"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

Svedectvo bývalej mafiánovej svokry 57. časť

Google Translator


JUDr. Boris Chovanec – zločinec a netvor v ľudskej podobe v Správnej rade TASR

Zaplatila najukrutnejšiu daň - štátna mafia jej zlikvidovala syna

 
       Niet väčšieho žiaľu pre matku, ako keď prežije svoje dieťa. Tento žiaľ je ale o to bolestnejší, keď svoju pomstu štátna mafia obráti na dieťa a to len preto, že urobila len to, čo je povinnosťou štátnych orgánov, ktorým to vyplýva priamo zo zákona. Preukázala cez nezvratné dôkazy, že tento štát riadi mafia. Čo je v skutočnosti štátna mafia? Je to súhrn zločineckej vlády, zločineckého parlamentu, zločincov riadiacich políciu, prokuratúru a súdy či konkrétne ďalšie ministerstvá. Najväčšou smolou Danky Bobekovej bolo, že sa stala svokrou mafiánského zločinca Petra Sýkoru, ktorý bol predĺženou rukou mafiánskeho arcizločinca Zoroslava Kollára, zakladateľa konkurznej mafie na Slovensku. Jej najväčším nešťastím bolo, že po donútení svojej dcéry advokátom mafie a v istých časoch vyhľadávača nájomných vrahov na likvidáciu svedkov nepohodlných pre mafiu a Petra Sýkoru, JUDr. Borisa Chovanca, zločineckými organizáciami Smerom a HZDS cez ich poslancov v NR SR zvolený do Správnej rady TASR-u, presvedčili spolu s Petrom Sýkorom jej dcéru k rozvodu pomocou klamstva, podvodov a hrubého nátlaku.    

          Po opustení Petra Sýkoru spoločnej domácnosti boli v baráku objavené závažné dokumenty o prepojení politikov a mafie nielen o spoločnom vykrádaní štátneho rozpočtu či ďalšej závažnej ekonomickej kriminality, ale aj o zločinoch v súvislosti s bielymi koňmi ktoré mafia používala na svoje obohatenie, či priame zasahovanie a riadenie mafie do chodu štátu. Paradoxne práve tí, ktorí mali konať a ktorým to vyplývalo priamo zo zákona, reagovali bobríkom mlčania a ešte pritvrdili. Cez úplatné a skorumpované sudkyne zo zločineckej organizácie z Krajského súdu v Bratislave sa rozhodli dohnať do ekonomickej smrti aj jej vnuka, lebo podľa ich názoru multimilionár Peter Sýkora je nemajetný chudák, ktorý nemá ani na platenie výživného na vlastné dieťa majúce vážne zdravotné problémy a potrebuje lieky na ktoré ale nemá peniaze.

          Ale našli sa aj iné hyeny z radov občianskych aktivistov z okruhu Heleny Mezenskej, ktoré ju začali na facebooku spochybňovať, bagatelizovať a urážať, že vraj prečo nehovorila o tomto už skorej. Odpoveď je vcelku jednoduchá. Nemala konkrétne dôkazy. Teraz, keď má konkrétne dôkazy, ktoré nemali odvahu uverejniť žiadne médiá, nedokázal to otvoriť ani jeden poslanec zo zločineckej organizácie slovenský parlament, keď sa názorne preukázalo, že tam sedí len 150 zbabelých sračiek a parazitných darmožráčov nadštandardne odmeňovaných len za to, že škodia vlastnému národu. To isté možno povedať o zločincoch a lotroch, ktorí riadia políciu, prokuratúru a súdy. Aj preto sa užialená matka rozhodla vydať toto otrasné svedectvo, ktoré by malo byť mementom aspoň pre tých občanov, ktorí nie sú zbabelým a plebejským stádom oviec. Lebo existujú aj konkrétni vinníci, ktorí z titulu svojich funkcií predsedov vlád a parlamentov majú na tom veľký diel viny. Mečiar, Dzurinda, Fico, Gašparovič, Hrušovský, Paška… A nemožno zabudnúť ani na tých poslancov, parazitných protislovenských darmožráčov, ktorí sedeli a sedia v parlamente a cez zákony požehnal, aby v konečnom dôsledku mafia riadila tento štát.

