Upozornenie! Tieto stránky sú monitorované !!!
Hlavná stránka

Tiso, Beneš, Gottwald, Husák... 8. časť


Príloha k zápisu 78. schôdze tretej vlády, konanej dňa 15. apríla 1947
          Prehlásenie KSS prednesené Vladimírom Clementisom: Pretože vychádzame z názoru, že v plnom rozsahu sa má rešpektovať výrok Národného súdu nad obžalovanými hlavnými vinníkmi nášho národného a štátneho nešťastia v rokoch 1936 – 1945, žiadame zložky NF, najmä vedenie Demokratickej strany, aby nijakými politickými prostriedkami sa nemenilo alebo neoslabovalo rozhodnutie súdneho tribunálu. V prípade obžalovaného dr. J. Tisu, bývalého prezidenta Slovenského štátu, nie sú tiež nijaké dôvody pre takýto postup, naopak, všetky právne, morálne i politické dôvody sa prihovárajú za to, aby aj slovenské politické a československé fóra sa PODRIADILI SÚDNEMU VÝROKU A NEPREKÁŽALI ALEBO NEODĎALOVALI JEHO VÝKON.

          Ešte za ťažkých zápasov proti okupantom a ich pomáhačom sa zriadili osobitné súdne tribunály s tým úmyslom, aby ich rozhodnutia o zrade, o prisluhovaní nepriateľom, o poškodzovaní životných i historických záujmov nášho národa a štátu pôsobili výchovne na široké vrstvy, boli výstrahou nepriateľom a utvrdili istotu, otrasenú v posledných rokoch Republiky a za vojny, že Republika a demokracia zradu trestá a ich opustenie a pošliapanie je výhodné len dočasne!
Akékoľvek oslabenie výroku Národného súdu najmä v prípade dr. J. Tisu, ktorý v našom národe stelesňuje a symbolizuje túto zradu na zmysle bytia nášho národa, na demokracii i Republike, nevyhnutne musí vyvolať nedôveru k poslaniu nášho politického súdnictva vôbec a zvlášť v spravodlivosť.

Široké vrstvy nášho národa, ktoré sme za vojny a povstania zo zahraničia i z domáceho podzemia nabádali k aktívnemu odporu proti režimu reprezentovanému dr. J. Tisom, museli by v prípade jeho pardonovania považovať i našu demokratickú novú politiku za nedôslednú pri obrane záujmov a ideálom odboja – za obyčajné „pánske huncútstvo“, ktoré vie byť prísne voči menším previnilcom, no je ohľaduplné voči hlavnému zvodcovi.

Táto nedôslednosť by najviac vynikla pri vedomí, že dr. J. Tiso, prvý a dlhší čas jediný z reprezentantov tzv. Slovenského štátu, načrtol v prvých dňoch povstania proti nemu zásadnú a dôslednú prítulnosť k nemeckému nacizmu. A v tomto odpore k Republike, k jeho novému začleneniu zotrváva i naďalej, ako o tom svedčí jeho záverečná reč pred súdom, ktorá bola mobilizačným apelom pre všetkých starých stúpencov porazeného režimu na Slovensku.

Ak by naše politické fóra zmarili alebo zadržali vykonanie spravodlivého rozsudku nad dr. J. Tisom, znamenalo by to za týchto okolností automaticky zmenu situácie na Slovensku. Znamenalo by to hanebné opľutie všetkých obetí nášho odboja, ktorý sme viedli i proti režimu stelesňovanému v osobe dr. J. Tisa. A automaticky by to znamenalo aj posilnenie jeho prívržencov, že pozície povstaleckého, to jest demokraticky, československy a slovansky orientovaného Slovenska, by nemohli byť na dlhší čas udržateľné. Neobstojí námietka, že výkonu spravodlivého rozsudku nad dr. J. Tisom sa vyhnúť, aby prívrženci odsúdeného nevyvolali nepokoje a tak marili konsolidačný proces na Slovensku i v samotnom štáte. I keď v prípade vykonania najvyššej výmery trestu možno očakávať prejavy nespokojnosti, nikdy nebudú mať taký rozsah a taký určitý cieľ, aké nevyhnutne budú mať akcie týchto elementov v prípade odkladu alebo zmenšenia trestu.

