Hlavná stránka
Upozornenie! Tieto stránky sú monitorované !!!

Vysoká politika bola a je liahňou špičkových zločincov

Denník Pravda uverejnil 21. júna 2004 na str. 1-2 článok pod názvom Na Zajacovu reformu si štát požičal 2,7 miliardy. Píše sa tu:

Zadlžené zdravotníctvo minie viac ako dve miliardy korún len na prípravu vlastnej reformy a vytvorenie vhodného prostredia na jej uskutočnenie. Peniaze si požičia od Svetovej banky.

Použitie úveru v prepočte 2,7 miliardy korún už schválila po krátkom, päťdňovom pripomienkovom konaní vláda. Viacerí poslanci, dokonca ani niektorí ministri však nevedia, na čo presne sa peniaze vynaložia. Isté je, že štát ich bude splácať s ročným trojpercentným úrokom do júla 2007.

“Myslím, že je to zbytočné, peniaze by mali ísť do systému na oddlženie alebo na nákup chýbajúcich prístrojov. Takto majú ísť na rôzne konzultácie a propagáciu reformy,” konštatoval podpredseda zdravotníckeho výboru Milan Urbáni (HZDS).

“Zoberie sa pôžička, aby sa vytvoril imidž, že s reformou súhlasí Svetová banka, ale na tieto aktivity ju netreba brať,” myslí si ekonóm Peter Stanek z Ústavu slovenskej svetovej ekonomiky. “Načo je napríklad na informovanie verejnosti pôžička od Svetovej banky? Nie sú schopní urobiť to vlastnými silami, navyše keď sú presvedčení o úspechu reformy?” dodal.

Vládou schválený materiál hovorí, že peniaze by mali ísť na propagáciu, vytváranie vhodného prostredia a lepšieho povedomia o reformných krokoch. Ďalej na rôzne školenia vedúcich pracovníkov či prípravu Úradu pre dozor nad zdravotnou starostlivosťou. Medzi položkami je viacero ťažko zrozumiteľných vecí ako napríklad “koordinácia komponentu kvalita starostlivosti” či “odborná pomoc pre platobné mechanizmy poskytovateľov”.

“Je to jeden materiál, ktorý hovorí o pôžičke vyše dvoch miliárd korún, ktorá ide úplne mimo kontroly parlamentu. Čo s nimi ďalej? Verejnosť s tým nebola oboznámená, ani poslanci,” uviedla Ľubica Navrátilová (SF). “Dodnes nemám presné informácie o účele použitia, pričom by peniaze mali byť pod verejnou kontrolou,” doplnil aj Urbáni.

K úveru sa nevyjadril napríklad ani minister práce Ľudovít Kaník s tým, že o tom nemá informácie.

Podrobnosti, na čo sa vlastne peniaze využijú, nevysvetlilo ani ministerstvo zdravotníctva. “Ministerstvo zdravotníctva o projektoch Svetovej banky opakovane informovalo,” uvádza sa v stanovisku. Podpredsedníčka zdravotníckeho výboru Anna Záborská (KDH) si myslí, že celá pôžička je správna. “Keby som ja bola ministerkou zdravotníctva a chcela by som robiť reformu, tiež by som sa snažila informovať verejnosť. O reforme treba čo najviac informovať a hovoriť. Túto myšlienku som preto uvítala,” povedala.

Aj v ďalšom komentári na túto tému pod názvom Reforma na sekeru sa môžeme napríklad dočítať, že “Zajacovo ministerstvo si pritom požičiava od Svetovej banky 2,7 miliardy nie však na zakúpenie prepotrebných prístrojov, či oddlženie nemocníc, ale na prípravu a propagáciu reformy...Prečo sa však práve pre toto zadlžovať voči zahraničiu?”

O štyri mesiace skôr

Štyri mesiace predtým, ako denník Pravda priniesol tieto závažné informácie, podal som na Generálnu prokuratúru SR podnet na trestné stíhanie pre podozrenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa na ministra financií Ivana Mikloša a ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca. Mimo iného tu uvádzam:

V decembri 2003 podpísalo ministerstvo financií a ministerstvo zdravotníctva dohodu so Svetovou bankou o pôžičke 65,5 milióna eur (2,6 miliardy korún) na modernizáciu zdravotníctva a na technickú pomoc pri uskutočňovaní reformy.

Nie je to tak dávno, keď Ivan Mikloš ako spoluautor oddlžovania troch rozkradnutých bánk Slovenskej sporiteľne, VÚB a IRB vrazil do ich ozdravenia vyše 100 miliárd Sk. Každého slovenského občana takto okradol o 18 128 korún. Tento zločinecko-zlodejský akt nemal oporu ani v zákone, ani v ústave, pričom tieto rozkradnuté miliardy majú konkrétnych majiteľov. Hoci Ivan Mikloš o tomto dobre vie, nie je mi známe, že by na niekoho podal trestné oznámenie.