Vladimír Pavlík

Ako sa bude volať ďalšia matka, ktorú štátna mafia pripraví o dieťa?
 
          25.2.2009 sme spolu so synom zazvonili na zvonček justičáku, lebo mal nástup výkonu trestu.   Lebo tiež sa občas ocitol tam, kde byť nemusel, a vyskúšal tiež to, čo nemusel. Asi to bude tým, že bol celý po jeho materi. Za facku pomáhačovi a chráničovi zinkasoval tri roky, volajú to útok na verejného činiteľa,/ teda často skorumpovaného lokaja mafia / a ešte rok za ďalšie vylomeniny. No a keďže my sme spolu bitky vyhrávali aj prehrávali, spolu sme trávili aj tento čas. Ja tu a on tam. Pravidelne som ho navštevovala a často sme si vymieňali listy. Dokedy som sa nepostavila mafiánskym zločincom, výkon trestu sme zvládali celkom slušne. Bol v Hrnčiarovciach, dokonca v akejsi samospráve, na návšteve usmiaty deväťdesiatkilový chlap, ktorého hodnotili počas mojej návštevy, keď som sa na jeho správanie informovala, veľmi pozitívne. V roku 2011, kedy už o našich životoch rozhodovala mafiánska smečka vlkov niesol situáciu veľmi ťažko. Musela som ho o nej informovať, lebo peniaze na cestu za ním a na balíky už neboli. Pokorne to znášal, veď s jeho sestrou súcitil a mali sa radi. Keď som sa verejne postavila mafiánskym zločincom a písala o nich na necenzúrovanych stránkach Vlada Pavlíka, aby som uchránila naše životy, netušila som, že prvý, ako najslabší článok bude na odstrel  môj syn. Veď bol “pod ochranou“ štátu…..teda rozumej, štátnomafiánskej zločineckej bandy.

          V decembri 2012 po prvý raz prestal odpisovať na moje listy. To už bol ale z najlepšieho “mukla” ten najhorší a za akési priestupky “odvelený“ do druhej nápravovnovýchovnej skupiny v Želiezovciach. Keď neodpisoval ani v januári 2013, dotazovala som sa telefonicky pedagóga vo vôznici, čo sa u syna stalo. Vraj odváža ho eskorta k výsluchom do justičáku na základe požiadavky vyšetrovateľa, ktorý tam však na ten výsluch nechodil. Čo na tom, že celé sviatky vianočné, Silvester aj Nový rok môj syn na neho čakal v akejsi diere. Pri dlhodobo stanovených diagnózach depresia, epilepsia nemali tí bastardi nikdy zľutovanie. Vraj aby som dala sťažnosť, lebo to nebýva bežnou praxou, odporučili mi v Želiezovciach. To som už vedela, že je zle a sťažnosť som nedávala. Ešte by som veľa mohla pokaziť. Kaliňák a Borec sú pre mňa asi tak dôveryhodní ako Mello v Belize. V januári som teda v jednej mojej časti Svedectva mafiánskym gaunerom za tento vianočný darček poďakovala. Slušnosť je slušnosť. Keďže som už peniaze ne cestu do Železoviec nemala, syna som nevidela a on sa nikdy nesťažoval. Vedel, akú zložitú situáciu všetci máme a nechcel nám ničím priťažiť. Keďže výstup mal mať v apríli 2013, lebo aj tie vlčie diery, teda väzenie vo väzení treba  nadsluhovať, situáciu som značne podcenila, keď som sa uspokojila, že nič viac sa už neudeje.

