Vládne na
Slovensku fašistická koalícia? Podporujú jej voliči fašizmus?
Zákerná a podlá vražda študenta Daniela Tupého 4.
novembra 2005 v Bratislave ukázala nielen zvrhlosť, zbabelosť
a cynizmus jeho vrahov, ale aj zvrhlosť a podlosť niektorých spolkov,
občianskych združení, nehovoriac už o hyenách z pofiderného hnutia
Ľudia proti rasizmu či samotných jednotlivcov a politikov sa na tejto
smrti nielen mediálne priživiť, ale sa aj spropagovať. Hľadali vinníkov,
dokonca ich už našli v Slovenskej pospolitosti – národnej strane,
meditovali, ukazovali, navrhovali, protestovali, písali rezolúcie, obviňovali
z nečinnosti políciu... Škoda len, že nedokázali ukázať na tých pravých
vinníkov, ktorí z titulu svojej politickej moci tu vyznávačov fašistickej a neonacistickej
ideológie stvorili. Volajú sa slovenskí politici – členovia ponovembrových vlád
a parlamentov.
Realita
Áno, boli a sú to vlastne slovenskí ponovembroví
politici, ktorí svojou antisociálnou politikou tu urobili vyznávačov tzv.
čistej rasy. V mene svojho vlastného obohatenia či obohatenia svojich
blízkych, alebo s nimi politicky a podnikateľsky spriaznených, ale aj
rôznych zahraničných zbojníkov, samozrejme na účet nás všetkých, najšpinavším
spôsobom potlačili práva a slobody nezanedbateľnej časti slovenských
občanov. Takáto je realita podľa § 260 - Podpora a propagácia hnutí
smerujúcich k potlačeniu práv a slobôd občanov. Pokiaľ by sme to mali
upresniť, je nutné kvôli objektivite povedať, že slovenskí ponovembroví
politici fašizmus nepropagujú. Nie sú na to odkázaní. Oni ho totiž ako
plnohodnotní fašistickí zločinci, zlodeji, likvidátori, tyrani
a vrahovia, dokonca v spolupráci s cudzou štátnou mocou, na
nezanedbateľnej (veľkej) časti slovenských občanov realizujú! Priamo
a vedome! Miesto čiernych uniforiem nosia drahé obleky šité na mieru,
miesto hákových krížov používajú rôzne logá. Oni tu zaviedli napr. systém
kolektívnej viny, keď za ekonomické zločiny nimi či v ich mene napáchané,
potlačili a potláčajú práva a slobody vlastných spoluobčanov, kde následky
za tieto ekonomické zločiny preniesli na ich plecia, hoci oni sa na týchto
ekonomických zločinoch nepodieľali. Dokonca potlačili aj to ich najcennejšie
a najzákladnejšie právo – právo na život a právo na dôstojný život.
Ich antisociálna a zlodejská politika je tým
najhlavnejším dôvodom, prečo niektorých mladých ľudí oslovil ortodoxný fašizmus
a neonacizmus. Že potom útočia zákerne, podlo a zozadu, samozrejme,
vždy v početnej prevahe, nerobia nič iné, len napodobňujú slovenských politikov.
Aj tí takto útočia na väčšinu vlastných spoluobčanov. Dokonca majú v sebe
ešte tú drzosť, že sa kryjú za zákony či ekonomické reformy. Ak porovnáme obete
týchto neonacistov, keď poškodenými sú buď „gádžovia“, alebo Rómovia, pričom sa
nejako zabúda či nesmie hovoriť o obetiach či poškodení majoritných
Slovákov (gádžov) zo strany vrahov a násilníkov z rómskeho etnika,
a toto porovnáme s obeťami, podotýkam, s nevinnými obeťami,
a je mi úplne jedno či obeťou je Róm, alebo „gádžo“, kde hlavnými
páchateľmi (vrahmi) sú politici, tak rozdiel v obetiach je obrovský.
Vrahovia – politici, tu bezkonkurenčne vedú.
