"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

Svedectvo bývalej mafiánovej svokry

Google Translator


JUDr. Boris Chovanec – zločinec a netvor v ľudskej podobe v Správnej rade TASR

Dokedy bude policajná mafia s vedomím ministra Kaliňáka chrániť mafiánskeho zločinca Petra Sýkoru?

    

          Na úvod odcitujem z odborného článku Roberta Fica keď bol ešte členom SDĽ z periodika euro, strana 7, pod nadpisom – Na Slovensku sa oplatí páchať trestné činy. Hneď prvých päť viet usvedčuje tohto vysoko postaveného bieleho koňa v zločineckej smeráckej mafii že to, čo vtedy kritizoval, je za jeho vlády mnohonásobne horšie. Takže si ich odcitujme: „Experti na boj proti kriminalite hovoria, že najhoršou kombináciou, aká vôbec môže vzniknúť v súvislosti s kriminalitou je, AK SA OPLATÍ PÁCHAŤ TRESTNÉ ČINY A NEOPLATÍ SA ŽIVIŤ VLASTNOU PRÁCOU. Obávam sa, že Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré urobili veľa pre to, aby takáto kombinácia vznikla. Kým do roku 1989 bol zločin ako tak pod kontrolou, od tohto roku sme zväčša iba štatistami. Príslušné ministerstvá nás zásobujú prepracovanými štatistickými prehľadmi o spáchaných trestných činoch, o pretekoch policajných orgánov o najvyššiu objasnenosť kriminality či o plnení úloh, ktorých si kladie neúrekom. Faktom však zostáva, že kriminalita nám tu narastá, AKO RASTIE AJ BEZMOCNOSŤ ŠTÁTU a nedôvera občanov v schopnosť štátu.“

          Slovensko je od novembra 1989 plnohodnotným zločineckým a mafiánsko-gaunerským štátom. V takomto štáte vládnu zločinecké vlády a zločinecké parlamenty, ktoré si na svoj obraz vygenerujú ďalšie zločinecké organizácie, ako sú ministerstvo vnútra, ministerstvo spravodlivosti a generálna prokuratúra. Hoci všetci spoločne, ako podľa ústavy, tak aj podľa zákona, je ich svätou povinnosťou hájiť záujmy štátu a jeho občanov. Realita ale ukazuje na niečo iné: tí ktorí riadili a riadia tieto tri štátne orgány, urobili z nich v skutočnosti zločinecké a protislovenské organizácie slúžiace zločincom z vysokej politiky a mafiám najvyššieho levelu.

          Zoberme si napríklad Zákon o Policajnom zbore č. 171/1993 Z.z., konkrétne § 2 – Úlohy Policajného zboru a pod číslom 1.) – Policajný zbor plní tieto úlohy:
- spolupôsobí pri ochrane základných práv a slobôd, najmä pri ochrane života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb pri ochrane majetku,
- odhaľuje trestné činy a zaisťuje páchateľov,
- spolupôsobí pri odhaľovaní daňových únikov, nezákonných finančných operácií, legalizácie príjmov z trestnej činnosti.

          Prokuratúra podľa ústavného práva patrí do kontrolných orgánov. Preto je jej povinnosťou zákonnými prostriedkami CHRÁNIŤ nielen štát, ale aj PRÁVA A ZÁUJMY fyzických a právnických osôb.

Reálna vizitka zločineckých ponovembrových vlád, parlamentov a konkrétnych štátnych orgánov

          Keď k tomu ešte pridáme text ústavného sľubu ktorí podpisujú členovia ponovembrových vlád a parlamentov, prihliadnuc k tomu, že vedia čítať a písať, že sľub neprišli podpisovať ako nesvojprávne osoby z uzavretého psychiatrického oddelenia, nesú plnú zodpovednosť za všetok ten marazmus v tomto štáte. Paradoxom ale je, že za túto zločineckú, protislovenskú a vlastizradnú činnosť sú ešte nadštandardne odmeňovaní, hoci už dávno mali byť podľa novoprijatého zákona o treste smrti verejne utratení. A pred odchodom do horúcich pekiel by mali odchádzať s pesničkou, „už nebudem tento národ týrať, už nebudem túto republiku drancovať.“

          Ich zločiny možno rozdeliť do dvoch základných častí – ekonomické zločiny a zločiny proti ľudskosti. Samozrejme to všetko súvisí so vznikom mafií toho najvyššieho levelu, ktoré v skutočnosti riadia tento štát a politické strany a štátne orgány sú v skutočnosti ich eseročkami.  