S obľubou hovorí o nevyhnutnosti reforiem, pričom ale nespomína, že od roku 1990 až po dnešok bola Slovenská republika a jej občania v mene konkrétnych predstaviteľov z ponovembrových vlád, parlamentov a legislatívy okradnutí minimálne o 900 miliárd korún... Z týchto stoviek a stoviek rozkradnutých miliárd, pokiaľ by tieto boli použité na zveľaďovanie slovenskej ekonomiky, ako to tvrdili politici vo svojich predvolebných programoch, sme tu mohli mať druhé Švajčiarsko. Nepamätám si, že Svetová banka by bola upozorňovala Slovenskú republiku na tieto ekonomické zločiny. Ako zlodejskej inštitúcii im takéto ekonomické drancovanie Slovenska vyhovovalo. Z tohto hľadiska možno úplne jednoznačne konštatovať, že pôžička od Svetovej banky, o ktorú požiadali ministri Mikloš a Zajac, je ďalším ekonomickým zločinom zo strany oboch menovaných ministrov s následnou snahou spôsobiť Slovenskej republike ďalšiu značnú škodu. Existuje tu taktiež dôvodné podozrenie, že ekonomické drancovanie Slovenska sa robí v spolupráci s cudzou štátnou mocou.

Slepí, hluchí, zbabelí a ponížení

Prezídium Policajného zboru, Úrad boja proti korupcii, Odbor boja proti korupcii môj podnet odmietlo. Odcitujem niektoré pasáže:

Oznámenie Vladimíra Pavlíka bolo postúpené z Generálnej prokuratúry SR na Prezídium Policajného zboru – Úrad boja proti korupcii, Odbor boja proti korupcii Bratislava, kde bolo doručené 24. 3. 2004.

I keď oznámenie Vladimíra Pavlíka obsahuje množstvo emocionálnych názorov, výrazov a domnienok, ktoré sú irelevantné z hľadiska protiprávneho konania fyzických osôb, ako trestne zodpovedných subjektov, tak napriek tomu sa vyšetrovateľ PZ zaoberal uvedeným oznámením, či nedošlo k spáchaniu trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 Tr. zákona.

Podľa uvedeného ustanovenia § 158 Trestného zákona je páchateľom trestného činu verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu alebo prekročí svoju právomoc alebo nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci a pre naplnenie kvalifikovanej skutkovej podstaty sa vyžaduje ak páchateľ spomínaným alternatívnym konaním zadováži sebe alebo inému značný prospech alebo ak spôsobí takým konaním vážnu poruchu činnosti podniku alebo organizácie alebo ak spôsobí takým činom značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok. Z uvedeného oznámenia nevyplýva, že by Ivan Mikloš alebo Rudolf Zajac pri vykonávaní svojej funkcie úmyselne spôsobili škodu alebo zadovážili sebe alebo inému neoprávnený prospech porušením alebo obchádzaním konkrétneho zákona, alebo konkrétneho právneho predpisu vydaného na základe zákona, že by konali úmyselne v rozpore so zákonom alebo právnym predpisom, ktorý upravuje ich právomoc, ani nebolo zistené, že by právomoc prekračovali tak, že by úmyselne rozhodovali alebo robili rozhodnutia, ktoré nepatria do ich právomoci, alebo by sa z ich právomoci vymykali. Taktiež nebolo zistené, že by si nesplnili povinnosti vyplývajúce zo zákona alebo iného právneho predpisu, alebo z ich pracovnej náplne.

Proti tomuto uzneseniu som podal v zákonnej lehote sťažnosť, ktorá bola uznesením Generálnej prokuratúry SR zamietnutá. V odôvodnení som sa dočítal aj toto:

Proces oddlžovania bánk v SR bol udaný vládou SR v rámci reštruktualizácie bankového sektora pred jeho privatizáciou prostredníctvom vytvorenia Konsolidačnej banky. Poskytovanie netransparentných úverov zo strany viacerých bankových subjektov je predmetom šetrenia orgánov činných v trestnom konaní. Uzavretie dohody o poskytnutí pôžičky nie je protiprávnym konaním.

Politickí zločinci a ich lokajskí ochrancovia

V piatok 23. 4. 2004 bol hosťom Nočných dialógov v Slovenskom rozhlase minister zdravotníctva Rudolf Zajac. V prvej polhodine, kde vlastne odpovedá len na otázky moderátora alebo moderátorky priznal, že u nás zomierajú ľudia, ktorých by bolo možné zachrániť, no na prístroje a vybavenie chýbajú peniaze. Škoda len, že nejako pozabudol povedať, že z tých rozkradnutých stoviek a stoviek miliárd o ktoré bol štát okradnutý v mene zločincov, zlodejov a sabotérov z ponovembrových vlád a parlamentov, by u nás nemuseli ľudia zomierať kvôli chýbajúcim prístrojom a vybaveniam. Možno úplne jednoznačne konštatovať, že minister Zajac je nielen zločinec, ale aj vrah. Nielen on, ale aj jemu podobní politici tieto zločiny voči vlastnému obyvateľstvu páchali a páchajú vedome a v spolupráci s cudzou štátnou mocou, napr. so Svetovou bankou, ktorej sa vedome zadlžujú. Realita ponovembrového Slovenska nám taktiež ukazuje, že ekonomický fašizmus ktorý tu spolu s politickými zločincami a vlastizradcami realizuje Svetová banka, sú krutými, neľudskými a barbarskými pokusmi na väčšine bezbranného obyvateľstva.

