"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

Nová politická strana na obzore?


Konečne sa vykľulo šidlo z vreca. Doteraz sme počúvali, že politické strany zlyhali, preto ich treba rozpustiť a zaviesť občiansky princíp a referendum podľa Švajčiarska. „Zoberte si čo ste nakradli  a zmiznite“. (Podobnosť s heslom Verejnosti proti násiliu „My nie sme ako oni“, či „Pravda a láska musí zvíťaziť nad nenávisťou“ je čisto náhodná). Takže nakoniec to skonči ako vždy pri založení  neviem koľko sto- ixtej  politickej strany, ktorá už bude tá správna a spravodlivá. Niečo podobné sme tu ale už mali pred voľbami v roku 2012 a volalo sa to 99%. Volebný výsledok napriek megalomanskej kampane bol na úrovni Kotlebovej ĽS NS. Takže počkáme a budeme pozorne sledovať a odkrývať všetko čo zaváňa ďalšou manipuláciou ako v novembri 1989 a dávať pozor, aby nám tu niekto podobný hráčom póla na snehu  a kriketu z  99% alebo možno aj on sám nevyfabrikoval  po vzore Václava Havla novú falošnú modlu alebo novú Johanku z Arku. Jedná „odvážna“ adeptka už tu je.
Spoločný menovateľ je však spoločný, tí ktorí ťahajú nitky z pozadia sa kŕčovite bránia tomu, aby niekto neotvoril tomuto stádu oviec oči a nešiel po ich majetkoch, ku ktorým prišli po zamatovom prevrate. Veď preto aj Matovičová OĹaNO nepripúšťa retroaktivitu pri trestnej zodpovednosti právnických osôb a preukazovaní pôvodu majetku, veď by bola podľa nich v rozpore s medzinárodným právom.
Na Slovensku je možno 5 ľudí, z ktorých ma tento režim skutočný strach, spája ich jedno, režim sa ich bál aj pred rokom 1989 a preto nesmú dostať priestor a je potrebné ich eliminovať.


S. O. S.
Spoločenstvo občanov Slovenska

Hnutie odporu proti skorumpovaným politikom, resp. Alternatívna cesta, iniciované Lukášom Kopáčom a podľa všetkého aj niektorými signatármi Memoranda slobodného občana, s ktorými ho spájajú rovnaké programové požiadavky, podľa mňa ide za správnou vecou, ale nie správnou cestou. Nestačí totiž len zvolať akciu, v danom prípade zablokovanie Národnej rady Slovenskej republiky a celého Hradného vrchu, ale treba si v prvom rade ujasniť, čo potom, čo budeme robiť, ak extrémne veľkou náhodou celá akcia skutočne uspeje a skorumpovaní politici naozaj zo dňa na deň, napríklad 11. 11. 2013, spoločne odstúpia. Celkom logická je podľa mňa otázka – čo potom, kto príde na ich miesto? Na základe akého mandátu? Ako dokáže riadiť alebo viesť celú krajinu? Ako sa bude správať voči zahraničiu? Ako bude pripravený na tieto úlohy, vyžadujúce si vzdelanie i nemálo odborných a politických skúseností? A v neposlednom rade – aký ekonomický, sociálny a politický program predloží verejnosti? Je smutné, že všetky tieto témy zostávajú naďalej v značne hmlistej podobe, ak si odmyslíme niekoľko filmov náhodne priložených na stránku hnutia Odporu proti skorumpovaným politikom, resp. Alternatívnej cesty.

Rovnako naivné a úplne v matovičovskom stupídnom štýle sú tvrdenia o robení politiky, ktorá nedelí občanov na ľavicu a pravicu, ale hľadá to, čo ich spája. O robení nepolitickej politiky, ktorá ako šibnutím čarovného prútika neomylne odhalí zlých a skorumpovaných a na ich miesta dosadí dobrých a čestných. Bohužiaľ či skôr chvalabohu, takto to v reálnom živote nefunguje. Na zásadnej a revolučnej zmene našej spoločnosti totiž nemajú všetky jej vrstvy alebo triedy rovnaký záujem. Naši revolucionári budú možno prekvapení, ale mnohí ľudia na Slovensku sa majú stále dobre a viacerí veľmi dobre. Tí určite nebudú podporovať žiadne radikálne politické a ekonomické opatrenia, výrazne meniace rozsah vlastníckeho a volebného práva v prospech strednej a dolnej triedy spoločnosti, resp. v prospech slovenského vidieka na úkor dnes všetkému dominujúcej Bratislavy. Nemenej nezodpovedné je očakávať, že stačí pozvať pár tisíc ľudí na Hradný vrch a tí sa potom sami zorganizujú a akoby zázrakom budú náhle vedieť, čo treba robiť a čo treba žiadať, resp. si priamo zobrať.