Dôkazy
Jedným z najotrasnejších dôkazov usvedčujúcich
slovenských politikov z vlády Mikuláša Dzurindu, ako aj poslancov Národnej
rady SR, ktorí potláčaním práv a slobôd vlastných spoluobčanov sa zaradili
do kategórie vrahov vlastných spoluobčanov, zdokumentoval, zaručene
nechtiac, v Nočných dialógoch Slovenského rozhlasu v piatok 23. 4.
2004 minister zdravotníctva Rudolf Zajac, ktorý ku koncu prvej polhodiny, kde
sa odpovedá len na otázky moderátora či moderátorky priznal, že u nás
zomierajú ľudia, ktorých by bolo možné zachrániť, no na prístroje
a vybavenie chýbajú peniaze. Škoda len, že nejako pozabudol povedať,
že z tých rozkradnutých stoviek a stoviek miliárd, o ktoré bol
náš štát okradnutý v mene politikov či samotnými politikmi, alebo rôznymi
zahraničnými zbojníkmi, by u nás nemuseli ľudia zomierať kvôli
chýbajúcim prístrojom a vybaveniam. Podobne sa vyjadril začiatkom
januára 2005 aj vtedajší minister hospodárstva Pavol Rusko v diskusnej
relácii Sedmička v TV JOJ, kde bol jeho partnerom poslanec NR SR za HZDS
Tibor Mikuš. Jeho výrok, že ľudia u nás zomierajú aj preto, že nie sú
peniaze na zdravotníctvo, len dokazuje, ako ponovembroví slovenskí politici
dlhodobo potláčajú práva a slobody vlastných spoluobčanov. Hoci pri
dotyčnom výroku ministra Zajaca bol Dobroslav Trnka už skoro dva mesiace
generálnym prokurátorom, nejako mu ten koaličný fašizmus potláčajúci práva
a slobody slovenských občanov neprekážal. Podobne aj zopakované argumenty
vtedajšieho ministra hospodárstva Pavla Ruska, a to už bol generálnym
prokurátorom jedenásť mesiacov, prešlo jeho mlčaním. Alebo chcel dať
fašistickým tyranom, likvidátorom a vrahom vlastného národa z tejto
koalície najavo, že hodlá byť ich poníženým generálnym sluhom?
Tieto ich zločiny sú o to zavrhnutiahodnejšie, že pri
nástupe do funkcií ako členovia vlád a parlamentov skladali podľa Čl. 75
a Čl. 112 Ústavy SR sľub, citujem:
Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej
republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem
dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do
života. Mimo týchto skutočných priznaní od ministrov Ruska a Zajaca tu
možno zaradiť aj tzv. sociálne samovraždy. Vrahmi týchto nevinných obetí sú
taktiež členovia ponovembrových vlád a parlamentov, ktorí práva
a slobody týchto občanov vo svojom cynizme potlačili až do takého štádia,
že ich dohnali k spáchaniu samovrážd. Sociálnych samovrážd. Tieto obete neuniesli
svoje problémy súvisiace s nezamestnanosťou, finančnými ťažkosťami,
pocitom menejcennosti a nepotrebnosti, ako aj zdravotnými problémami,
ktoré vznikajú aj z týchto situácií. Pričom oni túto republiku ani
nerozkradli, ani nevytunelovali, dokonca k tomu nepripravili ani tzv.
zákonné normy.
Dokedy bude kolektívna vina v mene koaličného
fašizmu dopadať na nevinných?
S pravdepodobnosťou ktorá sa rovná istote možno
konštatovať, že potláčanie práv a slobôd na vlastnom národe robia slovenskí
politici vedome, cieľavedome a v spolupráci s cudzou štátnou mocou.
Bankárskou lichvou zo Svetovej banky, Medzinárodného menového fondu
a kadejakými kvázi podobnými a pochybnými spolkami či agentúrami
zapojenými do rozkrádania a ožobračovania Slovenska, skúšajúc cez rôzne
pochybné ekonomické reformy, koľko ešte a čo všetko tie ponížené, zbabelé
a zmagorené slovenské hoviadka vydržia. Mašinérie podvodníkov
a klamárov, radcov a poradcov označkovaných titulmi z renomovaných
západných univerzít sa nám snažia dokázať, ako to s nami dobre myslia.
Keby nám skutočne chceli pomôcť, tak súčasná ekonomická realita by tu bola
úplne odlišná.
