"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

Svedectvo bývalej mafiánovej svokry 53.časť

Občania svojprávni a občania nesvojprávni




Dokedy sa budeme odbavovať na Gorile a Haščákovi, pričom mafiánska chobotnica Zoroslav Kollár dlhodobo z úzadia riadi, rozkráda a tuneluje Slovensko?

         

          Ako je to možné, že 3-4 percentá politikov, mafiánov, pijavíc prisatým na štátnom rozpočte, zločinci ktorí riadili a riadia políciu, prokuratúru a súdy, rôzne konkurzné či pozemkové mafie a im podobné tlupy, dokážu otvorene a cynicky okrádať a žiť na účet cca 96 % národa? Odpoveď je vcelku jednoduchá. Súvisí to aj s mentalitou tohto národa, kde zbabelosť a sluhovstvo sú im dané už v génoch. Keby sme napríklad pátrali dvesto rokov dozadu od narodenia významných slovenských dejateľov, tak by sme zistili, že ani jeden z nich nemá slovenské korene.

          Úbohý to národ, ktorému zločinci z vysokej politiky tvrdia, aká je táto krajina zvrchovaná, či oni sú zvrchovaní, mnohí z nich, div neplačú od dojatia, hoci naše tu už prakticky nie je nič, všetko vlastní cudzina a niekoľko zločincov národnosti slovenskej, ktorí v pravú chvíľu sa samopasovali za najslovenskejších Slovákov. Na rozdiel od tohto národa oni nemajú holý zadok, hoci cynicky aj s cudzinou sa zmocnili toho, čo nikdy nevybudovali a ani sa na tom nepodieľali. Lenže tým cca 60-tim percentám ktorí sa správajú ako stádo, sa ani nemožno čudovať, keďže cez ekonomiku sú doháňaní do takej situácie, aby jediným ich myslením bolo – ako prežiť, nieto sa ešte zaujímať o veci verejné.

Ale máme tu aj svojprávnych zbabelcov s nadštandardným myslením

          Veru tak, a mám na mysli Slovenskú akadémiu vied, ktorej rozpočet na budúci rok zločinecká smerácka mafia tak okresala, že ju to prakticky môže doviesť do kolapsu. Pričom neoboľševické, mafiánsko-gaunerské, a s Mečiarovým štátnym terorizmom stotožnené Slovensko cez najzločineckejšiu organizáciu v jeho histórii – Smer, tzv. sociálna demokracia, je v rámci Európskej únie na chvoste, čo sa týka podpory vedy. Pričom vedenie SAV miesto toho, aby zločineckej smeráckej mafii čo najhlasnejšie vykričalo, ako sa tu v mene koalícii vedome rozkrádalo a rozkráda, aby verejne položili otázku, za čo berú plat zločinci, ktorí riadili a riadia nielen tento štát, ale aj políciu, prokuratúru a súdy, že tieto ekonomické zločiny zametajú pod koberec, radšej sa postavili do úlohy plačúcich a ponížených nesvojprávnych hoviadok, pričom názorne ukázali, keď porovnám ich vedomosti a prínos pre Slovensko a porovnám to s ich občianskou cťou, že ich občianska česť nemá hodnotu ani jedného kravského lajna, pričom ich vedomosti a prínos majú nevyčísliteľnú hodnotu. Takže čo potom môžeme očakávať od dôchodcov, ľudí so základným vzdelaním, či tou ostatnou mlčiacou väčšinou, keď tu máme poníženú a zbabelú jednu z mozgových elít slovenského národa?

          Čo to je za štát, kde politici, polícia, prokuratúra a súdy umožňujú profitovať tým, ktorí pre Slovensko nevyprodukujú žiadny osoh, sú ako pijavice prisatí na štátnom rozpočte a dokonca svoj osobný blahobyt si budujú na utrpení vlastného národa? Máme tu mafie politické, ekonomické, konkurzné, pozemkové, bytové, zločinecké, či tie s najvyšším levelom okolo Zoroslava Kollára, pričom všetci spoločne nás oberajú nielen o naše dane, ale aj o to, čo by malo ísť do školstva, vedy, zdravotníctva, poľnohospodárstva, sociálnej sféry, na podporu rodiny, na podporu drobných živnostníkov...