Ako polícia „hľadá“ a „pátra“ po mafiánskom zločincovi Petrovi Sýkorovi

          Bolo predložených nespočetné množstvo dôkazov, koľko miliárd korún pomohol cez ekonomické podvody a bielych koní Peter Sýkora získať predstaviteľom zločineckej smeráckej mafie či množstvo miliónov skorumpovaným a úplatným štetkám zo zločineckej organizácie Krajský súd v Bratislave. Lenže problém je v tom, že toto špinavé mafiánske prasa patriace k chránencom zakladateľa konkurznej mafie Zoroslava Kollára dlhuje na výživnom vlastnému dieťaťu, lebo podľa sudkýň z konkurznej mafie z Krajského súdu v Bratislave je z neho nemajetný chudák.

          Uznesením povereného príslušníka OO PZ Modra sp. zn. ORP-81/MD-PK-2013 zo dňa 5. 3. 2013 bolo podľa § 199 ods. 1 Tr. por. začaté trestné stíhanie a súčasne podľa § 206 ods. 1 Tr. por. vznesené obvinenie Petrovi Sýkorovi pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona. O právnu pomoc bola požiadaná aj Česká republika, kde menovaný sa voľne pohybuje a podniká. Taktiež sa voľne pohybuje po Slovensku, v Bratislave pravidelne navštevuje advokáta mafie JUDr. Borisa Chovanca, no napriek tomu bolo trestné stíhanie 20. 2. 2014 prerušené, pretože polícia nemôže, nechce či nesmie dotyčného vypátrať. Opakujem ešte raz, že napriek tomu, že sa voľne pohybuje a podniká jak na Slovensku, tak aj v Čechách, skorumpovaní zločinci ktorí vládnu v Čechách a na Slovensku, ako aj skorumpovaná česká a slovenská polícia a prokuratúra, sú v hlbokom predklone pred týmto mafiánskym zločincom.

          A JA SA PÝTAM, DOKEDY, VY ŠPINAVÍ MAFIÁNI, KTORÍ RIADITE SLOVENSKÚ POLÍCIU POD VEDENÍM MINISTRA ZO ZLOČINECKEJ SMERÁCKEJ MAFIE, ROBERTA KALIŇÁKA, DOKEDY BUDETE SLEPÍ A HLUCHÍ? DOKEDY BUDETE V HLBOKOM PREDKLONE PRED PETROM SÝKOROM? ALEBO ČAKAŤ, ŽE SA PRÍDE SAMOUDAŤ?

Vladimír Pavlík

Čo hovoril Robert Fico ako opozičný politik SDĽ!!!


Euro                                                                              reflexia                                                                            7
Textové pole: Na Slovensku sa oplatí páchať trestné činyExperti na boj proti krimina­lite hovoria, že najhoršou kombináciou, aká vôbec môže vzniknúť v súvislosti s krimina­litou je, ak sa oplatí páchať trestné činy a neoplatí sa živiť vlastnou prácou. Obávam sa, že Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré urobili veľa pre to, aby takáto kombinácia vznikla. Kým do roku 1989 bol zločin ako tak pod kontrolou, od tohto roku sme zväčša iba štatistami. Príslušné ministerstvá nás zásobujú prepracovanými štatistickými prehľadmi o spáchaných trestných činoch, o pretekoch policajných orgánov o najvyššiu objasnenosť kriminality či o plnení úloh, ktorých si kladú neúrekom. Faktom však zostáva, že kriminalita nám narastá, ako rastie aj bezmocnosť štátu a nedôvera občanov v schopnosť štátu s kriminalitou niečo urobiť.


