Hlavná stránka
Upozornenie! Tieto stránky sú monitorované !!!

Prečo generál Lorenc mlčí o vražde Charlesa Jordana?

Ponovembrové Česko a Slovensko sú dva samostatné štáty nielen plné paradoxov, ale aj plné hnoja, špiny, politicko-ekonomických zločinov, kde väčšinu členov ponovembrových vlád a parlamentov možno plným právom označiť za luzu a odpad vlastného národa. Keď napríklad vidím českého ministra vnútra Stanislava Grossa, mám taký zvláštny pocit, ako keby do vysokej politiky prišiel z funkcie piateho zástupcu náčelníka siedmej koľaje na Hlavnom pražskom nádraží. Nie je to tak dávno, čo jeho bolševicko-teroristické komando prepadlo statočného človeka Vladimíra Hučína a obvinilo ho z terorizmu. Potom v relácii KOTOL tvrdil, že ľudia budú šokovaní, až sa dozvedia skutočnú pravdu, teda, tú jeho paranoidno-bludovú grossovskú pravdu. Zatiaľ sa ale ukazuje, že pokiaľ sa jedná o slepotu a nezáujem potrestať komunistický terorizmus, či ekonomické komunisticko-eštebácke zlodejiny v Čechách, minister Gross patrí, akoby do ich rodiny. Aj Slovensko má na funkcii ministra vnútra raritu menom Vladimír Palko. Naoko vystupuje ako drsný tvrďas so sebavedomým úsmevom, pričom v októbri 1995 sa ako poslanec NR SR stotožnil s marením vyšetrovania štátneho terorizmu zo strany Vladimíra Mečiara. Aby som bol ale spravodlivý, mimo neho sa takto s týmto zločineckým aktom stotožnilo aj ostatných 149 poslancov. Preto som sa rozhodol, že obom menovaným umožním, aby sa aspoň čiastočne očistili.

Vedomé, alebo zámerné klamstvá?

V roku 1992 vyšla gen. Lorencovi kniha pod názvom - Ministerstvo strachu?, v ktorej sa snažil ako posledný prednovembrový náčelník ŠtB vyrobiť z tejto inštitúcie, div nie, dobročinnú organizáciu. Na str. 92 a 93 mimo iného píše: ..."Veľmi významnú úlohu plnila kontrarozviedka pri kontrole pohybu členov teroristických skupín na našom území. Išlo najmä o skupiny Carlosa a Abú Nidála. Títo ľudia prichádzali do republiky s najrôznejšími menami a s najrôznejšími pasmi. Carlos bol v ČSSR viackrát, Abú Nidál našu krajinu osobne nenavštívil. Hlúposťou najvyššieho kalibru je predstava, ktorá bola v poslednom čase sugestívne naznačovaná, o operatívnej spolupráci ŠtB s teroristickými skupinami. Každému, kto logicky uvažuje, musí byť jasné, že ak by taká spolupráca jestvovala, členovia teroristických skupín by sa nesmeli o Česko-Slovensko ani obtrieť. Cieľom kontrarozviedky bolo nedopustiť, aby na našom území došlo k teroristickému útoku proti akémukoľvek objektu či akejkoľvek osobe, ani aby teroristické skupiny taký útok z územia republiky podnikli kdekoľvek v zahraničí..." Iný názor má bývalý pracovník našej rozviedky mjr. Jozef Frolík, ktorý v roku 1969 emigroval do USA a ktorého v roku 1971 v ČSSR v neprítomnosti odsúdili na trest smrti. Vo svojich spomienkach opisuje otrasnú vraždu významného predstaviteľa medzinárodného židovského hnutia Charlesa Jordana, ktorá sa uskutočnila v Prahe. 59 ročný Jordan prišiel do Prahy 14. 8. 1967 z Bukurešti. Československá kontrarozviedka sa na jeho príchod náležito pripravila. Operáciu "Žid", ako sa nazývalo sledovanie, ktoré odštartovali poradcovia KGB, ktorí predali ŠtB informáciu, podľa ktorej mal byť Jordan spolupracovníkom jak americkej, tak aj izraelskej rozviedky. Pán Jordan už pri svojom pobyte v Rumunsku bol sledovaný palestínskym komandom, ktoré ho však nemalo šancu zabiť, lebo rumunská securitate im nedala k tomu príležitosť. Po jeho vstupe na územie Československa však jeho sledovanie prebralo iné palestínske komando - študenti Univerzity 17. novembra. Ich hlavný štáb bol v budove egyptského vyslanectva v Prahe 2, Italská 39. Večer 16. 8. 1967 Jordan povedal manželke, že si ide kúpiť cigarety. Keď sa nevrátil, jeho manželka zburcovala americké veľvyslanectvo, ktoré okamžite zavolalo políciu. 29. 8. 1967 pracovníci riečneho oddielu VB, z oddelenia mjr. Hrabětína, vylovili z Vltavy telo neznámeho, v ktorom bol identifikovaný Charles Jordan. Na pokyn čs. vlády bola mŕtvola urýchlene pitvaná v Ústave súdneho lekárstva (agentom ŠtB) a vláda oficiálne prehlásila, že Jordan zomrel utopením a že jeho telo nenieslo stopy násilia, ani sa nenašli stopy po jede. Švajčiarsky patológ dr. Ernst Hardmeier pri opakovanej pitve našiel stopy drog v Jordanovej slinivke brušnej a po štyroch mesiacoch tiež prišiel o život.