S obľubou nám naši politici rozprávajú
o nevyhnutnostiach týchto reforiem. Tvrdia, že štát je tým najhorším
vlastníkom pri ochrane majetku. Ako príklad nám tu dávajú naše, predtým
tunelované banky a niektoré podniky, teraz už v rukách zahraničného
kapitálu, argumentujúc, že v súkromných bankách a podnikoch by sa
nemohlo tak rozkrádať, ako keď ich riadil štát. Položme si teda otázku, kto je
to vlastne štát a prečo ten štát toto dovolil? Zisťujeme, že štát
je v realite vláda, parlament, ministerstvá, cynicky sa skrývajúc za občanov –
voličov. Tam sa pripravujú a realizujú zákony, ktoré, aspoň podľa ich
volebných programov a predvolebných sľubov by mali slúžiť občanom. Veď ich
k tomu zaväzuje samotná ústava, ktorú možno považovať za zákon najvyšší.
A skutočná realita? Pokiaľ sa štátne banky a štátne podniky
rozkrádali a tunelovali o stovky a stovky miliárd, tak potom,
v mene akého Boha (že, Antikristove plody z KDH) či v mene akého
zákona, alebo v mene akej demokracie štát tomu nezabránil? Alebo toto mali
politici vo svojich volebných programoch? Či pri tomto rozkrádaní a
tunelovaní neboli potláčané práva a slobody občanov tým
najzavrhnutiahodnejším spôsobom? Či neboli potláčané práva a slobody
občanov vtedy, keď koalícia pod vedením vlastizradcov, tyranov a vrahov
vlastného národa Mikulášom Dzurindom, Ivanom Miklošom, ako aj ostatných členov
vlády a väčšiny poslancov Národnej rady SR, okradli vlastných občanov
o stovky miliárd korún? Či toto nie je realizácia fašizmu, teda,
potláčanie práv a slobôd občanov, pán generálny prokurátor Dobroslav Trnka
a pán minister vnútra Vladimír Palko? PREČO ZA TIETO FAŠISTICKÉ ZLOČINY
PYKAJÚ NEVINNÍ A NIE NOSITELIA TÝCHTO ZLOČINOV? NO VRCHOLOM VŠETKÉHO JE,
ŽE TÍ, KTORÍ TENTO ŠTÁT NIELEN UMOŽNILI ROZKRÁDAŤ, ALE AJ POZAKRÝVALI
EKONOMICKÉ ZLOČINY SVOJICH PREDCHODCOV – MEČIAROVCOV A SLOTOVCOV, NÁS TU
CHCÚ EKONOMICKY OZDRAVOVAŤ!!!
Zamyslime sa nad tým, ako by asi fungoval tento štát, keby
mal na svojom konte nielen tých, minimálne, 1,5 bilióna rozkradnutých korún,
o ktoré nás pripravili konkrétni zločinci a zlodeji, ale aj to, že
pokiaľ by politici boli slúžili vlastnému národu a nie sami sebe? Tvrdím,
a dôkazy sú úplne jednoznačné, že sa jednalo o vedomé sprisahanie,
vedomý podvod a vedomé zlodejiny proti väčšine slovenského národa zo
strany ponovembrových politikov, v spolupráci s cudzou štátnou mocou.
Či za tieto rozkradnuté peniaze sa nedala modernizovať a reformovať
naša ekonomika miesto kadejakých pôžičiek zo Svetovej banky či iných
zahraničných inštitúcií? Ale áno, dala sa. Veď tie rozkradnuté miliardy majú TÚ
ISTÚ HODNOTU ako pôžičky zo Svetovej banky či iných zahraničných bánk!!! Akú
hodnotu majú vyjadrenia, štúdia či analýzy kadejakých, údajne špičkových
ekonómov, domácich a zahraničných, že naša mena nebola dostatočne
podložená ekonomickou silou? A čo tie zbojnícke vŕšky
s mnohomiliónovými či desiatkami miliónovými palácmi, rančmi, bungalovmi,
honosnými vilami? A čo tie ich bankové kontá? Či títo zločinci, zlodeji
a vrahovia vlastného národa nevymieňali tieto, údajne ekonomikou
nepodložené peniaze, nakradnuté peniaze, za doláre, libry, eurá? Či za
tieto, údajne ekonomikou nepodložené, no nakradnuté peniaze nekupovali
aj v západnej Európe nemovitosti? Prečo to neprekážalo západoeurópskym
politikom a ekonómom? Odpoveď je úplne jednoduchá. Lebo to bolo súčasťou
dohôd. Dohôd, pri ktorých ponovembroví politickí zločinci v spolupráci
s cudzou štátnou mocou obetovali vlastný národ a vlastný štát
cudzím záujmom! TOTO VŠETKO UROBILI V MENE SVOJHO VLASTNÉHO DOBRA, ZISKU,
CHAMTIVOSTI A NENAŽRANOSTI! A NENÁVISTI K VLASTNÉMU NÁRODU!