V prípade dr. J. Tisu nejde o osobu, ale o symbol. V prípade dr. J. Tisu nejde o život zradcu, ale o koncepciu zrady. Ak Slovensko dnes zaváha, pri vykonaní rozsudku nad dr. J. Tisom, onedlho bude musieť opäť platiť drahou krvou svojich najlepších v boji proti politickej koncepcii, ktorú obvinený reprezentuje. A vzápätí by len namáhavo pokračovalo pri uskutočňovaní svojich budovateľských plánov, pretože by neprestajne narážalo na prekážky stavané posilnenou reakciou, ktorá by inkasovala pardonovanie svojho vodcu a ideológa len ako svoj prvý úspech.

Protištátnej reakcii nezáleží len na Tisovej osobe. Reakcii ide v konečnom efekte o opätovné ovládnutie Slovenska a to tak ako pred Mníchovom i dnes „aj za cenu Republiky“. Pardonovanie dr. J. Tisu ich len posilní v tomto úsilí.

Zo všetkých týchto príčin žiadame, aby rozsudok Národného súdu bol všetkými politickými fórami slovenskými i československými JEDNOTNE A BEZVÝHRADNE REŠPEKTOVANÝ A POTVRDENÝ. Ak by sa tak nemalo stať, KSS si pokladá za povinnosť preskúmať novú situáciu, vytvorenú uvoľnením cesty pre ďalší nástup ľudáckej reakcie a uvážiť akým ďalším spôsobom majú demokratické a pokrokové sily Slovenska zabezpečiť jednotu Republiky, jej charakter, daný duchom i obetiplným bojom nášho povstania, Košickým programom vlády Národného frontu Čechov a Slovákov.
Príloha k zápisu tajnej schôdze vlády 16. apríla 1947 – Prejav ministra národnej obrany Ludvíka Svobodu
Na ospravedlnenie Tisa sa uvádza, že jeho prípad je treba posudzovať tiež z hľadiska cirkevného a medzinárodného. Nesúhlasím s týmito námietkami. Nesúdime kňaza, ale zradcu, rozbíjača čs. štátu a zločinca. To, že Tiso je kňaz, je pre neho len priťažujúcou okolnosťou, lebo sprofanoval kňazský a cirkevný úrad v dobe, keď tisíce iných kňazov statočne bojovalo proti nacizmu a umierali v koncentrákoch a v žalároch.
Ani zahraničné politické námietky neuznávam. Práve naopak. Demokratická a bojujúca cudzina sa na nás díva a čaká, či ako mladý štát zúčtujeme so zradou na štáte, do akej miery, s akou dôslednosťou a pravdou uhájime a obránime ideu československého štátu. Preto pevný a rozhodný postup v Tisovej veci upevní dobré meno a pozíciu československého štátu medzinárodne i politicky.
Hovoríte, že Tisovu vec treba posudzovať z vnútropolitických a psychologických dôvodov. Nemôžem ani s týmto súhlasiť. Tisov problém nie je len zásadnou mravnou otázkou, ale Tisova zrada proti štátu je kardinálnou otázkou československej štátnej jednoty. Preto nemôžeme tento prípad posudzovať len z hľadiska súčasnej politickej potreby a nálady, ale definitívne, historicky, na desaťročia a stáročia. Nepomôžeme slovenskému ľudu ani republike, ak vyriešime Tisa polovičate. Tiso bol na čele. Bol zlým vzorom a zlým príkladom. Tiso sa sám odsúdil. Ak zostane Tiso nažive, celý proces bol márny a zbytočný. Je známe, že Tiso pred súdom prehlásil, že ničoho neľutuje a že aj dnes by nepostupoval ináč. Tí, ktorí Tisovi verili a šli s ním dodnes, pôjdu za ním aj v budúcnosti, aj keď bude naďalej vo väzení. Budú do neho skladať nádeje, povýšia ho na mučeníka a budú pripravovať jeho oslobodenie a satisfakciu. A tak Tiso pôjde s nimi ďalej, bude otravovať ovzdušie čs. spolupráce a jednoty – a budeme stále tam, kde sme dnes a kde sme boli včera.
Tiso v spolupráci s Nemcami plánovite a zámerne rozbíjal československý štát už pred rokom 1938. Je zodpovedný za vyhlásenie vojny spojencom. Povolal hordy nemeckých vojakov proti bojovníkom Slovenského národného povstania. Je zodpovedný za hromadné vraždy najlepších slovenských vlastencov. Všetko vsadil na nemeckú kartu a s Nemcami išiel až do konca, aj v dobe, keď už na území Slovenska bojovala Červená armáda a československá zahraničná armáda. Nesúdime len Tisa, s Tisom súdime ľudáctvo, fašizmus, zradu a kolaborantstvo, ktorých Tiso je hlavným a najvyšším predstaviteľom. Bolo by nemravné a nespravodlivé, keby sme previnenie a zločiny omnoho menších zradcov trestali smrťou a najväčšiemu slovenskému zradcovi a kolaborantovi dali milosť. Každý kompromis v Tisovej veci je proti záujmom demokracie, čs. jednoty a čs. štátu. Kompromisom nič nevyriešime – na jednej strane vyvoláme nespokojnosť, na druhej nebezpečné nádeje, mravný a politický zmätok a chaos.