          Slovensko je v realite 20 minút po dvanástej a neoboľševické ponovembrové SS – gestapo už v rokoch 1994 – až po dnešok zredukovalo tento stav do takej situácie, že už je preukázateľné, že na 62 dôchodcov bude v roku 2060 pracovať len 38 ľudí!!! A keď to porovnávam s analýzami ktoré som mal možnosť vidieť v rokoch 1993-1994 hovoriace o postupnej likvidácii slovenského národa cez ekonomiku a rómsky problém, ktoré som vtedy považoval za fantazmagórie, dnes už nejakú dobu viem, aké je to v skutočnosti jednoduché za cca 60-80 rokov urobiť zo štátotvorného národa menšinu vo vlastnom štáte.

Slovensko nie je právny štát, povedali JUDr. Róbert Fico aj JUDr. Štefan Harabin

          Prečo Slovensko nie je právny štát podľa môjho názoru, podľa mojich skúseností a informácií? Podľa toho, čo nás naučili v škole platí, že ekonomika a politika sú spojené nádoby, pričom ekonomická základňa určuje politickoprávnu nadstavbu. Od roku 1989 po nežnej revolúcii, o ktorej už nikto nepochybuje že bola vopred pripravená sa Slovensko rozkrádalo a takmer rozkradlo, o čom dnes zaryto naši predstavitelia mlčia.

          Ak sa Slovensko rozkradlo, nerozkradlo sa samo, rozkradli ho k tomu vopred určení rozkrádači za účelom získania súkromného kapitálu, ako nástroja svojej moci. Tí, čo rozkradli, teda získali ekonomickú základňu, vybudovali podľa svojich predstáv a potrieb aj politickoprávnu nadstavbu. Oligarchovia získali svoj majetok rôznymi spôsobmi, pre mňa najľahšie dokazujúce sú dve formy rabovačiek – privatizácia štátnych podnikov, a následný konkurz pod správou konkurznej mafie, a druhý spôsob, odčerpávanie našich spoločných prostriedkov, teda nášho majetku cez fiktívne pohľadávky voči štátu.

          Ak teda Slovensko nie je právny štát, potom platí, že spravodlivosť je určená len pre ekonomickú základňu, teda oligarchov z nej vyprofilovaných, zväčša spolupracujúcich s mafiou a organizovaným zločinom a nespravodlivosť pre tých, ktorí nájdu odvahu sa oligarchovi, či mafiánovi postaviť a domáhať sa svojich práv. Rozumiem vyšetrovateľom zainteresovaným do podobných sporov, ak trvalo odmietajú podania voči členom mafie, rozumiem aj sudcom, ktorí mohli byť rovnako s mafiou prepojení, že obviniť, či nedajbože odsúdiť takéhoto člena mafie by mohlo byť spúšťačom pre veľké riziká. Nakoniec súčasný stav v justícii, keď jedna skupina sudcov ostro kritizuje daný stav, pričom je možno šikanovaná inou skupinou sudcov je len dôkazom našej chorej justície, polície, a možno celej spoločnosti.

          Potom, čo som získala všetky dokumenty a telefóny s sms, po mnohých mojich stretnutiach s ľuďmi spolupracujúcimi s mojim ex zaťom som bola presvedčená o tom, že rozhodnúť sa pre akýkoľvek spor nebude jednoduché a možno na hrane života a smrti, ak otvorím skrinku plnú slovenského hnusu. Dnes už môžem verejne povedať, prečo som takú odvahu našla. Od samého začiatku, kedy moja rodina ešte netušila, čo za odporný podvod pripravil Peter Sýkora a Boris Chovanec mojej dcére a vnukovi, sa vyčlenil niekto, kto sa postavil z radov mafie na našu stranu. Nemohli sme si dať kávu  na stretnutí, nemohol sa identifikovať, čo je prirodzené. Zvolil, alebo zvolili formu, ktorej som porozumela, a ktorej som sa v plnom rozsahu prispôsobila. Moje písanie bola cesta, na ktorej som bola usmerňovaná prostredníctvom doplňujúcich informácií, kto je ten, či kto sú tí, pre ktorých som tu nadbytočná a nebezpečná s ohľadom na informácie, ktorými disponujem. Keďže ja som v týchto dňoch po tvrdej každodennej práci nad dokumentmi prišla do cieľa, ktorý som si vytýčila vcelku úspešne aj keď s holým zadkom, ako mnohí moji spoluobčania, môžem dnes napísať o sľúbenom EMERSE. Je to ďalší školský príklad získavania majetku cez nastrčené osoby a konkurzných správcov.

