Daniela Tupého. Čakám už len, kedy vo svojom šialenstve zájdu až tak ďaleko, že im našijú aj ďalšie obvinenia – ekonomické rozkrádanie a drancovanie tohto štátu. Aký to paradox, keď slovenskú verejnosť ovplyvňujú, klamú a dezinformujú práve títo ponížení a zbabelí služobníci fašistických tyranov z Dzurindovej vlády a z Národnej rady SR. Či skutočne nevedia, alebo nechcú vedieť, že základným prvkom fašizmu nie je len potláčanie práv a slobôd občanov, ale aj ich realizácia, napr. pri zavádzaní systému kolektívnej viny? Ale áno, vedia to, len doteraz nikto z nich to nedokázal nielen povedať, ale ani napísať. Keď sa ale napr. jedná o likvidáciu Židov v koncentračných táboroch počas druhej svetovej vojny, tak ich aktivity ohľadom utrpenia tejto rasy nepoznajú hranice. 

No ak sa ale jedná o ponovembrovú realizáciu fašizmu na vlastnom, slovenskom národe, tak zrazu nič nevidia, nič nepočujú. Prečo? Lebo vo svojej zbabelosti, poníženosti, zapredanosti, zaslepenosti, úbohosti, slúženia zlu, dokonca potlačia aj svoju ľudskú, občiansku a profesijnú hrdosť a česť. Keď fašistický tyran na funkcii ministra práce, sociálnych vecí a svojej vlastnej rodiny Ľudovít Kaník a jemu podobná fašistická čvarga z Dzurindovej vlády a slovenského parlamentu presadili, že od 1. januára 2004 sa už nebude rozlišovať, či je niekto nezamestnaný z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov, a jeho mesačná dávka bude len 1 450 korún, tak tento fašistický systém kolektívnej viny nikomu neprekážal. Dokonca ani známemu fašizobijcovi Fedorovi Gálovi, ktorého povinnosťou bolo kričať najhlasnejšie. Či neprišli jeho rodičia počas druhej svetovej vojny v koncentračnom tábore o život v mene tzv. kolektívnej viny? Či neprišli o život aj preto, že aj židovský kapitál finančne podporil túto zvrátenú ideológiu? Mlčali aj všetci tí, ktorí teraz Slovenskú pospolitosť obviňujú z fašizmu a chcú ju zrušiť. Vôbec im ale neprekáža, že väčšinu čestných a statočných ľudí ktorí chcú pracovať, no roboty niet, ako prašivých psov  hodili do jedného vreca, ako nejakých darebákov a leňochov. Presne tak, ako to robili fašisti a nacisti pri vraždení Židov, Slovanov a Rómov v koncentračných táboroch počas druhej svetovej vojny. Si Žid, si Slovan, si Róm, máš smolu! Tá smola je v tom, že si aj starý, chorý a už nevládzeš produkovať. A ešte, nezapadáš do našej ideológie. Aký to paradox, keď po vojne víťazné mocnosti súdili fašizmus nie ako celok, ale ako konkrétnych vinníkov podľa konkrétnej viny. Porovnajme to prosím, so systémom kolektívnej viny v mene fašistických tyranov z Dzurindovej vlády a z Národnej rady SR páchaných na nevinných slovenských občanoch. Dokonca tento druh fašizmu neprekáža ani Židovskej obci na Slovensku. Alebo ich mlčanie je súhlasom s týmito fašistickými metódami?

V denníku Pravda bol 25. 6. 2004 uverejnený list čitateľky Janky Fiľovej z Turčianskych Teplíc, kde sme sa mohli dočítať aj toto: ...Chcela by som žiť aspoň jeden deň ako človek, ktorý má čo dať deťom jesť a ísť spať s vedomím, že nám nik neublíži, že nás neodpoja od plynu či elektriky...Psychicky už nezvládam nároky našej vlády. Tá myslí len na to, ako ušetriť na nezamestnaných, ktorých nik nepotrebuje. Každému zavadziame a čakajú iba na to, kedy nás vysťahujú na ulicu.

Slovo na záver

Očakávam, že po predložení aj zatiaľ tejto malej časti dôkazov o fašistických tyranoch a vrahoch z Dzurindovej koaličnej vlády a z Národnej rady SR, zaujme nielen generálny prokurátor Dobroslav Trnka, ale aj historici PhDr. Ivan Kamenec, CSc., mjr. Miloslav Čaplovič, PhD., ako aj Mgr. Michal Miklovič, doktorand Ústavu politických vied SAV a odborný referent Ústavu pamäti národa jasný a nekompromisný postoj. Že generálny prokurátor Dobroslav Trnka vypracuje okamžitý návrh na zrušenie fašistických politických subjektov SDKÚ, KDH, SMK a ANO. Zároveň začne trestne stíhať konkrétnych fašistických tyranov a vrahov Mikuláša Dzurindu, Ivana Mikloša, Rudolfa Zajaca, Ľudovíta Kaníka a im podobných. Že ďalší traja odborníci Ivan Kamenec, Miloslav Čaplovič a Michal Miklovič, ktorí Slovenskú pospolitosť – národnú stranu považujú za fašistickú, to na základe konkrétnych argumentov zdôvodnia aj v prípade Mikuláš Dzurinda a spol. Že Ústav pamäti národa začne zisťovať obete fašistických tyranov a vrahov zo súčasnej koalície. Pokiaľ by mali problémy, tak im rád pomôžem. Ak by sa cítili dotknutí, tak sa vopred teším na verejný súdny proces. O bezbrehých výčinoch fašistických tyranov riadiacich tento štát, bude aj nasledujúci dokument pod názvom – V mene ich fašisticko-tyranského „Boha, v mene zajacovsko-zajačieho cynizmu. 

Vladimír Pavlík      

Hlavná stránka