"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

Svedectvo bývalej mafiánovej svokry – 28. časť

Smerácka mafia (e) na špici ekonomických zločinov od Novembra 1989 


                  V tejto časti pani D. B. mimo iného konštatuje, že nad mafiou sa nedá zvíťaziť. Nestotožňujem sa s ňou. Pokiaľ chceme s mafiou urobiť poriadok, musíme prijať jej pravidlá. Musíme sa naučiť ju nenávidieť niekoľkonásobne viac, ako ona nenávidí nás. Z tejto nenávisti musia vyplynúť tri základné veci: nikdy nezabudnúť, nikdy neodpustiť, nikdy nemať súcit. Je nemysliteľné, aby 2-4 percentá politikov, politikov - mafiánov a ich odnoží držali pod krkom 96 % národa. Slovensko potrebuje mimo iného dve základné veci: nový Február 1948, no niekoľkonásobne drsnejší, ako bol ten pôvodný a okamžité uzákonenie trestu smrti a verejné popravy podľa čínskeho vzoru. Rozkrádanie spoločného majetku či štátneho rozpočtu musí byť druhý najodpornejší zločin po vražde a musí byť ocenený nielen trestom smrti, ale aj skonfiškovaním majetku. Verejným utratením by mali byť aj tí politici, ktorí toto cez zákony pripravili a zrealizovali. Musí platiť to povestné: oko za oko, zub za zub, život za život, smrť za smrť. Politik musí mať strach, aby sa správal ako zločinec a zlodej – musí mať strach z občanov – a nie, aby občania mali strach z politikov. Máme ešte v živej pamäti rôzne bláboly typu „nie sme ako oni“ či „pravda a láska zvíťazí nad lžou a nenávisťou“. Takto sme za zachovali voči komunisticko-fašistickým a eštebácko-fašistickým zločincom a tí nám ukázali, ako to dokázali zneužiť. Zneužili nielen radových komunistov, ale aj nás ostatných občanov. To, čo sa nepodarilo Tatárom, Turkom a Maďarom za niekoľko storočí, im sa to podarilo za necelých 23 rokov. Tento národ má plné právo na obranu a na použitie akýchkoľvek prostriedkov, pokiaľ sa tu cieľavedome realizuje jeho likvidácia.

          Slovensko nie je len štátom zločineckým, zlodejským, štátno-teroristickým, ktoré dokázalo poľudštiť nielen hitlerovský fašizmus a nacizmus, či stalinský a leninský boľševizmus vo forme zločinov proti ľudskosti cez ekonomiku voči vlastnému národu, kde politici sú len figúrkami a eseročkami niekoľkých druhov mafií, ale aj skutočným mafiánsko-gaunerským štátom, ktorého základy tu vytvorili samotní politici. A treba taktiež povedať, že počnúc Generálnou prokuratúrou SR, Ministerstvom vnútra SR a im krajskými a okresnými zložkami podriadenými – riadili a riadia ich zločinci, ktorých si určili samotní politici na svoj vlastný obraz. Realita totiž nepustí. O Slovensku rozhodujú nielen mafiánski zločinci či už z vysokej politiky či z vrcholu ekonomickej pyramídy, ale aj sadisti, psychopati a masoví vrahovia. Nosia drahé značkové obleky, biele košele, kravaty, značkové topánky a hodinky...

          Keď som pracoval v Necenzurovaných novinách – a v tom období som viedol dlhodobý súdny spor s Vladimírom Mečiarom, ktorý vtedy predstavoval to najvyššie božstvo pre väčšinu slovenských občanov, bol o moju osobu istý záujem, ktorý ale nesúvisel so záujmom čitateľov. Dnes, keď hodnotím toto obdobie, kde som mal možnosť získať a nahliadnuť do niečoho, čo malo byť len v trezore určitých ľudí, že sa vždy jednalo o hodnoverné materiály, možno aj preto, že dotyční museli zistiť, že nie som typ žiadneho podrazáka a vždy budem rešpektovať to, o čo som bol požiadaný majiteľmi týchto materiálov. Jediný podraz a dezinformácie na mne vyfabrikoval istý policajt, ktorý bol už v tom čase v zahraničnom exile. Mal som možnosť vidieť dokumenty o prieniku ruských, ukrajinských, čečenských, dagestanských či iných mafií z oblasti bývalého Sovietskeho zväzu, či dokonca arabských mafií, ktoré mali svoje zoskupenie – krytie u konkrétnych českých politikov na rôznych stupňoch riadenia, ktorí za to poberali nemalé peniaze. Čestní policajti tu boli prakticky bez šance, viacerí radšej z polície odišli, či boli kriminalizovaní a povyhadzovaní, no boli aj takí, ktorí si urobili súkromný archív, rátajúc s tým, že možno raz...  

