"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

Svedectvo bývalej mafiánovej svokry – 9. časť

Invalidná justícia


                      

          Miesto úvodu: tak nám páni Fico, Čaplovič, majstro Kažimír či ich spoločníci z vysokej politiky zo Smeru, za výdatnej pomoci internetových a facebookových dezinformátorov, sa snažia presvedčiť učiteľov, že viac im nemôžu pridať, lebo niet na to peňazí. Lenže, je tu jeden zásadný problém: učitelia, to nie je spolok žiadnych ozembuchov, ktorým, pokiaľ Fico zahlási, že 2 a 2 = 7, a keď mu niekto bude oponovať, že 2 a 2 = 4, tak tam nebude platiť Ficova odpoveď, „musíte tomu uveriť, keď som to povedal ja.“ Za dnešnú slovenskú mizériu ja osobne viním troch slovenských premiérov, Mečiara, Dzurindu a Fica, ako aj troch predsedov slovenského parlamentu Gašparoviča, Hrušovského a Pašku. A treba im pripomenúť nasledovné: práve počas Vašich vlád a Vašich vedení parlamentov sa tu rozkradli stovky a stovky miliárd, ktoré majú konkrétni majitelia. Dokonca sa za týmto účelom pripravovali aj zákony. Mimochodom, nič také Vám nedovoľuje ústavný sľub, ktorý Ste dokonca stvrdili svojim podpisom, keďže zásluhou učiteľov viete aj písať aj čítať. Paradoxne, 99 % majiteľov takto rozkradnutých miliónov a miliárd, patrí nielen do kategórie zločincov a zlodejov, ale aj gaunerov, ktorí neprodukujú žiadny osoh – nič pozitívne – ale pritom za tieto rozkradnuté milióny a miliardy využívajú produkty, podložené silou ekonomiky a ľudského umu. Aký to paradox, v porovnaní s učiteľmi či vedeckými pracovníkmi, ktorí tu vytvárajú hodnoty, no Vy, politici, Ste z nich urobili žobrákov.    

          Umožnili Ste vzniknúť päťhviezdičkovým arcizločincom a arcizlodejom pod názvom – finančné skupiny. Začínali s holou riťou, no s komunistickou a eštebáckou minulosťou a Vašou zásluhou získavali milióny a miliardy, patriace slovenskému národu. Dnes tieto zberby sedia na vrchole pyramídy, zo zákulisia riadia tento štát – a politické strany sú ich eseročkami. Tam u nich sú aj tie peniaze, ktoré mali patriť aj učiteľom či vedeckým pracovníkom. A nielen im, ale všetkým profesiám, ktoré, na rozdiel od Vás, niečo produkujú. Preto sa nesnažte poštvať rodičov detí, aby sa postavili proti učiteľom. V tejto deviatej časti je taktiež dostatok dôkazov o tom, že za všetko zlo, ktoré Ste tu napáchali, nemáte nárok ani na dôstojnú smrť, ani na dôstojné zomieranie.

Vladimír Pavlík

Invalidná justícia

          Súdny proces by mal byť vraj rýchly a spravodlivý. Ťažko uveriť, čo všetko znesie popísaný papier zákonov, či učebníc. Invalid je dnes mimo záujmu spoločnosti. A tak je to aj s invalidnou justíciou. Kríva na obidve nohy a ani pre ňu asi nemáme liek.