Preto ako minister národnej obrany, ako legionár, zahraničný vojak, ako človek a čs. občan v záujme spravodlivosti a štátu prehlasujem a žiadam, aby bol rozsudok trestu smrti nad Tisom vykonaný. Ak zvíťazila v poslednej vojne naša sloboda, demokracia a Československá republika, potom musí Tiso a všetko, čo predstavoval a znamenal, zmizli v prepadlisku dejín. Nezáleží na tom, čo dnes povie hŕstka poblúznených Slovákov a zahraničných pozorovateľov. Dôležité a rozhodujúce je, čo o nás povie národ a história za päťdesiat a sto rokov. Podľa toho súďme a podľa toho rozhodujme.
Prameň: SÚA-AÚV KSČ, fond 83, a.j. 302.

Dopis predsedu vlády prezidentovi republiky 16. apríla 1947 – príloha č. 40

Vážený pán prezident!      

Vláda na svojej mimoriadnej schôdzi, konanej dňa 16. apríla 1947, žiadosť obhajcov dr. Jozefa Tisa o udelenie milosti a priznanie odkladného účinku podanej žiadosti, ktorá jej bola postúpená dopisom Kancelárie prezidenta republiky č.j. T 707/47 zo dňa 16. apríla 1947 a urobila toto uznesenie:
„Vláda, zaoberajúc sa žiadosťou obhajcov dr. Tisa o udelenie milosti spojenú s návrhom na priznanie odkladného účinku, ktorú Kancelária prezidenta republiky postúpila vláde listom zo dňa 16. apríla 1947, č.j. T 770/47 k prerokovaniu podľa čl. 1, písm. b) protokolu zo dňa 11. apríla 1946 sa uznáša takto:
Národný súd v Bratislave sa po vyhlásení rozsudku, vyslovujúceho trest smrti, uzniesol, že v zmysle príslušných zákonných ustanovení nedoporučuje udelenie milosti, a vzhľadom k tomu, že ani predsedníctvo Slovenskej národnej rady, predkladajúc vláde osobný návrh povereníka spravodlivosti, aby trest smrti dr. J. Tisa bol zmenený na doživotný žalár, sa nevyslovilo pre to, aby sa milosť udelila. Vláda, predkladajúc žiadosť o milosť podľa zákonných ustanovení prezidentovi republiky, nedoporučuje udelenie milosti.“
Pri svojom rozhodovaní vzala vláda do úvahy politické a právne skutočnosti, vyplývajúce z dopisu predsedu Slovenskej národnej rady dr. Lettricha a z dopisu predsedu Zboru povereníkov dr. Husáka. Tieto dopisy prišli predsedníctvu vlády dialnopisom dňa 16. apríla 1947. Ich opisy sú priložené. Podávam Vám túto správu, prosím, vážený pán prezident, aby ste pri svojom rozhodovaní o žiadosti za milosť vzal uvedené uznesenie vlády na vedomie.
Gottwald v.r. – predseda vlády
Prílohy k dopisu predsedu vlády prezidentovi republiky 16. apríla 1947 – Predsedníctvu vlády v Prahe
V trestnej veci proti dr. J. Tisovi a spol. Národný súd v Bratislave dňa 15. apríla 1947 vyniesol rozsudok, ktorým sa obžalovaný dr. J. Tiso a dr. F. Ďurčanský uznávajú vinnými a odsudzujú sa k trestu smrti povrazom.
Obžalovaný dr. J. Tiso osobne a jeho obhajcovia spolu s obhajcom dr. F. Ďurčanského podali žiadosť o milosť. Národný súd rozhoduje v zmysle ustanovenia § 19, ods. 2 nariadenia Slovenskej národnej rady č. 33/1945 v znení vyhlášky č. 58/1946 Zb. n. SNR, uzniesol nedoporučiť obžalovanému dr. J. Tisovi udeliť milosť a postúpil žiadosť dr. J. Tisa o udelenie milosti povereníkovi spravodlivosti.
           Povereník spravodlivosti dr. Ján Štefánik predložil predsedníctvu tento návrh: „Navrhujem, aby trest smrti dr. J. Tisa bol zmiernený na doživotný žalár.“ Predsedníctvo SNR v zmysle ustanovenia bodu b) čl. 1, protokolu z 11. apríla 1946 predkladá návrh povereníka spravodlivosti vláde.
Bratislava, 16. apríla 1947, 17 hodín
Predseda SNR dr. Lettrich