Rekapitulácia o zodpovednosti
Keď už bol v drvivej väčšine vytunelovaný
a rozkradnutý vlastný štát, prikročilo sa k ďalšej variante. Bolo
treba donútiť hlavne starých ľudí, ale aj ostatné časti obyvateľstva, aby
postupne vyberali svoje úspory, lebo pri neustálych zdražovaniach v mene
tzv. reforiem neboli schopní zo svojich platov či dôchodkov prežiť. Dôstojne
a ľudsky prežiť. Doháňať ich do neriešiteľných situácií, psychicky
a fyzicky ich likvidovať, no hlavne, zadlžovať ich rôznymi bankovými či
nebankovými pôžičkami. Za jedného z popredných nositeľov tohto zla možno
plným právom považovať bývalého ministra práce, sociálnych vecí a svojej
vlastnej rodiny Ľudovíta Kaníka. So svojim štábom kadejakých usoplených
„sociálnych“ inžinierov, samozrejme pod dohľadom zbojníckej elity – bankárskej
lichvy zo Svetovej banky, tu zrealizovali tú najkrutejšiu realitu ekonomického
fašizmu. Väčšinou na tých najbezbrannejších a nevinných.
Je preto vrcholom cynizmu, pokiaľ nám tu krikľúni zo spolku
Ľudia proti rasizmu, či kadejakí pochybní rómski aktivisti za účinnej pomoci
denníkov, týždenníkov, rozhlasových či televíznych staníc začali označovať
Slovenskú pospolitosť – národnú stranu nielen za fašistov, ale, div sa svet,
radi by z nich urobili aj vrahov nedávno zavraždeného študenta Daniela
Tupého. Čakám už len, kedy vo svojom šialenstve zájdu až tak ďaleko, že im
našijú aj ďalšie obvinenia – ekonomické rozkrádanie a drancovanie tohto
štátu. Aký to paradox, keď slovenskú verejnosť ovplyvňujú, klamú
a dezinformujú práve títo ponížení a zbabelí služobníci fašistických
tyranov z Dzurindovej vlády a z Národnej rady SR. Či skutočne nevedia,
alebo nechcú vedieť, že základným prvkom fašizmu nie je len potláčanie práv
a slobôd občanov, ale aj ich realizácia, napr. pri zavádzaní
systému kolektívnej viny? Ale áno, vedia to, len doteraz nikto z nich to
nedokázal nielen povedať, ale ani napísať. Keď sa ale napr. jedná
o likvidáciu Židov v koncentračných táboroch počas druhej svetovej
vojny, tak ich aktivity ohľadom utrpenia tejto rasy nepoznajú hranice.
No ak sa ale jedná o ponovembrovú realizáciu fašizmu na
vlastnom, slovenskom národe, tak zrazu nič nevidia, nič nepočujú. Prečo? Lebo
vo svojej zbabelosti, poníženosti, zapredanosti, zaslepenosti, úbohosti,
slúženia zlu, dokonca potlačia aj svoju ľudskú, občiansku a profesijnú
hrdosť a česť. Keď fašistický tyran na funkcii ministra práce, sociálnych
vecí a svojej vlastnej rodiny Ľudovít Kaník a jemu podobná fašistická
čvarga z Dzurindovej vlády a slovenského parlamentu presadili, že od
1. januára 2004 sa už nebude rozlišovať, či je niekto nezamestnaný
z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov, a jeho mesačná dávka bude
len 1 450 korún, tak tento fašistický systém kolektívnej viny nikomu
neprekážal. Dokonca ani známemu fašizobijcovi Fedorovi Gálovi, ktorého
povinnosťou bolo kričať najhlasnejšie. Či neprišli jeho rodičia počas druhej
svetovej vojny v koncentračnom tábore o život v mene tzv.