Keď bolo po rozvode mojej dcéry s mojim zaťom, pardon, moja dcéra sa rozvádzala s jeho právnym zástupcom, peklo pokračovalo. Rozbesnení boli pred rozvodom a ešte viac sa rozbesnili po rozvode. Lebo ich sprosté plány im nevyšli, a mysleli si, že oni sú tí najmúdrejší a najmocnejší. Podala som návrh na zvýšenie výživného pre vnuka v júni 2011. Pán odporca sa neukázal celý rok. Neprišiel ani na vypočutie pred sudcu do Prahy. Nepreberal poštu, menil trvalé pobyty.  Jednoducho v čom žili, v tom pokračovali s jeho dvorným šašom.. V apríli 2012 som preto podala Návrh na predbežné opatrenie, lebo kto nekradne, okráda svoju rodinu a tak aj moje a manželove úspory sa už dotýkali dna, ako aj my. Konkurovať týmto zloduchom bolo často nad ľudské sily. Pani kolízna opatrovníčka radšej koketovala vždy pred pojednávaním s právnym zástupcom odporcu, ani si nevšimla, kde čaká jej klientka v zastúpení dieťaťa, ktoré jej bolo zverené. Pred skúmaním pomerov v rodine dcéry však prišli iné kolízne opatrovníčky. Proti tej pôvodnej som sa na súde dôrazne ohradila. Prišli bez ohlásenia, nečakane, ale mohli nás nájsť len doma. Práce bolo nad hlavu, údržba domu bola náročná, a tak sme opatrovali spoločnými silami majetok „banky“. Porozprávali sa so synom odporcu, s dcérou, prezreli bývanie, dvor, všetko, čo súviselo s mojim vnukom ich zaujímalo. Rozhodnutie súdu vo veci predbežného opatrenia vo svojom Uznesení bolo pre nás záchranou, keď sa súd priklonil k nášmu podaniu a k naším dôkazom. Malá nádej, že môj vnuk si dokončí školu a budeme šetriť na všetkom ostatnom možnom aj nemožnom bola pre nás dostatočnou vzpruhou, že s tou spravodlivosťou to nebude až také hrozivé. OMYL!

Bolo načase chytiť do rúk príležitosť preveriť slová pána právneho zástupcu odporcu ešte zpred rozvodu: Máme problém na Okresnom súde v Pezinku, natrafili sme na neúplatnú sudkyňu. V Bratislave vieme všetko zhodiť zo stola! Dodal nahnevane pre rozvodom. Po obdržaní Uznesenia OS vo veci predbežného opatrenia som mu napísala sms. Len tak. Skúška správnosti ako v matematike. V tej sekunde určite bežali so žltými lístkami na poštu. Po prvý raz vo veci konal pán odporca. Podali odvolanie. Výsledok som vedela už dopredu. Pri nich čakať na zázrak je nemožné. Spis bol teda na Krajskom súde, ktorý mal rozhodnúť. V júli bolo ďalšie pojednávanie. Rozhodnutie z Krajského súdu sme ešte dovtedy neobdržali. Večer pred pojednávaním som dostala sms od pána advokáta, napriek tomu, že ma dlhodobo ignoroval. Napísal stručnú správu, že sa pojednávania zúčastní. Tým mi napísal, že sa na súd dostaví aj jeho veličenstvo odporca. Nepovedala som o tom mojim deťom. Boli choré a najmä unavené. Teda prídu obidvaja. Bubo vkročil do pojednávacej miestnosti ako posledný. Vyzeral veľmi dobre. Lepšie, ako niekoľko rokov pred zákrokom. Pozdraviť plebs sa v elitných kruhoch nenosí a aj tak sme už vošli pred sudcu. Najskôr som si vypočula reč právnika. Potom druhého drístoša. Moja povaha je občas výbušná, ale usedela som to. Zrážka s blbcom by mi mohla spôsobiť úraz.

          Prišiel čas klásť otázky. Položila som pánovi odporcovi otázku, či už dostal viac ako stomiliónovú pohľadávku od štátu za ušlý zisk, o ktorú viedol súdny spor. Zatváril sa počudovane, ale zvládol to. Možno si len hneď nespomenul, o ktorej stomiliónovej pohľadávke hovorím. Lebo tú stomiliónovú z SPP už mal dávno na účtoch v roku 2008. Toto je M.PM Servis, premenovaný z bývalého Novofruktu, kde ani neviem, akú pozíciu zastával. Ale na vizitkách si dal pred meno Dipl. Ing. No veď tak je. Aj tunely treba robiť dôstojne. Vraj nevie, o čom hovorím, odpovedal. Už som si priniesla z Obchodného registra predmetné učtovníctvá, rozmazané, nečitateľné papiere. Aj keď firma je dávno u bieleho koňa, nič nie je stratené. Pokiaľ mi dajú príležitosť páni vyšetrovatelia, ktorým som ukradnutá už od apríla 2012, budem mať možnosť pripomenúť mu. Určite sa rozpamätá aj s jeho právnikmi. Pošty od orgánov činných v trestnom konaní mám toľko, že by sa nehanbila za takú kopu ani podateľňa v justičáku, lebo si to všetko zatiaľ prehadzujú ako horúci zemiak. Ak sa im konečne bude chcieť hovoriť aj s plebsom, teda so mnou, možno by sme niečo ušetrili v štátnom rozpočte. Nerobím nič viac a nič menej, len hľadám spôsob, ako dokázať svoju pravdu, ktorá je skrytá v ich nepravde. A nikto o tej pravde nechce ani počuť. Možno ju vedia.