          V apríli 2013 ho eskortovali ešte na nejaký vraj výsluch do Leopoldova, tesne pred výstupom zpoza mreží. To však gaunerom v Leopoldove uniklo, a tak vážne “pochybili.” O pár dní potom som konečne išla pre neho s dcérou do Železoviec. Zpoza brány ku nám prišiel strhaný “storočný“ žltošedý chlap. Teda troska sa to nazýva. Sadol si k dcére a ja som sedela za ním. Bolo pekné počasie, mal len tričko s krátkym rukávom. Najskôr som si všimla krvnú podliatinu na pravej ruke, a o chvíľu jazvu na temene hlavy, teda šitú ranu. Začala som chápať už to najhoršie, čo s ním urobili…Na moju otázku, čo sa mu stalo mi len stroho povedal, to nerieš mami, nič sa nedeje.

          Po príchode domov sa predo mnou vyzliekať nechcel, a tak som ho odfotila, keď unavený zaspal na bruchu. Krvné podliatiny a stopy po obušku boli čerstvé po celej časti chrbta a v oblasti obličiek. Aj zašitá rana na hlave mu pribudla. Z Leopoldova. Zabezpečila som si aj lekársku obhliadku, ktorá potvrdzuje tieto skutočnosti. O tri dni mi syn, keď sme sedeli na dvore povedal: Mami, ja zomieram, mňa už dostali, a dostanú aj Teba, ak mafiánov nenecháš na pokoji. Odišiel do svojej izby a doniesol mi lekársky nález – cirhóza pečene. Tak to teda nie. Nikdy s pečeňou problémy nemal. A pochopila som jeho žltú tvár, vyschnuté telo a žltosivú pokožku. Desať mesiacov sme veďla seba zomierali. On na posteli vedľa mňa, občas si ešte vyšiel von a ja s mafiánmi za počítačom A potom už vedel, že sa blíži jeho koniec a odišiel. Zomrel v nemocnici na zlyhanie vnútorných orgánov, silný zápal pľúc. On už nikdy neprehovorí. Ja ale hovoriť neprestanem. Pokiaľ ma nedostanú zločinci, čo mi to sľúbili. Peter Peter Sýkora, JUDr. Boris Chovanec, Zoroslav Kollár….a pri nich v pevnom zväzku Tomáš Borec, Róbert Kaliňák  Martin Glváč. Akoby ich jedna mater mala, gauneri  sú to rovnakí….
          Marta Vrabcová sa možno nedozvie, ktorý bastard siahol na život jej dcéry. Možno ani Vlasta Kučeničová. To ale boli nájomní vrahovia. Môjho syna odpratala však štátnomafiánska svoloč slúžiaca oligarchom a zločincom. Ja tých bastardov nájdem. Toho v Leopoldove čo to zorganizoval, aj tých štyroch v kukliach, čo bili….. a možno aj tých, čo môjmu synovi podali jed. Jeho smrť mi pripomenula tú Koperovu z Donaru. Asi majú recepty na všetko.

          Môj syn zomieral potichu, pokorne, bez sĺz, aj keď v ukrutných bolestiach 10 mesiacov. A ja s ním. Zomieral potichu, aby som si to nevšimla a aby ma nezraňoval. A ja som ho nezraňovala tiež. Nepovedala som mu, že o tom viem. Zomieral tak potichu, že si to všimol jeho otec až keď ho sprevádzal na jeho poslednej ceste. Na tej som ja nebola. Mama a dieťa nemôžu mať predsa rozdielnu cestu. Môj syn je tu so mnou. “Prenajala” som si jeho izbu. Opäť sa mračí, vraj mám nechať na pokoji mafiánsku zberbu, lebo si ma nájdu a skončím ako on. A ja mu opäť oponujem, že je to jediná jeho prosba, ktorej nemôžem vyhovieť. Za všetky obete som povinná vystaviť zločincom účet. A ja to urobím……dnes a denne im budem pripoomínať ich zvesrtvá. A oni to veľmi dobre vedia!   

Ing. D.B.

    Facebook


Hlavná stránka