Upozornenie! Tieto stránky sú monitorované !!!

Niektorí fašizmus propagujú a slovenskí politici ho na vlastných občanoch realizujú

Zastávam názor, že dozrel čas, aby § 260 Trestného zákona – Podpora a propagácia hnutí smerujúcich k potlačeniu práv a slobôd občanov bol rozšírený o nasledujúci text: Kto z titulu politickej moci používa a realizuje fašistické metódy na vlastných spoluobčanoch hlavne cez ekonomiku, potresce sa odňatím slobody na ......

Odcitujme si najprv znenie dotyčného paragrafu tak, ako je uvedený v Trestnom zákone:

1. Kto podporuje alebo propaguje hnutie, ktoré preukázateľne smeruje k potlačeniu práv a slobôd občanov, alebo hlása národnostnú, rasovú, triednu alebo náboženskú zášť, potresce sa odňatím slobody na jeden až päť rokov.
2. Odňatím slobody na tri až osem rokov sa páchateľ potresce,

a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 tlačou, filmom, rozhlasom, televíziou alebo iným podobne účinným spôsobom,

b) spácha taký čin ako člen organizovanej skupiny, alebo

c) ak spácha taký čin za brannej pohotovosti štátu.

Ako je známe, fašizmus, ako dieťa či mladší súrodenec boľševizmu a komunizmu praktizoval pri realizácii svojich zločinov častokrát systém kolektívnej viny. Jednalo sa napríklad o Židov, Slovanov, starých ľudí či telesne a zdravotne postihnutých, ktorým dokonca popieral to najzákladnejšie právo - právo na život. Potom tu bol ešte jeden nezabudnuteľný aspekt – čo najviac obyvateľov v okupovaných krajinách držať v neustálych stresoch a vnútornom napätí.

Slovenský ponovembrový ekonomický fašizmus

V niektorých slovenských médiách, ale aj u časti obyvateľov sa vedie polemika ohľadom Občianskeho združenia Slovenská pospolitosť, ktorého členovia sa už niekoľkokrát prezentovali na verejnosti. Príčinou sporu a polemík sú hlavne ich uniformy, majúce podľa ich kritikov fašistické či gardistické náznaky. Ďalej sa ešte odvolávajú na ich antisemitizmus, rasizmus či nenávisť voči židovskej rase. V tejto súvislosti boli podané aj trestné oznámenia.

Položme si, aspoň podľa môjho názoru, mimoriadne aktuálnu otázku, ktorú si doteraz nikto nepoložil. Čo je pre slovenských občanov nebezpečnejšie: Propagácia fašizmu zo strany Slovenskej pospolitosti, pokiaľ by k tomu dospeli orgány činné v trestnom konaní a stotožnil by sa s nimi aj súd, alebo realizácia fašistických zločinov po ekonomickej línii systémom kolektívnej viny páchaných na nevinných slovenských občanoch zo strany vlády riadenej Mikulášom Dzurindom, Ivanom Miklošom a poslancami Národnej rady SR? Aj ďalšia otázka je tu mimoriadne aktuálna: Koľko nevinných obetí má na svedomí Slovenská pospolitosť, alebo, dohnali jej predstavitelia nejakého slovenského občana k samovražde, a porovnajme to s nevinnými obeťami dohnanými k samovraždám zo strany politických zločincov z ponovembrových vlád a parlamentov od roku 1998? Odpoveď je vcelku jednoduchá. Skutoční fašistickí tyrani, likvidátori a vrahovia slovenského národa nenosia žiadne uniformy, ale drahé obleky šité na mieru a sedia vo vláde a parlamente. Oni fašizmus propagovať nemusia. Veď oni ho priamo realizujú. A ešte jeden dodatok. Kto iného k samovražde doženie, je vrah!

Smrť nevinných je odporný zločin v každom režime

Väčšina návštevníkov nemeckých koncentračných táborov z čias druhej svetovej vojny si kladie otázku, čo to boli za ľudia, ktorí dokázali takéto zverstvá páchať či v mene ktorých sa takéto niečo mohlo páchať? Ako som už niekoľkokrát zdôraznil, fašizmus nie je len vraždenie nevinných v mene nejakej ideológie či nejakého vodcu a ním vyznávaného systému. Za podporu a propagáciu fašizmu možno považovať aj mlčanie súčasných slovenských médií, keď doteraz ani v náznakoch neodsúdili ponovembrový ekonomický slovenský fašizmus fungujúci na princípe kolektívnej viny postihnutia tých, ktorí sa ničoho nedopustili zo strany ponovembrových politikov, riadený bankárskou lichvou zo Svetovej banky, Medzinárodného menového fondu a im podobných inštitúcií.