Podobne naivné až infantilné sú tvrdenia o zavádzaní priamej demokracie, ako je tomu v Memorande slobodného občana, pomocou ktorej, najmä inštitútu referenda, sa vraj môžu a budú riešiť v budúcej revolučnej spoločnosti všetky problémy. Bohužiaľ, toto by bolo možné len v prípade, keby všetci ľudia boli rovnakí (rovnako inteligentní, vzdelaní, čestní, zdraví a pod.) a keby išlo o relatívne jednoduché až triviálne problémy, nevyžadujúce si plné osobnostné nasadenie a morálne rozhodovanie. V reálnej spoločnosti sa však ľudia od seba odlišujú práve na základe týchto vlastností a pokiaľ je táto spoločnosť spravodlivá, kompetentní ľudia právom obsadzujú vedúce alebo riadiace pozície a preberajú na seba zodpovednosť za riešenie náročných a zložitých problémov či úloh. Ideálna je preto kombinácia nepriamej a priamej demokracie, kedy sa pri riešení zvlášť kontroverzných problémov či otázok vyžaduje vyjadrenie všetkých občanov, zatiaľ čo pri menších problémoch sa možno spoľahnúť na ich efektívne riešenie kompetentnými odborníkmi alebo inštitúciami.

Zo všetkého najdôležitejšie je ale uvedomiť si, že aktívnych občanov je treba navzájom spojiť a zorganizovať, stmeliť do účinnej politickej sily, pretože revolúcia, skutočná revolúcia a najmä inteligentná a nenásilná revolúcia, nie je nejaká internetová anketa, ale poctivá a tvrdá, empatická a citlivá každodenná práca s ľuďmi, pri ktorej musí byť na prvom mieste zodpovednosť za nich a za osud celého revolučného „podniku“. Preto som tak trochu proti vlastnej vôli, obetujúc vlastný čas na veci, ktoré asi mal robiť niekto iný, ten, kto sa pred pár mesiacmi ujal organizovania celého protestu proti skorumpovaným politikom, nútený opäť posunúť celé revolučné dianie trochu ďalej a navrhnúť signatárom Memoranda slobodného občana, aby na základe ďalej uverejneného zoznamu podľa miesta bydliska začali čo najskôr organizovať do občianskych klubov všetkých signatárov Memoranda slobodného občana ako skutočnej základne, siete alebo „kostry“ Spoločenstva občanov Slovenska, ktorí sa už nechcú nečinne prizerať rozkrádaniu a ničeniu ich domoviny, ich krásnej vlasti.