V závere som sa Buba spýtala, či pozná telefón, ktorý zanechal doma svojmu synovi. Priznal. Len právnik už špekuloval ako zlatnícky učeň, či je vôbec jeho.  Škoda, že si obaja v tej chvíli nespomenuli, čo všetko je v sms a s kým popísali. Osud je milosrdný, písali v nich dôkazy, potrebné pre  môjho vnuka . A tie ja do posledného využijem. Mohol priznať niečo synovi, a mohol navždy podľa vlastnej vôle v pokoji žiť svoj život. A my ten náš. Skúsila by som byť osobou blízkou. Aby sa za neho nemusel raz červenať jeho syn. To by bol jediný dôvod. Nebyť telefónu, nikdy by som si nespomenula, ako mi prechádzajúc autom cez Čiernu vodu ukazoval Glvačove pozemky. Nezaujímal ma ani Glvač ani jeho pozemky, mala som iné starosti. Len som nechápala, na čo je komu toľko rozľahlých pozemkov, keď stačí kúsok pod dom a záhradu. Napadli mi reštitúcie, alebo dedičstvo a viac som to neriešila. Čítajúc sms som pochopila toho ďaleko viac. Že treba dávať pozor v tomto štáte na všetko. Aj na archív Army SR. Lebo čert nespí. Aj Jozef Kojda si dobre rozumel s Bubom. Bol tichým spoločníkom v Štrkopieskoch a.s., a vyznali sa aj v inom biznise. Aby som nezabudla, keďže sliedičov majú všade, pán Kojda prosím, ak ste ešte tichým spoločníkom, povedzte Bubovi, nech neupratuje aj v štrkárňach. Účtovníctvo nepustí, a ja ho mám. Ja to tam poznám, to bolo to jediné, čo mi dal skontrolovať. Tam som mala dôvod si ho vážiť za to, že zamestnancov nikdy nenechal bez výplaty. Aj keď navečer z domu odniesol. U pána Kiňa sa páčilo celej rodine na Králikoch pri Banskej Bystrici. Pamätám si to, strážila som dom. Aj s tým si dobre rozumel. Rovnako spolu obchodovali. Meno Zoroslava Kollára, takmer krstného otca môjho vnuka najčastejšie spomínal. Utkvelo mi nepatrne v pamäti. Podnikali spolu s Grošaftom v Prahe. Všetci tiež spolu obchodovali. S Grošaftom sa skutočne neštítili ničoho. Mená Flašíkovcov, či iných som  vnímala jedným uchom dnu a druhým von. Aj to, ako úspešne upratali Donar mi nič nehovorilo. Až keď som začala pozerať novinárske články. Vtedy som sa zoznámila s tou upratovacou čatou, čo stihli zametať v Emersone Častkovce, v Hasičskej poisťovni, v Novofrukte Nové Zámky, zadarilo sa aj v S.T.E.I.N.E Bratislava, Chirane Stará Turá, v BAZ-ke Bratislava a mnohých iných. Možno aj spis O SYDE by vyšetrovatelia dnes doriešili inak, ak by mali, čo mám ja. Alebo možno nie? Slovom pracovitá bola tá upratovacia čata natoľko, že aj vďaka ich pracovitosti dnes máme hladové doliny, chorých ľudí bez sociálnej pomoci, dôchodcov so žobračenkami, osamelé matky s deťmi na hranici existenčných možností a novodobých Harmanov, keď polícia chráni gaunerov. A aj právnici. Ja som politikov vždy vnímala okrajovo, bola som zahľadená do jedinej strany a jedného politika. Do volebnej urny som vždy hodila jeden hlas pánovi Ficovi a bolo vymaľované. Asi nie vždy sa mu podarilo ustrážiť v košiari svoje ovečky. Pardon, ovce. Škoda.    
    