V tomto farizejstve vyniká aj denník SME. V pondelok 15. 8. 2005 tu bol uverejnený článok Stana Cintavého (cintavy.blog.sme.sk) pod nadpisom – Bol som v koncentračnom tábore. Nemienim a nechcem spochybňovať tie skutočnosti, o ktorých tu píše. Všetko bola realita. Krutá realita. Žiaľ, autor tohto blogu dokázal aj toto utrpenie nevinných zneužiť. Posledná veta tohto článku mala totiž takýto text – Odporúčam tento výlet všetkým chalanom v bomberách. Ja na jeho mieste by som napísal toto – Odporúčam tento výlet všetkým slovenským ponovembrovým politickým zločincom, zlodejom a štátnym teroristom s fašistickým cynizmom, ktorí dohnali množstvo nevinných ľudí k samovraždám. Nie je žiadny rozdiel medzi smrťou nevinného Žida v nemeckom koncentráku a samovraždou nevinného slovenského občana, kvôli ekonomickým reformám v podaní zločincov z vlády Mikuláša Dzurindu a poslancov Národnej rady SR, alebo predčasnej smrti slovenských občanov len preto, že nemocnice nemajú príslušné vybavenie, lebo nie sú peniaze, ktoré sa v mene politikov rozkradli.

Na konkrétnom príklade zdokumentujem, ako sa na fašistických metódach duševného vraždenia, samovrážd, týrania a psychických stresov voči vlastným občanom spolupodieľajú aj politici z KDH. Subjektu, ktorý má v sebe toľko drzosti a cynizmu, že jeho členovia sa nazývajú kresťanským a demokratickým hnutím. Pred necelými dvoma rokmi sa vtedajšia poslankyňa za KDH a terajšia europoslankyňa Anna Záborská rozhodla, že skúsi jeden mesiac vyžiť zo sumy blízkej životnému minimu, ktorá v tom období (koniec roka 2003) činila 4 500 Sk. Akciu začala 1. 11. 2003, samozrejme, dobre mediálne spropagovanú.

Po skončení mesačného pokusu priznala že je rada, že ho má za sebou. Živorenie zo 4 500 Sk jej spôsobovalo stres a neistotu. “Dá sa z toho vyžiť, ale nie žiť,” (Nový čas, 3. 12. 2003), potvrdila Záborská po skončení pokusu. A priznala, že celý november ju sprevádzal stres a neistota z obavy pred nepredvídanými výdavkami. Peniaze jej celkom nestačili, hoci vyhľadávala najlacnejšie obchody a zľavy a v závere pokusu už jedávala kapustu so zemiakmi, alebo rožok s čajom. Na stravu jej totiž z určenej sumy vychádzalo iba 50 korún denne.

Poslankyňa mesiac neposlala žiadnu poštu, nenavštívila lekára, nekúpila si nič na oblečenie, nič nemusela dať do opravy, nebola v divadle ani kine a nekúpila si nijakú knihu či darček pre príbuzných. “Prehĺbila sa vo mne úcta k ľuďom, ktorí žijú zo sociálnej podpory,” vraví Záborská. Uvedomuje si, že ľudia, ktorí žijú na hranici biedy a sú sami, znášajú takýto život podstatne ťažšie a má to vplyv na ich zdravotný stav. ( Tu ako autor musím konštatovať, že aj ona bola jednou z tých, ktorá sa spolupodieľala na ekonomických zločinoch na účet tých najslabších a najbezbrannejších ). A ktovie, ako by sa asi cítila, pokiaľ by takto mala žiť niekoľko mesiacov či niekoľko rokov?

Takže, ruku na srdce. Kto je potom väčší fašista: Ten – (tí), kto – (ktorí) fašizmus propaguje – (propagujú), aj keď doposiaľ nebol – (neboli) právoplatne odsúdený – (odsúdení), alebo ten – (tí), kto – (ktorí) z titulu svojej politickej funkcie a moci fašizmus na nevinných vlastných spoluobčanoch realizuje – (realizujú)? Ozaj, ktorý volebný program im toto umožňuje?

Vladimír Pavlík

Hlavná stránka