Ako Charles Jordan skutočne zomrel

Keď Jordana 16. 8. 1967 uniesli štyria muži, strčili ho do pripraveného auta, ktoré patrilo 1. tajomníkovi veľvyslanectva Zjednotenej arabskej republiky. Tento únos sledovalo 11 dôstojníkov ŠtB, ktorí celý únos fotograficky zdokumentovali, vedúci skupiny žiadal o pokyny vysielačkou vedenie 4. správy ŠtB. Dozorčí dôstojník zavolal okamžite náčelníka správy plk. Antonína Kavana a žiadal o rozkazy. Ten dal pokyn, aby všetko sledovali. Medzitým sa Kavan spojil s náčelníkom ŠtB plk. Jaroslavom Klímom, ten sa spojil s ministrom Kudrnom a ten s prezidentom republiky Antonínom Novotným. Po niekoľkohodinovom dohadovaní Novotný rozhodol, že sa ŠtB nesmie do celej veci miešať. Náčelník sledovačky dostal rozhodný príkaz všetko podrobne sledovať a dokumentovať. V časných ranných hodinách zachytili infračervené kamery odchod únoscov a odvlečenie bezvládneho Jordana z budovy, jeho naloženie do vozidla 1. tajomníka a jazdu po Prahe. Vozidlo zamierilo proti toku Vltavy a potom zastavilo. Únoscovia vyniesli bezduché telo z vozu a hodili ho do rieky. Potom sa vrátili rovnakou cestou späť na vyslanectvo. Druhý deň mal minister Kudrna na stole podrobnú správu o sledovaní s popisom únoscov, ich fotografie, meno majiteľa vozu a bohatú dokumentáciu celého únosu. V niekoľkých ďalších dňoch sa na jeho stole objavili ďalšie informácie od agentov pracujúcich na egyptskom vyslanectve, ktorí identifikovali troch Palestíncov. Pri zhodnotení odpočúvania, ktoré bolo v noci zapnuté, sa minister vnútra dozvedel, že Jordana vypočúvali na vyslanectve za pomoci Skopolaminu. O niekoľko dní neskôr Vladimír Koucký, vtedy tajomník ÚV KSČ, pozval egyptského vyslanca na návštevu do svojej pracovne a povedal mu, že československá vláda nebude informovať americký úrad o osude pána Jordana a nebude tiež žiadať vydanie vrahov. Československo vraj nemá záujem o podnecovanie sympatií k Židom. Československá vláda utajila prípad hlavne preto, že bola prostredníctvom svojich jedenástich dôstojníkov svedkom únosu pána Jordana a odpratania jeho mŕtvoly. Jedenásť dôstojníkov ŠtB vybavených troma silnými vozmi, troma rádiovými stanicami, samopalmi, pištolami, jedenásť špeciálne vycvičených mužov nesmelo pohnúť ani malíčkom v prospech obete. Príslovečný vulgárny antisemitizmus vedúcich činiteľov KSČ a zavretie očí vtedajšieho ministra vnútra umožnilo, aby únoscovia a vrahovia, palestínski študenti v pokoji odleteli interflugom do východného Berlína. Informácia o prípade Jordana je čerpaná zo záverečnej správy, ktorú pre politbyro pripravil siedmy odbor 2. správy ŠtB. Je doplnená informáciami, ktoré mjr. Jozef Frolík získal od agenta Bakalářa, ktorého o vražde informoval sýrsky vojenský pridelenec v Prahe, a od agenta Mustafu, pravým menom Mohamud Al-Badr. Husákov režim sa snažil zviesť vinu za vraždu pána Jordana na samotných Židov, ktorí vraj chceli poškodiť dobré meno ČSSR. K napísaniu pamfletu tohto vulgárneho klamstva sa prepožičal čs. spisovateľ Alexej Pludek.

Výzva pre ministrov Grossa a Palka

Vyzývam ministra Grossa, aby okamžite začal konať. Keďže doterajšiu svoju politickú kariéru prežil v hnoji, špine, slepote a zakrývaniu komunistických zločinov, má jedinečnú príležitosť aspoň na čiastočnú rehabilitáciu svojej osoby. Ministra Palka vyzývam na vytvorenie špeciálnej skupiny, ktorá gen. Lorencovi položí niekoľko otázok ohľadom tejto kauzy. Pokiaľ by tvrdil, že o tomto nič nevie a vyšetrovatelia by sa s tým stotožnili, tak potom za dva Palkove platy im pomôžem.

Apel na americké veľvyslanectvo v Prahe a Bratislave

Vyzývam predstaviteľov amerického veľvyslanectva v Prahe a Bratislave, aby prejavili eminentný záujem o vyšetrenie tejto kauzy, kde sa jedná o ich občana - a vrahovia, či československí spolupáchatelia vrahov sú doteraz nepotrestaní.

Vladimír Pavlík