kolektívnej viny? Či neprišli o život aj preto, že aj židovský kapitál
finančne podporil túto zvrátenú ideológiu? Mlčali aj všetci tí, ktorí teraz
Slovenskú pospolitosť obviňujú z fašizmu a chcú ju zrušiť. Vôbec im
ale neprekáža, že väčšinu čestných a statočných ľudí ktorí chcú pracovať,
no roboty niet, ako prašivých psov hodili do jedného vreca, ako nejakých
darebákov a leňochov. Presne tak, ako to robili fašisti a nacisti pri
vraždení Židov, Slovanov a Rómov v koncentračných táboroch počas druhej
svetovej vojny. Si Žid, si Slovan, si Róm, máš smolu! Tá smola je v tom,
že si aj starý, chorý a už nevládzeš produkovať. A ešte, nezapadáš do
našej ideológie. Aký to paradox, keď po vojne víťazné mocnosti súdili fašizmus
nie ako celok, ale ako konkrétnych vinníkov podľa konkrétnej viny. Porovnajme
to prosím, so systémom kolektívnej viny v mene fašistických tyranov
z Dzurindovej vlády a z Národnej rady SR páchaných na nevinných
slovenských občanoch. Dokonca tento druh fašizmu neprekáža ani Židovskej obci
na Slovensku. Alebo ich mlčanie je súhlasom s týmito fašistickými
metódami?
V denníku Pravda bol 25. 6. 2004 uverejnený list
čitateľky Janky Fiľovej z Turčianskych Teplíc, kde sme sa mohli dočítať aj
toto: ...Chcela by som žiť aspoň jeden deň ako človek, ktorý má čo dať
deťom jesť a ísť spať s vedomím, že nám nik neublíži, že nás neodpoja
od plynu či elektriky...Psychicky už nezvládam nároky našej vlády. Tá myslí len
na to, ako ušetriť na nezamestnaných, ktorých nik nepotrebuje. Každému
zavadziame a čakajú iba na to, kedy nás vysťahujú na ulicu.
Slovo na záver
Očakávam, že po predložení aj zatiaľ tejto malej časti
dôkazov o fašistických tyranoch a vrahoch z Dzurindovej
koaličnej vlády a z Národnej rady SR, zaujme nielen generálny
prokurátor Dobroslav Trnka, ale aj historici PhDr. Ivan Kamenec, CSc., mjr.
Miloslav Čaplovič, PhD., ako aj Mgr. Michal Miklovič, doktorand Ústavu
politických vied SAV a odborný referent Ústavu pamäti národa jasný
a nekompromisný postoj. Že generálny prokurátor Dobroslav Trnka vypracuje
okamžitý návrh na zrušenie fašistických politických subjektov SDKÚ,
KDH, SMK a ANO. Zároveň začne trestne stíhať konkrétnych fašistických
tyranov a vrahov Mikuláša Dzurindu, Ivana Mikloša, Rudolfa Zajaca, Ľudovíta
Kaníka a im podobných. Že ďalší traja odborníci Ivan Kamenec, Miloslav
Čaplovič a Michal Miklovič, ktorí Slovenskú pospolitosť – národnú stranu
považujú za fašistickú, to na základe konkrétnych argumentov zdôvodnia aj
v prípade Mikuláš Dzurinda a spol. Že Ústav pamäti národa začne
zisťovať obete fašistických tyranov a vrahov zo súčasnej koalície. Pokiaľ
by mali problémy, tak im rád pomôžem. Ak by sa cítili dotknutí, tak sa vopred
teším na verejný súdny proces. O bezbrehých výčinoch fašistických tyranov
riadiacich tento štát, bude aj nasledujúci dokument pod názvom – V mene
ich fašisticko-tyranského „Boha, v mene zajacovsko-zajačieho cynizmu.
Vladimír Pavlík