          Jedným z najabsurdnejších spôsobov likvidácie Slovenska bola privatizácia. Naše štátne podniky, ktoré boli zdrojom práce a zároveň existencie slovenských rodín sa nám strácali pred očami a úžitok z nich skončil na súkromných kontách tunelárov. Tak ich nazývame. Asi preto, že tunelovanie nie je trestný čin, ako je tomu v prípade krádeže, či sprenevery, za ktorý by dnes vykrádači našich fabrík sedeli v chládku za mrežami a nie v chládku svojej jachty na Jadrane. Ak by pokladník v štátnom podniku spreneveril zo zverenej hodnoty prostriedky, musel by ich nahradiť a podriadiť sa sankcii. Že privatizéri dodnes nesplatili svoje záväzky voči FNM, daňovým úradom, zdravotnej, či sociálnej poisťovni netrápi nikoho, aj keď z rozpredaných strojov, budov a pozemkov, za ktoré inkasovali do súkromných vreciek by bolo z čoho vysporiadať podlžnosti. Tak to mali pripravené, tak im to vyhovovalo. Všetkým počas 23 rokov bez rozdielu farby politického trička.

          Keď sa vo veľkom po transformačnom procese tunelovali vodárenské spoločnosti, myslela som si, že to je len zopár gaunerov, ktorí sa stretli práve tam a nie je možné, aby sa to dialo celoplošne. Vždy som namietala, že toto by sa u nás doma, rozumej v mojom rodisku, kraji pod Javorinou stať nemohlo. Krutá pravda je taká, že veru mohlo a stalo sa. A rovnako vo veľkom, preto sa mi o tom ani nechcelo nikdy zmieňovať. Veľa známych, ba aj spolužiakov, ktorí tunelovali, veľa známych, rodinných priateľov, ktorých tunelári nechali bez práce, ktorí za celoživotnú drinu dnes strádajú na hanebných dôchodkoch, ktoré im vyvolení našimi mandátmi hodili ako ohlodanú kosť psovi.

          Chirana, predtým Presná mechanika Stará Turá bola známa výrobou zdravotníckej techniky s takmer šesťdesiatročnou tradíciou. Celý koncern zamestnával viac ako 14000 pracujúcich. V roku 1989 sa koncern Chirany zmenil na niekoľko štátnych podnikov. A po nežnej revolúcii sa mohol začať hon na čarodejnice. Dostupné zdroje označujú za likvidáciou Chirany Premy dvojicu veľkopodnikateľov Jančošeka a Hodorovského.

          Dnes, keď už viac ako dva roky musím preukazovať, že milionár, možno multimilionár Peter Sýkora, môj ex zať nie je chudobný, ako to uznal Krajský súd v Bratislave, si uvedomujem čoraz viac, akým nepriateľom mi je môj vlastný štát svojou nezodpovednosťou a svojim absolútnym zlyhaním v kontrolnej činnosti podnikateľského prostredia. Podnikateľské prostredie je dlhodobo choré, plné falošných, skreslených, či zámerne vyfabrikovaných nepravdivých údajov, ktoré sú najmä v procese vymáhania práva nepoužiteľné. Samotný štát takýto kolaps spôsobil a v súčasnosti neprijíma žiadne opatrenia na zlepšenie daného stavu.