Keď som dostala do rúk obálku z Krajského súdu v Bratislave niekoľko dní po tomto pojednávaní, vedela som, aký je verdikt. Zamietnuté. A bolo po akejkoľvek nádeji predýchať besnenie tých dvoch zbohatlíkov. Na základe čoho zamietnuté? Odporca sa vyjadril, že navrhovateľka klame. Stačilo. Veď odporca je pojem. V Bratislave určite. Krajský súd ale nezaujímal názor navrhovateľky na vyjadrenia odporcu. Krajský súd nezaujímalo ani zákonné právo navrhovateľky konať pred súdom. Ani tie stámilióny, ktoré pretiekli účtami odporcu, ani nevyvrátiteľné argumenty, že jeho účtovníctva sú v rozpore so zákonom. Veď ak nám neverili krajskí sudcovia, mohli podať podnet na preskúmanie orgánom činným v trestnom konaní. Či nie? To nerobia verejní činitelia? Lebo nezávislosť? No veď to nič, asi to tak nie je. Odpor proti rozhodnutiu Krajského súdu mohol podať len advokát. Na toho sme nemali.  Prieťahy v súdnom konaní nás rovnako dávali na kolená, bolo treba rozhodnúť, či lekár, či škola, či teplo. Bolo treba jednať s bankou, lebo ten, čo peniaze z nej zobral a užíva si ich povedal banke, že nech dom predajú, lebo on splácať nebude. Rozum sa utopil Bubovi v korupcii, v bezhlavom biznise na trhu s realitami, pohľadávkami natoľko, že stratil súdnosť.  Pochopila som, kde zobrali tú drzosť klamať sudcovi priamo do očí. Veď tie ich vety na pojednávaní boli ako cez kopirák z Rozhodnutia Krajského súdu.  To bude možno tým kufríkom, čo vždy nosil pri sebe Bubo. Plnom dôkazov.

Pán právny zástupca, JUDr. Boris Chovanec !

          Tak veľmi dlho Vám chcem niečo povedať. Lebo na môj list ste mi dodnes neodpovedali. Na list, kde som Vás žiadala o odpoveď, kto bol exekútorom, čo chcel exekuovať dom.  Keď ste konštruovali ten nehanebný rozvod, vyslovili ste všeličo. Boli ste nervózny. Dojímala ma Vaša nervozita, a uverila som Vám, že na Vašej duši je ťarcha za zodpovednosť riskovať svoje v meno v prospech mojej rodiny. Vtedy ste povedali, že ak ste urobili z ostrých nábojov slepé, tak spoločne dosiahneme aj rýchly rozvod. Až po rozvode ste priznali, že záchrankyňu života nášho Buba ste poznali už pred rozvodom. Že to bola taká volavka, aby odklonila pozornosť od mojej dcéry a vnuka pred mafiou. To ste povedali, keď ste nás vydierali za moje trestné oznámenie na Buba, keď hrozil, že nás zlikviduje. Povedali ste toho viac, ale nebudem osobná. Mňa tá záchrankyňa už dávno nezaujíma. A nikdy ma nezaujímala. Ale čo je najdôležitejšie, boli ste to Vy, kto bol pre nás najväčšou hrozbou. Ja som si pozorne prečítala všetky dokumenty. Všetky sms. Vedela som, že môj život je ohrozený práve preto, že viem veľa. Veľmi veľa. Možno ako Jaromír Kopera? Našla som aj dokument, v ktorom sú mená zúčastnené v kauze kyselinári. Tá kauza je pre Slovensko nočnou morou, minimálne pre príbuzných tých obetí. Rovnako ako megalomanské pohľadávkové kauzy. Napríklad tá voči Ministerstvu obrany SR. A Vy ste boli na nej osobne zainteresovaný. Ja som si Vás v tých sms odsledovala veľmi pozorne. Špeciálne Vám som venovala najviac času. Lebo ste prefíkaný. Pán doktor, ale pozabudli ste, že rozdiel medzi mužom a ženou je v tom, že u žien sú funkčné obidve hemisféry. A svoje deti nevydajú len tak, bez boja, mafiánskemu gaunerovi. To Vám uniklo. Nahrávky v spise Gorila vraj boli upravované. Ale Vaše sms sú autentické. Nespochybniteľné. A dokumenty rovnako. Zábudlivý rojko Vám narobil starosti. 
    
