Dobre utajený fašizmus po slovensky
Cynizmus, pretvárka a farizejstvo slovenských politikov sú také bezhraničné, ako bezhraničný je celý vesmír. Miesto múdrosti vynikajú tuposťou, aj keď sú označkovaní kadejakými skratkami typu - prof., doc., Ing., JUDr., MUDr., PhDr., Mgr., atď, atď. Miesto charakteru a morálky vynikajú bezcharakternosťou a amorálnosťou. Miesto pravdy vynikajú klamstvom. Miesto zveľaďovania vlastného štátu je tento v ich mene rozkrádaný, tunelovaný a devastovaný. Ako tie najsmradľavejšie pijavice cicajú drvivú väčšinu občanov tohto štátu. Dokonca v Antikristových podobách sa mnohí vydávajú za veriacich kresťanov a spolu s nehodnými cirkevnými hodnostármi chcú z vlastného národa urobiť ponížených, mlčiacich a zbabelých volov, ktorým za to sľubujú po smrti večný život v nebeskom kráľovstve.
Nebolo by od veci urobiť medzinárodný seminár o najväčších nepriateľoch ľudstva. O tých, v mene ktorých sa vyvolávajú vojny, páchajú sa etnické čistky, či genocídy. Volajú sa politici. Sú najväčšími nepriateľmi tejto planéty. Sú vyšľachtenými plodmi toho najodpornejšieho zla, sú plody pekiel a samotného Antikrista.
Pravá tvár "zbožného" politika a "kresťana" Figeľa
Ján Figeľ, ponovembrový politik za KDH a nominant Slovenskej republiky na funkciu eurokomisára sa na verejnosti prezentuje ako tá najzbožnejšia zbožnosť. Dokonca dokáže aj cudne klopiť zrak, občas jeho líca aj červeň zaleje, ako 40-ročnú pannu pred prvým pohlavným stykom. Aká je ale v skutočnosti jeho pravá tvár, to si zdokumentujeme na preukázateľných faktoch.
V druhej polovici januára sa slovenská verejnosť dozvedela, že nemecká polícia zatkla v Mníchove Ladislava Nižňanského, ktorý je podozrivý, že po potlačení SNP ako veliteľ špeciálnych protipartizánskych jednotiek sa podieľal na vypálení dedín Kľak a Ostrý Grúň a vyvraždení 146 obyvateľov týchto obcí, medzi ktorými bolo 38 detí.
Niekoľko mesiacov pred touto informáciou som zverejnil na internete otrasný dokument pod názvom - Slovenskí politici a katolícka cirkev v sieti fašistických zločinov , kde som na základe nezvratných dôkazov poukázal na to, že niektorí slovenskí politici a vysokí cirkevní predstavitelia naďalej patria medzi fašistických pohrobkov. Doložil som to autentickými fotografiami katolíckeho kostola v Sydney, súčasťou ktorého je aj objekt, kde sa schádzajú pohrobkovia fašistického Slovenského štátu. Vo vnútri tohto objektu je veľká mramorová tabuľa s nadpisom - SLOVENSKÍ MUČENÍCI s podtextom ZA BOHA A NÁROD. Medzi týmito tzv. mučeníkmi s fašistickou a gardistickou minulosťou sa nachádza aj meno veliteľa POHG a mnohonásobného vraha Otomara Kubalu.
Celý článok aj s fotografiami prebrali krajanské noviny v Austráli. Po tomto uverejnení som dostal obsiahlu dokumentáciu od veterána druhej svetovej vojny pána Vladimíra Truchlíka zo Sydney. Po ich preštudovaní som v nemom úžase zistil, že medzi aktívnych fašistických pohrobkov patrí aj ponovembrový politik za KDH, poslanec NR SR, bývalý štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí SR, terajší nominant Slovenskej republiky na funkciu eurokomisára Ján Figeľ.
Mám pred sebou kópiu listu z 28. júla 2000 písaného v Sydney, ktorý pán Truchlík adresoval ministrovi zahraničných vecí Eduardovi Kukanovi. Mimo iného mu opisuje, ako Ján Figeľ ešte vo funkcii štátneho tajomníka MZ SR pri návšteve v Sydney sa stretol s týmito fašistickými pohrobkami práve v tej miestnosti, kde je umiestnená tabuľa týchto mučeníkov. Keď sa ho pán Truchlík opýtal, ako sa pri nej cíti, nedostal žiadnu odpoveď. "Podľa všetkého sa tam cítil ako medzi svojimi", píše ďalej vo svojom liste.
Že veteráni druhej svetovej vojny žijúci v Austrálii veľmi podrobne sledujú dianie na Slovensku svedčí aj ten fakt, že v liste Eduardovi Kukanovi posiela kópiu dokumentu o návrhu skupiny poslancov na 6. schôdzi SNR z 29. 9. 1992 o vyhlásení 29. augusta za štátny sviatok Slovenskej republiky, kde proti bolo len 12 poslancov, z toho 8 bolo za KDH a medzi nich patril nielen Ján Figeľ, ale aj terajší kandidát na slovenského prezidenta František Mikloško, ako aj terajší slovenský premiér Mikuláš Dzurinda. Tak teda, takto vyzerá to naše fašizoidné trio na vysokých politických funkciách.
Ďalej pán Truchlík Kukanovi pripomína, že napr. slovenský diplomat v Austrálii pán Ivan Špidla tento klub fašistických pohrobkov nenavštevoval, a že mal mimoriadne dobrý vzťah k vojakom SNP a zahraničnému odboju. Spomína na spoločné stretnutie na počesť 50-teho výročia SNP spolu s austrálskymi veteránmi, ako to snímala austrálska televízia, ako v nej bolo prvý raz počuť slovenskú hymnu.
No a aká bola odpoveď Eduarda Kukana? Listom z 25. augusta 2000 pod č. 201.399/2000-KAMI mu popri všeobecných bláboloch ešte pripomenul, že oni vraj to nemôžu priamo ovplyvňovať, ani zasahovať do týchto záležitostí.
Tu ako autor musím konštatovať, že keď už to nemohol ovplyvňovať, ani zasahovať, mal aspoň protestovať. Veď to bola jeho povinnosť. No a aký politický dobytok v skutočnosti vládne na Slovensku svedčí aj to, že keď v druhej polovici januára bola pietna spomienka 59. výročia vypálenia Kľaku a Ostrého Grúňa, ako aj vyvraždenia jej občanov, mimo prezidenta tu nebol ani premiér Dzurinda, ani predseda parlamentu Hrušovský, ani jeden člen vlády. Ako vidieť politickí zločinci, štátni teroristi a fašizoidní politici nemajú úctu ani k tejto otrasnej tragédii.
Vladimír Pavlík
Hlavná stránka
|
