Otvorený list Jánovi Langošovi
Jano, 30. októbra 2001 si v relácii Sito v TV Markíza hrubým spôsobom napadol predsedu senátu Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. Ľubomíra Samuela. Zákerným, podlým a amorálnym štýlom si ho obvinil z niečoho, čo nikdy nespáchal a ty si to dobre vedel. Obvinil si ho, že v 80. rokoch súdil a odsúdil katolíckych aktivistov - katolíckeho kňaza Jozefa Labudu a Emíliu Kesegovú. Na tejto web. stránke som na túto tému zverejnil obsiahly dokument pod názvom - Bezcharakterný exminister Langoš, kontra statočný sudca Samuel. Tento dokument nemal chybu. Dôkazy boli tak nezvratné, že bolo tvojou morálnou, profesnou a ľudskou povinnosťou sa tomuto sudcovi ospravedlniť a poprosiť ho o odpustenie. Ty si to ale doposiaľ neurobil. Ako vidieť, špinavú nadprácu ktorú si urobil pre komunistických a eštebáckych zločincov bola ešte istená požehnaním od predĺžených rúk Satana, či samotného Antikrista z radov KDH a vysokých cirkevných hodnostárov. Preto som sa rozhodol, že ti venujem nasledujúci dokument pod názvom - JUDr. Marcela Horváthová kontra JUDr. Ľubomír Samuel.
Pokiaľ by som mal vypísať rodný list JUDr. Marcely Horváthovej, tak do kolónky otec by som napísal - KSČ, do kolónky matka - ŠtB a do kolónky dieťa - justičné bolševické monštrum. Do rodného listu JUDr. Ľubomíra Samuela do kolónky otec možno plným právom napísať - morálka, do kolónky matka - svedomie a do kolónky dieťa - sudcovská statočnosť a česť.
Píše sa 20. apríl 1988. Na Okresnom súde v Hradci Králové prebieha proces so statočným človekom a väzňom svedomia Pavlom Wonkom. Vtedajší zločinci z KSČ, ŠtB, polície, prokuratúry a justície sa snažia z neho vyrobiť nepriateľa spoločnosti. Metódy si nevyberajú. Sú kruté a neľútostné a ich následky sa dostavili. Na hlavné jednanie v tento deň je privezený na invalidnom vozíku. Nemôže hovoriť, len šepká. Lekár ktorý je tu prítomný tvrdí, že Pavel Wonka je schopný nielen účasti súdneho jednania, ale aj väzby. Súd pod vedením JUDr. Marcely Horváthovej ho odsudzuje na 5 mesiacov nepodmienečne. A to aj napriek tomu, že žiada o odročenie súdneho jednania. Svojho advokáta prosí, aby odovzdal pozdrav jeho matke s tým, že už nebude dlho žiť.
Krátko nato dňa 26. 4. 1988 Pavel Wonka zomiera vo väznici v Hradci Králové vo veku 35 rokov. Príčinou smrti bola pľúcna embólia. Zločinecký justičný vyvrheľ Marcela Horváthová nielenže nebola potrestaná, ale naďalej súdi. A vrcholom gaunerstva je, že ponovembrová komunisticko-fašistická prašivina z českej polície, prokuratúry a súdov likviduje jeho brata Jiřího Wonku len preto, lebo sa nechce zmieriť s tým, že zločinci ktorí zavinili smrť jeho brata ostali nepotrestaní.
Namieste je otázka, čím si Pavel Wonka vyslúžil takú nenávisť zo strany komunistických zločincov, ktorá vyústila až do jeho smrti? Odpoveď je jednoduchá. Svojou statočnosťou, túžbou po pravde a ideáloch slobody.
Je koniec augusta 1980, keď slovenská polícia a ŠtB zaistili na chate skupinu ôsmich mladých ľudí vo veku okolo 20 rokov. Prebiehalo tu duchovné cvičenie, ktoré tu zorganizovala Emília Kesegová, na ktoré pozvala aj farára Jozefa Labudu. Všetkých zobrali na výsluch do Rimavskej Soboty. Jozefa Labudu a Emíliu Kesegovú obvinili z trestného činu marenia dozoru nad cirkvami a ponechali vo väzbe. Okresný súd v Rimavskej Sobote odsúdil Labudu na 6 mesiacov nepodmienečne a Kesegovú na 4 mesiace nepodmienečne.
Obžalovaní sa odvolali na Krajský súd do Banskej Bystrice a ten ich konanie kvalifikoval podľa iného paragrafu a trestné stíhanie zastavil. Čo myslíš, Jano, ako sa volal ten sudca, ktorý toto trestné stíhanie zastavil? Volal sa JUDr. Ľubomír Samuel, a ty si to dobre vedel. Napriek tomu si ho verejne krivo obvinil. Pýtam sa ťa, dostal si popri komunistoch a eštebákoch aj požehnanie od kardinála Korca?
To však bolo pre režim priveľa. Generálny prokurátor SSR podal proti tomuto uzneseniu sťažnosť. Senát Najvyššieho súdu SSR za predsedníctva Antona Hambálka - objavu stalinskej justície päťdesiatych rokov a predsedu organizácie strany na najvyššom súde ho zrušil a nariadil pokračovať v stíhaní.
Trestný spis sa vrátil na Krajský súd do Banskej Bystrice a znovu to dostal senát pod vedením JUDr. Ľubomíra Samuela, ktorý obžalovaných znovu oslobodil. Rozzúrený predseda krajského súdu si po oslobodzovacom rozsudku vzal spis, otvoril zalepenú obálku so zápisnicou o hlasovaní členov senátu - hoci to zákon vyslovene zakazuje - a kontroloval, kto hlasoval za oslobodenie. Predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Samuela za trest degradoval na prísediaceho člena. Napriek tomu, Jano Langoš, že si o tomto dobre vedel, verejne si vedome krivo obviňoval sudcu Samuela. Prečo? Že svojou statočnosťou nezapadá medzi diablo-satanov z KDH a niektorých vysokých cirkevných hodnostárov? Že nemal tú česť chodiť na žranice k Havlovi na Hrádeček, kde dobrí chlapci z ŠtB ti nerobili žiadne problémy, dokonca ani v zamestnaní? Ozaj, nedozerali títo dobrí chlapci z ŠtB aj na finančné toky zo západu, aby sa dostali k Františkovi Mikloškovi? Aj on sa modlil za teba, aby tvoje klamstvá na sudcu Samuela splnili svoj cieľ? Nepatrí náhodou tomuto statočnému sudcovi vyznamenanie s poďakovaním a hlbokou úctou od samotného pápeža? Koľko bolo takýchto sudcov za bývalého režimu? Jeden, dvaja, či nebodaj až traja?
Tak čo, Jano, nevyberieš sa najbližšie do Českej republiky, aby si za statočnosť, myslím tú langošovskú "statočnosť" vyznamenal aj JUDr. Marcelu Horváthovú?
Vladimír Pavlík
|