Prevencia a pomoc obetiam a svedkom zločinu

Základným nedostatkom v boji proti zločinu je, že štátne orgány sa prakticky výlučne spoliehajú na represiu. Predstava dobre vy­zbrojenej a organizovanej polície a prísnych, až drakonických zákonov môže vyvolávať určitú mieru spokojnosti. V slovenských pome­roch ide naozaj iba o predstavu, pretože má­me iba prísne zákony, ktoré nemá kto v praxi aplikovať. Ak by sme aj boli dokonale re­presívni, nepostačovalo by to, pretože jedi­ným východiskom v boji proti zločinu je súčinnosť represie a prevencie. Lepšie pove­dané prevencie a represie, pretože prevencia by mala mať navrch.
Prevencia kriminality, teda jej predchádza­nie a nie až následné trestanie na Slovensku prakticky neexistuje. Súčasťou právneho po­riadku nie je žiadna norma, ktorá by upravova­la preventívne aktivity a s nimi súvisiace kon­krétne povinnosti právnických a fyzických osôb. V prevencii sa z objektívnych a subjektív­nych dôvodov nevyznamenala ani polícia. Hoci na okresnej úrovni došlo k zaraďovaniu tzv. dôstojníkov na prevenciu, ich konkrétne právomoci, a najmä technické podmienky a zaťažo­vanie inými úlohami spôsobili, že preventívne výsledky sú žalostné.
Základom prevencie je spolupráca s občanmi. Občanov treba aktívnym prístupom k zloči­nu presvedčiť, že nesú určitú mieru zodpoved­nosti za ochranu svojho života, zdravia, slobo­dy a majetku. Aby občania mohli takúto zodpo­vednosť niesť, potrebujú nielen podporu štátu a dôveru v schopnosť štátnych orgánov, ale aj primerané množstvo solídnych (nie bulvárnych) informácií o zločine, a najmä o tom, ako mu predchádzať. Pokiaľ bude verejnosť vidieť neschopnosť štátu postarať sa o základnú bez­pečnosť občanov, nebude mať záujem štátu po­máhať napríklad svedectvom v závažných prí­padoch. Zázračná formulka "pomôžte polícii, aby vám pomohla" je u nás, žiaľ, iba snom.

  • V oblasti prevencie nám chýbajú aktivity smerom k recidivistom a osobám prepusteným z výkonu trestu odňatia slobody. Ak vieme, že približne 30% celkovej kriminality páchajú stá­le tie isté osoby, musíme uvažovať o konkrét­nych opatreniach, ako zabezpečiť kontrolu správania sa vybraných okruhov osôb či už pred spáchaním ďalšieho trestného činu, alebo určitú dobu po prepustení z výkonu trestu od­ňatia slobody. V roku 1990 sme v návale demokracie zrušili napríklad inštitút ochranného dohľadu, ktorý takúto úlohu plnil. Zdá sa, že onedlho sa k tomuto kontrolnému mechaniz­mu recidivistov vrátime.
  • Aj keď postavenie Rómov je hodnotené vždy veľmi citlivo, štatistické údaje o ich neuveriteľne vysokom podiele na páchaní trestnej čin­nosti (u niektorých druhov trestným činov Ró­movia páchajú až 30-50% všetkých spáchaných deliktov) nás budú časom nútiť prijímať opat­renia, ktoré nebudú musieť byť vždy správne pochopené, najmä pri pohľade na katastrofálny obraz Slovenska v zahraničí.
    Štát si dôveru občanov môže získať najmä podstatne odlišným prístupom k obetiam trest­nej činnosti a k svedkom závažných deliktov. Zriadenie osobitného orgánu na ochranu tých­to skupín osôb je absolútnou nevyhnutnosťou. Občania musia vidieť, že nie o tých má štát záu­jem, ktorí páchajú zločin, ale o tých, ktorí zločinom trpia. Ak táto zásadná zmena v prístupe k obetiam a k svedkom nenastane, verejnosť nebude nikdy štátu dôverovať a nikdy nebude mať záujem pomáhať mu v boji proti zločinu. Okrem osobitnej agentúry na ochranu obetí a svedkov nás čaká prijatie osobitných právnych predpisov na ochranu totožnosti svedkov a na kompenzáciu obetí. Národná rada Slovenskej republiky môže už do konca tohto volebného obdobia jeden z takýchto predpisov o kompenzácii obetí zločinu prijať, pretože jeho návrh je v legislatívnom procese. Je potrebná iba poli­tická vôľa, ktorej je s blížiacimi sa voľbami me­nej a menej, najmä ak s návrhom prichádza opozícia.