          Z dostupných dokumentov som zistila, že spoločnosť M-forfating s.r.o. v roku 2001  odkúpila od EMERS s.r.o. v konkurze Častkovce, časť strojov a zariadení, ktoré slúžili na výrobu tlakomernej techniky na základe kúpnych zmlúv z 12.1.2001 a 15.1.2001 so zložením hotovosti vo výške 5 300 000.-Sk. Je to samozrejme len malá časť uchovaných dokumentov.     

          EMERS spol. s.r.o. v konkurze Častkovce vznikla odkúpením a osamostatnením sa od Chirany Premy v Starej Turej, zaoberajúca sa tlakomernou technikou s viac ako 50 ročnou tradíciou. Na Chiranu Prema a.s. –  ZI  1 034 200 000.- Sk bol vyhlásený konkurz v roku 1998 a konkurzným správcom sa stal Ján Havlát.

          Spoločníkmi EMERSU spol. s.r.o. od roku 1991 boli Ing. Miroslav Skovajsa, Miroslav Bušo, Ing. Pavol Jurčo, JUDr. Roman Bušo, Miriam Bušová , Sergej Miňajlenko od roku 1996. Od roku 1998 je spoločníkom EKOTRADINK INKFLOW a.s. JUDr. Roman Bušo z EMERSU Častkovce je bratislavský advokát a podnikateľ známy svojim  Hummrom s nápisom PALKO JE ORGÁN. Aj on pozná mafiánske praktiky, keď sa mu traja gauneri prezlečení za policajtov pokúsili uniesť dcéru, ktorej sa podarilo vyskočiť z auta.

Sergej Miňajlenko pôsobil v spoločnostiach Miroslava Sýkoru.

          Štatutárny orgán v EMERSE do roku 1996 bol Ing. Pavol Jurčo od roku 1996 JUDr. Emília Matrtajová.  Dňa 22.2.2000 bol na spoločnosť vyhlásený konkurz. Ustanoveným konkurzným správcom sa stala JUDr. Eva Červeňanská, s úzkym prepojením na skupinu okolo Zoroslava Kollára, Petra Sýkoru a Borisa Chovanca. Časť výroby bola presunutá do spoločnosti EMERS a.s. Zvolen –/ 1991-2005 / JUDr. Miroslav Abelovský, JUDr. Emília Matrtajová, Ing. Gustáv Pernecký, Jaroslav Svěchota, JUDr. Peter Šimora, Martin Antal, Jaroslav Sýkora...

          Jaroslav Sýkora: v spoločnosti Verdello s.r.o. vystriedal Tomáša Trellu. Aj JUDr. Ľubica Kolesárová vystriedala v roku 2009 Tomáša Trellu v spoločnosti agrocarat s.r.o., neskôr so sídlom v Poltári. Tomáš Trella pôsobí vo farmaceutických spoločnostiach s JUDr. Michalom  Stasíkom a Pharm Dr. Martinom Czafíkom. V spoločnosti TV Leasing a.s. je v dozornej rade spolu s JUDr. Rudolfom Trellom, ten v spoločnosti  PASSO a.s. pôsobil v dozornej rade s Borisom Chovancom.

          Martin Antal: pôsobil v spoločnostiach Miroslava Sýkoru a v spoločnostiach, v ktorých pôsobil Ing. Ján Wiederman. Ten bol likvidátorom v spoločnostiach s účasťou spoločnosti Vladimíra Lexu – Ovocinársky SM s.r.o. v likvidácii, kde bola štatutárnym zástupcom mladučká privatizérka Manuela Grossová, prelínajúca sa spoločnosťami Vícenovcov, Lexovcov, nezabudnuteľná z Kovošrotu, privatizovaného skupinou Elemíra Tichého.