Takže Vám v prvom rade spolu s Bubom vyhovovalo, aby ste nás všetkých dali dole najmä existenčne, aby som nemala už viac ani zvyšný cent. Potrebovali ste ma zastrašiť natoľko, že skryjem hlavu do piesku a prijmem Vašu hru. Veľmi ste sa mýlili. Lebo iste viete, a poznáte ma obaja, že takéto veci ja Vám nikdy neodpustím. A že viem kam a kedy zájsť pre odpovede na moje otázky. Vy ste ohrozili moju rodinu, keď ste stratili súdnosť a odvahu priznať, že Váš klient je zazobaný milionár. Veď z toho Vás platil. A slušne. Vedeli ste, že ja tie dokumenty ako dôkazy použijem. Lebo musím.  Napriek tomu ste to odporné ťaženie nezastavili. Boli ste arogantný, cynický ako Váš klient. Vy máte predstavu o tom, čo som prežívala každým dňom? Vediac, kto ste a ku komu patríte? Čoho ste vôbec schopný? Aký strach som prežívala denne o moje deti, ktoré ani netušili o takýchto dokumentoch? Ktoré si len teraz skladajú mozaiku z počutého a prežitého za tie roky s otcom a s manželom, Vaším dlhoročným klientom? Vy ste otec, pokiaľ viem. To by ste dopustili, aby tak trpeli Vaše deti? Vaši blízki? To preto máte to Vaše JUDr.? Advokát? Privolaný na pomoc? Nikto nenašiel toľko drzosti ako Vy, podieľať sa na zničení mojej rodiny. Bez Vašej aktívnej pomoci by nikdy Váš klient nedosiahol rozvod a ani podpísanie tej špinavej dohody o BSM, ktorú ste rovnako zorganizovali. Ten bez Vás a Vašich rád sa ani nepohol. Mal Vás na telefóne, ako na pupočnej šnúrke. Našiel ste právničku na zastupovanie mojej dcéry pred rozvodovou pani sudkyňou. Prečo ste ju nenašiel aj teraz, keď išlo o vymáhanie zákonných práv môjho vnuka? Ste pokrytec najhrubšieho rangu. V tom telefóne je veľa zvučných mien, ktoré sú rovnako v spise Gorila. Aj keď mnohí mlčia, neprídu na súd povedať, aký gauner je môj ex zať, ako je zahojený na tri generácie, aspoň neškodili! Mnohí vyjadrili údiv nad jeho konaním, odsúdili jeho konanie, ale aspoň priznali, že hovoriť nemôžu. A ja to rešpektujem. Chápem ich. Asi si uvedomujú, že postaviť sa Vám obom je istý ortieľ. Nechcite vedieť, aký mám na jazyku. Ste hanbou advokácie. A Vy to viete.

Sťažovala som sa na Vás na Advokátskej komore. Asi zlyhala pošta, keď nemám odpoveď. To ma netrápi. Ja chcem veriť, že ste len menšina zloby na Slovensku. A že sa raz stretneme, keď sa budete zodpovedať za svoje skutky. Jeden a aj druhý. V to verím. Ste veľký majetkom a chudobný duchom. To je môj odkaz pre Vás, pán doktor!
    
 Ing. D.B.
Vladimír Pavlík     


    Facebook
Hlavná stránka