    Všadeprítomný organizovaný zločin

    Rozprávkam o úprimnej snahe štátu bojovať s organizovaným zločinom už nikto neverí. Do­teraz sa nepodarilo vybudovať špecializované pracovisko na boj s organizovaným zločinom s primeranými riadiacimi a disciplinárnymi prá­vomocami smerom k podriadeným zložkám na krajskej a okresnej úrovni. Potvrdzuje sa únik informácií zo štátnych orgánov, ktorý organi­zovaný zločin primerane využíva. Cez privatizáciu a pranie špinavých peňazí dochádza k prepájaniu štátnych a politických štruktúr s or­ganizovanými skupinami. Treba zabudnúť na filmovú predstavu organizovaného zločinu. Na jeho vrchole sú dnes špičky inteligencie z mnohých oblastí, využívajúce násilie iba ako jednu z foriem presadzovania svojich záujmov, ak iné prostriedky zlyhajú.
    Napriek viacmesačným snahám otvoriť dis­kusiu o organizovanom zločine na parlament­nej pôde ani Ministerstvo vnútra SR, ani Slo­venská informačná služba neprišli s návrhmi na konkrétne opatrenia. Práve naopak. Mlča­nie SIS je zarážajúce, najmä ak si uvedomíme rozsah materiálnych a personálnych kapacít, ktorými táto nikým nekontrolovaná inštitúcia disponuje. SIS treba nekompromisne nasmerovať proti organizovanému zločinu. Tento je najväčším vnútorným a vonkajším nepriateľom krajiny.


    Boj proti praniu špinavých peňazí, daňovým únikom a korupcii

    Na Slovensku zásadne podceňujeme exis­tenciu trojuholníka organizovaný zločin - pra­nie špinavých peňazí - korupcia. Zločin potre­buje obrovské zisky z predaja narkotík, krad­nutých starožitností, automobilov, jadrového materiálu, z obchodu s bielym mäsom, z výpalného a pod. zlegalizovať, a okrem iného, ces­tou korupcie použiť na získanie ďalšieho vply­vu na štátne orgány.
    Pokiaľ ide o boj proti praniu špinavých peňazí, odhaľovanie a likvidovanie špinavých peňazí je najlepším spôsobom, ako bojovať s organizovaným zločinom, ktorý životne potre­buje získané zdroje očistiť. Boju proti praniu špinavých peňazí treba preto venovať priorit­nú pozornosť pri potieraní organizovaného zločinu.
    Slovenská privatizácia a existujúca právna úprava vytvorili na Slovensku eldorádo prania špinavých peňazí. V privatizácii existovali a stá­le existujú vhodné podmienky na legalizáciu všetkých peňazí získaných aktivitami organizo­vaného zločinu. Na neochotu vládnej koalície, prijať zákon o kontrole Fondu národného majetku SR Najvyšším kontrolným úradom SR, je preto možné pozerať z rozličných uhlov a s rozličnými domnienkami.