          Nakoniec bola v konkurze Kovošrotu úspešná spoločnosť  Krupp pána JUDr. Róberta Kaliňáka a JUDr. Ivana Boška, ktorá ho odkúpila za 25 miliónov korún, teda za polovicu odhadu. Konkurzným, neskôr odvolaným správcom bol Ing. Peter Szívos, spriaznená to duša konkurznej mafskupiny okolo Petra Sýkoru a JUDr. Zoroslava Kollára. Neskôr ho nahradil JUDr. Oliver Korec, ktorého do svojej obchodnej spoločnosti Castis Invest, a.s. prijal aj s Ing. Petrom Szivosom samotný JUDr. Zoroslav Kollár.

          Pri spoločníkovi Kruppu pánovi JUDr. Ivanovi Boškovi je v OR SR aj ďalšia spoločnosť pod názvom TEXAN, založená v roku 2011, v ktorej od roku 2011 do augusta 2013 pôsobil ako štatutár Ľubomír Somorovský. V spoločnosti THANEL s.r.o., založenej v roku 2010 Ivanom Boškom a spoločnosťou SAVOCA s.r.o. v júni 2011 skončili pôvodní spoločníci svoju účasť v spoločnosti. Spoločníkmi sa stali spoločnosť Tarling Corporation – Marshall Islands a JUDr. Ľubica Kolesárová!

 

          JUDr. Peter Šimora a Martin Daňo, dnes jeden z najaktívnejších aktivistov, odhaľujúci neprávosti v štátnej správe, spolu pôsobili v spoločnosti AKROPOLA spol. s.r.o.-, ktorá bola zrušená v roku 2011. Ten istý Martin Daňo, čo odvážne odhaľuje nedostatky tejto doby. Pôsobil aj pri likvidácii spoločnosti, v ktorej pôsobil Ján Badžgoň, odborník na eurofondy, spriaznenec SDKÚ. Škoda, že neodhaľuje miliónové daňové úniky a kto za nimi stojí.......Možno raz.

Martin Daňo:
L.G.M. Slovakia v likvidácii DN k 31.12.2005 €  40 662 551
WOXX, spol s.r.o. DN k 31.12.2005 € 16 796 123
METON spol.s.r.o DN k 31.12.2007 € 863 042

          Na základe strategického zámeru spoločnosti M-forfating s.r.o. Bratislava vypracovaného Petrom Moravčíkom v roku 2001 bolo znižovanie stavu pracovníkov z pôvodného počtu 75 na 36 nevyhnutné pre zefektívnenie výroby, dosiahnutie zastavenia poklesu výroby a udržanie objemu tržieb z r. 2000. Ostatné časti zámeru nie sú podstatné, nikdy sa nedodržali a boli zväčša formálne. Spoločnosť bola v roku 2006 zrušená.

Kto sú tí odborníci z M-forfatingu s.r.o., čo prišli naplniť tento strategický zámer?

          M-forfating s.r.o. Tomášikova, Bratislava, spoločnosť zapísaná 3.7.2000. Spoločnosť založil podľa OR SR Marián Arpányi z Poltára a Ing. Miroslav Líška. V spoločnosti zotrvali do 13.12.2001, kedy ich vystriedal ďalší poltársky podnikateľ Ivan Hronec, ktorý plnil úlohu do apríla 2002. V apríli 2002 bol poverený Milan Zuzík zotrvať v spoločnosti do jej výmazu v jeho bydlisku v Martine.

          Ďalšie vklady investorov v hotovosti na nákup majetku od spoločnosti EMERS spol. s.r.o. v konkurzne boli od Miroslava Líšku, Jozefa Dúcza Mariana Arpányiho, pani Jaškovej a spoločnosti Fénix plus. Miroslav Líška, Marian Arpányi a Jozef Dúcz, známi z pôsobenia v spoločnostiach DONAR a.s, Hasičská poisťovňa, Štrkopiesky Gabčíkovo, Mg-faktoring, atď., a v ďalších spoločnostiach s prepojením na Ivana Kiňa, či Zoroslava Kollára. Všetci spomenutí konali v spoločnostiach vždy v mene Petra Sýkoru. Obstaranie majetku bolo v ich mene, z predaja majetku však plynuli prostriedky do rúk Petra Sýkoru vo väčšine prípadov mimo účtovníctva. Je to bežný, celospoločensky akceptovaný jav, ktorý je jedným z dôležitých skutočností zložitých právnych vzťahov manželov takýchto podnikateľov, keď dôkazy sa zachovajú málokedy, ak vôbec niekedy pre protistranu.    Ing. Jozef Dúcz pôsobil s Petrom Moravčíkom, autorom „strategických zámerov„ spoločnosti M-forfating v spoločnosti Manomer.sk a.s. Častkovce, v ktorej je Peter Moravčík dodnes jediným štatutárom a ZI spoločnosti predstavuje 62 000 000.- Sk. Kto bol vlastníkom akcií nie je zložité si domyslieť.

