"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

Ukazovali na vinníkov, no v koncentrákoch vraždili nevinných – ženy, deti, starých ľudí, telesne a zdravotne postihnutých, ktorí nikomu neublížili – 3. časť

                 Novodobá kresťanská ideológia Krista doslova odhodila a za Mesiáša vyhlásila židovský národ prostredníctvom zmiernej obety holokaustu – pričom sa vôbec neberú do úvahy zločiny židoboľševizmu a židoglobalizmu. Okrem toho, nikto na rovinu nepovie, že nacizmus je vlastne obrátenou verziou talmudizmu – s tým rozdielom, že Hitler nazýva Židov podľuďmi a talmud gójov zvieratami. 

          Zastávam názor, že 5 – 10 % židovskej populácie patrí medzi najzločineckejšie, najzlodejskejšie a najzavrhnutiahodnejšie plemeno na tejto planéte, čo dokumentuje aj samotná Biblia a pripomenul som to aj v druhej časti. Práve v ich podaní tu naďalej fungujú zverstvá pripomínajúce fašizmus a nacizmus, a s tým spojené zločiny proti ľudskosti hlavne cez ekonomiku, keď už na likvidáciu nevinných, nepohodlných, bezbranných a neprinášajúcich zisky už nepotrebujú ani koncentračné tábory ani plynové komory, ale tzv. nevyhnutné ekonomické reformy. Tragédiou väčšiny ľudí na tejto planéte je, že práve kvôli týmto piatim až desiatim percentám židovského národa sa tu používa opätovne systém kolektívnej viny voči celému židovskému národu. V tejto časti si odcitujeme text zo strany 20 – 22 pod nadpisom Židovský kapitalizmus, kde nájdeme dostatok spoločných rysov aj s dnešnou dobou. No spoločné je tu jedno: aj vtedy trpeli nevinní – a aj dnes trpia nevinní. Paradoxne aj dnes, vyše šesťdesiatpäť rokov od skončenia vojny, židolichvári a židoúžerníci zo Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu dokonca tieto fašistické metódy ohľadom zločinov proti ľudskosti vylepšili – zjemnili, cez tzv. nevyhnutné ekonomické reformy pri osvojení si zlatého teľaťa, pri ktorom im asistujú zapredaní a vlastizradní slovenskí politici bez rozdielu, do akej politickej a ideologickej čeľade patria.

          Liberalisticko-kapitalistická sústava – systém to vlastne židovský – bola národnou pôdou židovskej rozpínavosti. Židia mali rozsiahle možnosti bohatnutia a vykorisťovania. Bolo to u nás podobne ako v celej Európe. No na Slovensku židovský kapitalizmus mal ešte zhubnejšie účinky než inde. Banky a poisťovne mali Židia v moci väčšinou už od ich založenia. Ale aj iné nežidovské peňažné ústavy dostali časom do svojho vplyvu. Veľkou výhodou pre Židovstvo bolo účastinné právo, spočívajúce na liberalistických zásadách. Banky a poisťovne boli majetkom anonymných spoločností, takže široké kruhy verejnosti ani nevedeli, že sú to židovské podniky. Iba podľa zloženia správnych rád sa dalo usudzovať, že ide o židovský kapitál. Lenže ani to nebolo bezpečné vodidlo, lebo židovskí kapitalisti dosadzovali do správnych rád svojich „auslagsgójov“. Boli to nastrčené figúry, slúžiace židovským záujmom.

          Do správnych podnikov židovských podnikov dávali Židia árijské osoby, politicky vplyvné. Robili to jednak preto, aby pomýlili verejnosť, jednak aby sa Árijci exponovali za záujmy židovského podniku a robili mu protekciu. Je to všeobecne známe. Židovské peňažné ústavy hospodársky podlamovali naše roľníctvo a remeselníctvo tým, že náš ľud lákali na ľahkomyseľné pôžičky s vysokými úrokmi, alebo na zbytočné poistenia s vysokými prémiami. Zadlžovanie, ba i hospodárske zrútenie mnohých rodín našich roľníkov, remeselníkov a obchodníkov ja smutným zvyškom židovského kapitalizmu.

          Pokiaľ slovenské peňažné ústavy živorili pre mohutnú židovskú konkurenciu a hospodárske otrasy, zatiaľ židovské banky a poisťovne prekvitali, lebo sa mohli spoliehať na pomoc medzinárodného židovského kapitálu. Ba v minulosti aj štát sanoval židovské podniky. Podobne to bolo i v priemysle. Priemysel na Slovensku bol v židovskej moci. Z pokladov slovenskej zeme, z ťažkej roboty slovenského robotníka bohatol Žid. Slovenský robotník so svojou rodinou iba živoril zo žobráckej pláce. K tomu ešte židovské fabriky nevyhovovali ani požiadavkám hygieny! Slovenský robotník musel neraz do úmoru pracovať v prachu a špine židovskej továrne, zatiaľ čo doma jeho žena a deti treli biedu v úbohom proletárskom príbytku. Sociálne postavenie slovenského robotníka za židovského kapitalizmu bolo hrozné. Žil pod úrovňou civilizovaného človeka.

          Táto hrozná sociálna bieda slovenského robotníka viedla k znemravneniu a komunizmu. A tu – hoci sa to zdá byť nemožným – židovskí kapitalisti podporovali komunistickú politiku a propagandu! Židia vedeli, čo robia! Len komunizmus vie do najvyššej miery povzniesť a zabezpečiť židovskú moc nad Nežidmi. Židia sa neľakajú politických prevratov a hospodárskych revolúcií, ak len nie sú výslovne proti ním namierené. Vykorisťovanie, sproletarizovanie, demoralizovanie, skomunizovanie – to boli účinky židovského kapitalizmu na slovenské robotníctvo. Židia voštvali masy slovenských robotníkov do bratovražedného triedneho boja proti svojim rodákom, zatiaľ čo oni – ktorí tvorili u nás kapitalistickú smotánku – zostali rafinovane za kulisami. Internacionála zlatá a červená, internacionála kapitalizmu a komunizmu, to všetko slúžilo svetovládnym plánom medzinárodného Židovstva.

Židovský kapitalizmus nielen dirigoval naše národné hospodárstvo, ale mocne vlýval aj na štátne vedenie a na verejnú mienku. Pritom neboli to iba tunajší židovskí kapitalisti, ale aj medzinárodné kruhy židovského kapitalizmu a burziánov. Slovenský štát sa rozhodne postavil proti týmto pomerom. Hospodárska politika je pevne usmernená. Židovské priemyselné a peňažné ústavy boli postavené pod kontrolu vládnych dôverníkov. Všetky židovské továrne, banky, poisťovne majú sa postupne arizovať. Nejde tu však o vyvlastnenie bez náhrady. Arizácia židovských podnikov postupuje plným prúdom. Veľký proces hospodárskeho osamostatnenia národa je v behu.    

Pokračovanie v ďalšom čísle.

Vladimír Pavlík


    Facebook
Hlavná stránka