  • V legislatíve síce môžeme nájsť tzv. zákon o boji proti praniu špinavých peňazí, ale jeho skutočné používanie v praxi je prinajmenšom diskutabilné. Predovšetkým je zarážajúce, že až v druhej polovici roku 1997 súčasná vládna koalícia prijala vykonávací predpis o podozri­vých bankových operáciách, na ktorý bolo spl­nomocnené Ministerstvo vnútra SR. Do tohto obdobia nemali bankové inštitúcie k dispozícii právny predpis, ktorý by definoval, čo je to po­dozrivá banková operácia, ktorú majú odmiet­nuť. Zákon prijatý v roku 1994 bol takto úmy­selne paralyzovaný až do roku 1997. V praxi nedochádza prakticky k žiadnemu trestnému stíhaniu legalizácie príjmov z organizovaných foriem trestnej činnosti. O neúčinnosti systému, a najmä nedôvere občanov v štát svedčí aj to, že doposiaľ sa nevyskytol ani jeden prípad, kedy by fyzická alebo právnická osoba využila zákonnú možnosť na získanie podielu z ozná­meného prania špinavých peňazí. Príslušné or­gány naďalej trpia nedostatkom kvalifikova­ných odborníkov na odhaľovanie komplikovaných finančných operácií.
  • Je absolútne nevyhnutné trvať na dôsled­nom dodržiavaní zákona z roku 1994 a jeho vykonávacieho predpisu z roku 1997, ktoré spo­ločne vytvárajú pomerne účinný prostriedok v boji proti praniu špinavých peňazí. Treba sa ak­tívnejšie pripojiť k všetkým snahám medziná­rodných inštitúcií, ako je Rada Európy a Eu­rópska únia internacionalizovať problém pra­nia špinavých peňazí, ktorý vôbec nie je národnou záležitosťou. Výborné skúsenosti vy­spelých demokratických krajín s bojom proti praniu špinavých peňazí, prenesené do Doho­voru Rady Európy o praní špinavých peňazí z roku 1990 a do Smernice EÚ o ochrane pred využívaním finančného systému na pranie peňazí z roku 1991, musia ovplyvňovať aj cha­rakter našej právnej úpravy.

  • V súvislosti s bojom proti korupcii treba pozorne sledovať predovšetkým plnenie vládneho programu Čisté ruky prijatého v roku 1995.
  • Tento vládny program nie je vôbec plnený. V rokoch 1995-1996 mala vláda napríklad pripra­viť a predložiť na rokovanie NR SR 35 návrhov právnych predpisov z rôznych oblastí, ktoré mali vytvoriť právne bariéry korupcie. Z 35 ná­vrhov boli spracované len 4, z toho na zákone o konflikte záujmov pracovali predovšetkým opoziční experti z SDĽ. Zarážajúce však je, že vláda v rámci projektu Čisté ruky napríklad na­vrhuje schválenie zákona, na základe ktorého by bol Najvyšší kontrolný úrad SR oprávnený kontrolovať Fond národného majetku SR pri nakladaní so zvereným majetkom. SDL sa opa­kovane pokúša o zaradenie takéhoto návrhu zákona, ale vždy je odmietnutá vládnou väčši­nou.
    Nepochopiteľné sú aj návrhy vlády na po­silnenie ustanovení Trestného zákona o úplatkárstve, keď vláda predložila presne opačný návrh a vypustila z Trestného zákona v roku 1995 trestný čin podplácania. Takáto právna úprava nemá vo svete obdobu, prieči sa predstavám Rady Európy a Európskej únie o boji proti korupcii, a čo je najdôležitejšie, podľa slovenských trestných expertov sa v praxi vôbec neosvedčila. V roku 1994, pokiaľ platilo ustanovenie o trestnom čine podpláca­nia (aktívne úplatkárstvo - poskytovanie úplat­ku alebo inej výhody), bolo za úplatkárstvo (poskytovanie aj prijímanie úplatkov) právo­platne odsúdených 30 osôb, v roku 1995, ke­dy nadobudla právoplatnosť uvedená novelizácia Trestného zákona to bolo už len 21 osôb a v roku 1996 iba 13 osôb. O vysokom stupni amaterizmu pri predkladaní tejto no­velizácie svedčí aj to, že napríklad v roku 1996 bolo podaných niekoľko tisíc podaní a sťažností od občanov a len v 4 prípadoch bo­lo oznámenie o úplatkárstve. Ani jedno sa ne­potvrdilo. Vypustenie trestného činu podplácania neviedlo teda k zvýšeniu počtu odsúdených osôb za úplatkárstvo (prijímanie úplatkov) tým, že osoby dávajúce úplatky budú po­skytovať orgánom činným v trestnom konaní informácie o osobách, ktoré úplatky prijali alebo výslovne ich žiadali. Novelizácia mala presne opačný efekt a viedla k zníženiu počtu odsúdených osôb a k rozmachu korupcie.
    Zásadnou prekážkou v boji proti daňovým a colným únikom nie je existujúca právna úprava, ale