          Už dávno nie je môj príbeh príbehom výživného pre môjho vnuka, či príbehom zbavenia majetku mojej dcéry absolútne zavrhnutiahodným spôsobom. Môj príbeh je podobný príbehu tých, ktorí sa z akýchkoľvek dôvodov dostali do kontaktu, či konfliktu s Mafiou. A je celkom jedno, či ide o ich biele kone, právnikov, alebo kohokoľvek iného. Nie je pravda, že platí nejaká interná zásada nelikvidovať ženy a deti. Pre mafiu platia len pravidlá zisku a moci.

          Nespochybniteľne som preukázala, že JUDR. Zoroslav Kollár a jeho chránenec a spolupodnikateľ Peter Sýkora a Boris Chovanec, jeho dlhoročný právny zástupca majú úzke prepojenie na ministrov Kaliňáka, Glváča, Boreca aj Počiatka. Mali v rukách moc a mohli zachrániť mnohé životy, ak už nechránili aj náš majetok Aj osud mojej rodiny bol v ich rukách. Najmä osud môjho vnuka. A oni ním dovolili kruto zalomcovať. Za danej situácie dosiahnuť akýkoľvek úspech v našich podaniach je viac ako nemožné. A doterajšie skúsenosti sú toho len dôkazom.

          JUDr. Zoroslav Kollár má vraj mapu sveta vyšpendlenú trasami, ktoré už prešiel. Ja mám mapu Slovenska vyšpendlenú trasami oligarchov, tunelárov, mafiánov, na konci ktorých zostala len spúšť a chudoba občanov. Kto potreboval Gorilu? Kto potreboval Haščáka ako vedúceho oligarchu k hnevu ľudu? Kto manipuloval s protestmi? Takmer netuším.  

Splnila som si svoj sen poznať pravdu o Slovensku. Aj keď bol desivý. Niečo z neho som ponúkla aj občanom. Nebyť Vladimíra Pavlíka, možno by sa mi nikdy nesplnil. Naše životy boli dlhodobo ohrozované. Paradoxne našej polícii, či prokuratúre sa poďakovať nemám dôvod. Takto verejne, keďže inú možnosť nemám, týmto ďakujem za všetky sprostredkované informácie mne neznámymi osobami, ktoré pochopili, že sme sa nikdy ničím neprevinili a súboj mafie verzus moja rodina je nerovný.  

          Bez tej pomoci a informácií by som dnes nemohla takmer s určitosťou povedať, že sme mali s Ľubicou Kolesárovou spoločného nepriateľa. Ja na rozdiel od nej som zvolila takúto obranu. Rozdiel medzi nami dvomi je v tom, že ja som ešte tu, ona tu už nie je. A mafia nerozlišuje, či jej v ceste stojí biely kôň, či ex manželka, či dieťa. Mafia neľútostne zametá všetky stopy. Verím, že raz jej moc skončí. A že sa všetci budú zodpovedať pred slušnými policajtmi, prokurátormi a sudcami. Že raz tá morálna kríza, čo zachvátila svet aj naše Slovensko pominie.

          A až sa raz tam hore s JUDr. Ľubicou Kolesárovou stretneme, budeme porovnávať čo je horšie. Či koniec s bolesťou, alebo bolesť bez konca.
  
Ing. D.B.
Vladimír Pavlík

 

                                                                                                          

 

    Facebook


Hlavná stránka