          Povereník spravodlivosti dr. J. Štefánik vo veci rozsudku nad dr. Tisom a spol. si nevyžiadal ani stanovisko zboru povereníkov, ani jeho predsedníctva, preto jeho návrh na Tisovu milosť treba považovať za jeho osobný návrh. JA S NÁVRHOM POVERENÍKA ŠTEFÁNIKA NESÚHLASÍM.
Bratislava, 16. apríla 1947, 17 hodín
                                                                                        Dr. Gustáv Husák, predseda zboru povereníkov
Prameň: A KPR, č.j. T 777/47

Záznam Kancelárie prezidenta republiky zo dňa 18. apríla 1947 – Príloha č. 41
          O 7.40 hod. hlásil major Pokorný z ministerstva vnútra túto správu: Prevedenie rozsudku trestu smrti povrazom nad Jozefom Tisom.
Dňa 18. apríla 1947 o 5.30 hod. bol vykonaný rozsudok trestu smrti povrazom nad Jozefom Tisom. Menovaný zostal ešte 30 minút vyvesený na šibenici. O vykonaní rozsudku vydalo povereníctvo vnútra túto úradnú správu:
Dňa 18. apríla 1947 o 5.30 hod. bol vykonaný trest smrti povrazom nad Jozefom Tisom, ktorý bol odsúdený Národným súdom v Bratislave. Menovaný požiadal o milosť, ktorá mu ale nebola udelená, v dôsledku čoho bol rozsudok Národného súdu vykonaný. K samotnej poprave uvádzam tieto ďalšie podrobnosti:
Tiso prišiel na väzenský dvor o 5.20 a kráčal priamo k šibenici. Keď prechádzal okolo obhajcov dr. Žabkaya a dr. Greča, pozdravil ich kývnutím ruky. Rozsudok a zamietnutie žiadosti o milosť mu prečítal člen senátu Národného súdu Ľudovít Benada. Štátny zástupca dal potom rozkaz k prevedeniu trestu o 5.22 hod. Tiso sa pred popravou choval kľudne a nepovedal ani jedno slovo. O 5.23 hod. vykonávajúci aktér popravy hlásil prevedenie rozsudku. O 5.30 hod. dvaja prítomní úradní lekári konštatovali smrť.
Prameň: A KPR, č.j. T 786/47
Ukončené touto záverečnou časťou

Vladimír Pavlík                                                                                                          

 

Hlavná stránka