Pokiaľ však iniciátori tejto petičnej akcie nezačnú urýchlene konať a budú len pohodlne a stupídne čakať, kým ich memorandum nepodpíše nadpolovičná väčšina oprávnených voličov na Slovensku (čo sa určite nikdy nestane, resp. sotva v najbližšom tisícročí), vyzývam všetkých signatárov daného memoranda, aby nielen osobnou účasťou podporili protest proti skorumpovaným politikom, ktorý sa má konať 9. 11. 2013 na Hradnom vrchu pred Národnou radou Slovenskej republiky, ale od 15. 11. 2013 sa začali sami iniciatívne združovať, podľa miesta svojho bydliska zakladať občianske kluby a následne aj posielať svoje adresy a telefónne čísla na moju internetovú „revolučnú“ adresu poslednasanca999@zoznam.sk. To ale zďaleka nie je všetko, čo je pred nimi. Ako ľudia, ktorí sa vyčlenili z masy poslušných a nevedomých zároveň na seba prevzali zodpovednosť a musia sa jednoducho stať občanmi v pravom slova zmysle – informovanými občanmi, skutočnou avantgardou svojej vlasti, čo si vyžaduje štúdium politológie a ekonómie, pretože len tak budú schopní obstáť v skúškach, ktoré sú pred nimi. Aj preto prikladám k tomuto krátkemu textu ich zoznam podľa miesta bydliska s prísľubom, že onedlho predložím všetkým priaznivcom hnutia Odporu proti skorumpovaným politikom, resp. Alternatívnej cesty zdokonalený a rozšírený variant nového volebného zákona aj so zdôvodnením toho, prečo je vhodnejšia kombinácia nepriamej a priamej demokracie, a to so zohľadnením teritoriálneho, historického a ekonomického princípu. Na rozdiel od stupídneho populistu Matoviča si totiž myslím, že tzv. samosprávne kraje či župy sú prirodzené politické jednotky, ktoré majú právo na existenciu, a prechodom na okresnú samosprávu by veľa stratili najmä občania. A teraz sa už zoznámte so skutočnou avantgardu našej spoločnosti, do ktorej určite nepatria tí, ktorí posledných 24 rokov sedeli v parlamentných laviciach a zrádzali a predávali svoju vlasť za hrsť judášskych strieborných... t. j. tí, ktorí by už nikdy v slovenskej politike a verejnom živote nemali dostať šancu.

Ich miesta by teda mali zaujať ďalej uvedení občania, ako aj občania, ktorí sa k nim pridajú a pomôžu im svojou odbornosťou a svojimi skúsenosťami, aby mohli do jedného roka, t. j. do konania predčasných parlamentných volieb 15.- 16. 11. 2014 ako jediného legálneho spôsobu odovzdania a prevzatia politickej moci, predložiť čo najširšej občianskej verejnosti svoj ekonomický, politický a sociálny program, v ktorom musí spoločnosť ako celok získať, aj keď pritom mnohí privilegovaní, parazitujúci na celku, prídu o svoje nezaslúžené výhody.


Toto sú tí, ktorí nás možno povedú do „zeme zasľúbenej“:

Signatári Memoranda slobodného občana

http://scribd.com/doc/180454112

Záverečné poznámky:

Bol by som veľmi nerád, keby si tí, ktorí spustili túto kvázipetičnú akciu, mysleli, že im chcem ukradnúť ich know-how a ich ľudí. Naopak, ide mi o to, aby tento úžasný ľudský potenciál, toto spoločenstvo ľudí, ktorí sa aktívne zaujímajú o veci verejné a ktorí sa neboja verejne prejaviť svoj názor na už takmer zúfalú situáciu slovenskej spoločnosti, začalo aktívne politicky pôsobiť,
organizovať sa a vypracúvať prvé varianty reálne uskutočniteľného politického programu, radikálnej zmeny slovenskej spoločnosti, čo ale nie je možné, ako som už zdôraznil, pasívnym vyčkávaním na dostatočné množstvo podpisov, ale jedine inteligentne organizovanou a razantnou politicou činnosťou a akciami, ktoré musia mať jasný cieľ a rovnako jasne definované politické vedenie. Už z prvého pohľadu na zoznam signatárov Memoranda slobodného občana je pritom zrejmé, že bolo podpísané 3. 11. 2012 v Kalnej nad Hronom skupinou asi 50 ľudí, ktorí sa celkom správne rozhodli prevziať zodpovednosť za ďalší osud svojej krajiny. Práve oni majú k dispozícii e-mailové adresy všetkých signatárov a mali by sami iniciatívne spájať a organizovať jednotlivých signatárov podľa miesta ich bydliska, najmä v najaktívnejších centrách, ktorými sú zatiaľ Bratislava, Banská Bystrica a Poprad, aj keď je zrejmé, že sieť signatárov už dnes celkom pekne pokrýva celé Slovensko. Najdôležitejšie zo všetkého ale je, aby už dnes kompetentní signatári začali diskutovať o novom volebnom zákone, ktorý umožní radikálnu demokratizáciu Slovenska a otvorí cestu novému hnutiu sebavedomých a zodpovedných občanov, ktorí sa rozhodli prevziať správu vecí verejných od parlamentných klamárov a zlodejov definitívne do svojich rúk.

V Handlovej, 31. 10. 2013 Robert Burgan

    Facebook


Hlavná stránka