Takýmto rozkrádaním majetku nás všetkých sa tu od novembra 1989 vlastne tvorila slovenská kapitálotvorná vrstva bez vstupného kapitálu, ktorá miesto ekonomickej prosperity tu vytvorila ekonomický chaos, rozkradnutie a následný zánik mnohých podnikov a zvýšenie nezamestnanosti. Po tomto všetkom tu nastali tie správne podmienky pre vybraný zahraničný kapitál, ktorému vyhovuje nielen mimoriadne lacná pracovná sila, ale aj Zákonník práce. Ani v jednej krajine EÚ neslúži Zákonník práce zamestnávateľom tak lokajsky, ako na Slovensku.

V decembri 2001 mi Mgr. Vladimír Turan, prokurátor Trestného odboru na Generálnej prokuratúre SR mimo iného napísal:

Osobitnou formou boli tzv. predaje vopred určenému vlastníkovi hojne praktizované v období rokov 1990-1998 a tiež niektoré formy prevodov vlastníctva v období od roku 1998 až doteraz. Správne poukazujete na fakt, že orgány činné v trestnom konaní neustále narážali na legislatívne bariéry v prípadoch keď bolo evidentné že deklarovaný prevod majetku nie je v súlade s dobrými mravmi a so záujmami štátu a spoločnosti.

Pokiaľ však takýto prevod nebol priamo v rozpore s platnými zákonmi, resp. boli pri jeho realizácií využité medzery v legislatíve, orgány činné v trestnom konaní nemôžu takéto konanie postihovať ako trestný čin, pretože nie je možné ho pričleniť k právnej kvalifikácii konkrétneho trestného činu. V tomto smere by si mali v prvom rade spytovať svedomie zákonodarne zložky, že svojim prístupom pri tvorbe legislatívy takéto konanie umožnili.

Nepochybujem o tom, že pán prokurátor ako fundovaný odborník vie, o čom hovorí. Má to ale dva zádrhely. Ten prvý - prečo mlčali prokurátori generálnej prokuratúry, ktorí sa podieľali na takýchto zákonoch? Ten druhý – prečo pomocou týchto zákonov zbohatli zločinci, zlodeji, paraziti, darmožráči a sabotéri z ponovembrových vlád a parlamentov, ako aj rôzne zločinecké skupiny a porazení ostali radoví slovenskí občania?

Niektoré spoločné znaky slovenských politikov a vrahov svetového terorizmu

Ak si ctený čitateľ položí otázku, čo to tu chcem vlastne spájať, prosím o trpezlivosť, hneď začnem dokumentovať a vysvetľovať. Základným krédom spojitosti slovenských politikov a svetového terorizmu je, že týrajú, stresujú a vraždia nevinných ľudí, ktorí vlastne za nič nemôžu. Kladiem si otázku, aký je vlastne rozdiel medzi nevinne zavraždenými zo strany samovražedných atentátnikov svetového terorizmu a tými, ktorí v mene takzvaných reformných opatrení slovenských politikov a ich učiteľov zo Svetovej banky si siahli na vlastný život? Žiadny. Zamysleli sa niekedy slovenskí politickí zločinci a vrahovia nad tým, čo prežívajú tí nevinní ľudia – ich obete, pokiaľ dobrovoľne skončia svoju pozemskú púť? Zamysleli sa niekedy nad tým, koľkým nevinným a bezbranným ľuďom, ktorých ešte nedohnali k samovraždám, spôsobili duševnú smrť? Pocit bezmocnosti, beznádeje, proti ktorým nepoznajú východiská?

Tak, ako vrahovia zo svetového terorizmu sa oháňajú Allahom, tak aj mnohí politici na Slovensku sa radi vystavujú na obdiv v kostoloch, pútiach, rôznych dobročinných akciách. Ich ústa hovoria o Bohu, no ich skutky sú spojené s Antikristom. Na jednej strane ich ruky rozdávajú milodary, samozrejme, zväčša nie zo svojho, na druhej strane sú ich ruky krvavé a plné špiny. Hlasujú za zákony, pomocou ktorých oni a ich rodiny bohatnú, ale väčšina na to dopláca. Pýtam sa slovenských biskupov a kňazov, prečo ich nevyháňajú z kostolov? Alebo zabudli či skôr nechcú poznať obsah Biblie? Dokedy ešte budeme či mienime ich trpieť?

 

Vladimír Pavlík



Hlavná stránka