  • korupčné prostredie,
  • absolútne nedostatočná spolupráca medzi daňovými a colnými orgánmi a orgánmi činnými v trestnom konaní a
  • zlá odborná pripravenosť príslušných orgá­nov činných v trestnom konaní a neschopnosť zvládnuť kvalifikované ekonomicko-právne problémy.
  • Efektívny boj proti daňovým a colným únikom môže vytvárať významný zdroj príjmov štátneho rozpočtu. Ak si uvedomíme, že len za 1. polrok 1997 predstavovali daňové nedoplat­ky približne 10 mld Sk (nie vždy išlo samozrej­me o daňové úniky, ale pri uvedomení si latentnosti tohto druhu kriminality bude suma, o ktorú štátny rozpočet ročne pri daňových a col­ných únikoch prichádza podstatne vyššia), je efektívne investovať do boja proti tomuto druhu kriminality značné čiastky.
    Z tohto dôvodu:

  • daňové a colné trestné činy treba považovať za osobitne nebezpečný druh kriminality vyža­dujúci intenzívnu pozornosť; štát okrem ochra­ny práv občanov musí myslieť na ochranu svo­jej ekonomickej základne,
  • treba trvať na rovnako intenzívnom stíhaní tzv. malých, aj tzv. veľkých páchateľov a tak meniť súčasnú prax, keď ruka štátu dopadá len na malých páchateľov, a vyhýba sa dlžníkom miliónových súm,
  • mimoriadnu pozornosť nevyhnutne venovať urýchlenému výcviku profesionálnych kádrov na boj proti daňovým a colným únikom, najmä prijatiu takých ekonomických a inštitucionál­nych opatrení, aby do služieb štátu v boji proti tomuto druhu trestnej činnosti vstúpili daňoví experti pôsobiaci mimo štátne štruktúry,
  • treba vytvoriť všetky predpoklady na zda­nenie sektoru čiernej ekonomiky, v ktorom unikajú štátu miliardové sumy na daniach (napr. riadna registrácia a zdanenie prostitúcie, zda­nenie prevodov bytov, ktoré prevádzajúci ne­majú vo vlastníctve) a pod.
  • Do budúcnosti nič nové

    Ak na chvíľu akceptujeme skutočnosť, že štát sa v boji proti zločinu mieni angažovať najmä v oblasti represie, nemôžeme byť spokojní ani s vývojom prác na rekodifikácii trestného záko­nodarstva. Práce na príprave nového Trest­ného zákona sa neúnosne urýchľovali, čo má vplyv na jeho obsah. Vláda nedala autorom ná­vrhu zákona žiadnu politickú objednávku, preto je návrh iba súborom predstáv niekoľkých právnikov bez ohľadu na to, či tieto predstavy zodpovedajú spoločenským požiadavkám boja pro­ti kriminalite. Rekodifikačné práce bežne tr­vajú niekoľko rokov. Do predloženia kvalifiko­vaného a dostatočne prediskutovaného návrhu by sme v praxi vystačili s doterajším Trestným zákonom z roku 1961, hoci ho mnohé nesystémové a amatérske zásahy výslovne poškodili.
    Návrh nového Trestného zákona je sprísne­nou obdobou platného Trestného zákona a prináša mnohé nevykonzultované inštitúty, ktoré v praxi môžu spôsobovať vážne problé­my. Aj napriek vážnym výhradám k obsahu no­vého trestného zákona je základným problé­mom vývoja trestného zákonodarstva otázka miery jeho aplikovateľnosti v praxi, predo­všetkým miery pravdepodobnosti, že pácha­teľ bude za svoj čin riadne potrestaný. Táto miera je naozaj veľmi malá, a preto bude stá­le platiť zásada, že na Slovensku sa oplatí pá­chať trestné činy.

    RÓBERT FICO

    Na Slovensku sa opatí páchať trestné činy

        Facebook


    Hlavná stránka