          Žiadna zmena režimu sa nerobí na náhodu. Spomínam si na jednu vtedajšiu zahraničnú analýzu zo začiatku roka 1990, kde boli aj takéto myšlienky: Treba si uvedomiť, že ľudia, ktorí budú v tom čase vstupovať do vysokej politiky, žili v panelákoch, mali embéčku či žiguli, na zahraničné dovolenky chodili do Bulharska, Maďarska, Sovietskeho zväzu, či Juhoslávie. Títo ľudia zrazu zistia, že sa dostávajú k neobmedzeným finančným a majetkovým možnostiam, na ktoré vôbec nebudú vnútorne pripravení, nedokážu si urobiť určitú hranicu a budú chcieť stále viac. Tu sa nám naskytá nevídaná možnosť ich skorumpovať, skompromitovať, zaviazať si ich či donútiť ich, ako sa dostať za lacný peniaz k lukratívnemu majetku, pričom títo politici budú ešte pomerne lacní, lebo nebudú mať naše skúsenosti v takomto biznise.
(K tejto pasáži si dovolím dať jednu poznámku z jednej myšlienky, „keby ľudia rozumeli reči zvierat, hanbili by sa za to, že sú ľuďmi.“ Príklad tu uvediem na samotnom kráľovi zvierat – levovi, ktorý, aby zahnal hlad, ulovil si antilopu a teraz spokojne oddychuje. Pri tomto oddychovaní sa zatúla k nemu mladá antilopa, podobná ešte mláďaťu a začne kopýtkom štuchať leva, keďže si ešte nevie uvedomiť skutočné nebezpečenstvo. Čo myslíte, ako sa ten lev zachová? Zabije ju a pritom už ju nebude žrať, alebo zavrčí či pleskne chvostom? Keďže lev je nasýtený, tak nechá mláďa antilopy vyblázniť sa, poprípade hlasnejšie zareve a odoženie ju. A teraz to porovnajme so slovenským politikmi, privatizérmi, členmi finančných skupín, rôznych ekonomických mafií... Koľkí z nich majú svoju hranicu? Jedno percento?).

V ďalšej analýze z tohto obdobia sú výskumy inklinovania Slovákov ku katolíckej cirkvi. Takže, poďme od začiatku, lebo zo silnej katolíckej cirkvi na Slovensku sú obavy istých kruhov. Ako to zmeniť? Antikrist Kristovými ústami založí kresťanskú politickú stranu s jediným cieľom – aby sa Kristova cirkev diskreditovala cez túto politickú stranu. Realita za posledných 30 rokov hovorí jasnou rečou a nepustí. Tak si kladiem otázku, keď na Slovensku vysoko víťazí zlo nad dobrom, víťazí aj Antikrist nad Bohom?

Investigatívna žurnalistika na Slovensku? Neexistuje

          Otrasné fakty, ktoré sa čitatelia dozvedia v tejto časti, u väčšiny z nich bude namieste otázka: prečo doteraz všetci mlčia? S veľkou pompou nám politici Smeru oznamujú o ďalších stíhaniach v kauze Gorila. Samozrejme, všetky kauzy sú z obdobia Dzurindovej vlády. Vyberanie hrozienok z koláča, ako by Smer, HZDS a SNS boli tie najčistejšie politické strany. Mimochodom, pýtam sa riadiacich pracovníkov Ministerstva vnútra SR a Generálnej prokuratúry SR: Vy zbabelci bez profesijnej a občianskej cti, ešte Vám nestačilo tých 27 častí Svedectva bývalej mafiánovej svokry, aby Ste začali šetriť samotný Smer? Samozrejme, tým nechcem naznačovať, že za Dzurindových vlád sa nerobili svinstvá, že sa nepáchali zločiny proti ľudskosti, hlavne cez ekonomiku, že sa netunelovalo, nerozkrádalo...

          A ešte niečo k osobe investigatívca Toma Nicholsona: bolo by pre neho problémom, ešte dávno pred tým, ako sa pani Bobeková spojila so mnou, zvolať tlačovku, predstaviť ju novinárom a nechať ju hovoriť? So svojimi novinárskymi skúsenosťami musel veľmi dobre vedieť, čo jej hrozí zo strany mafie a štátnych orgánov v službách mafie. Dobre musel vedieť, že len medializácia, cez ktorú ju verejnosť bude mať možnosť spoznať, budú jej veľkou zárukou pred pomstou mafie. Jediné čo dokázal, že vytiahol od nej materiály a žiadal ďalšie a ďalšie – lenže už nič nedostal a ani tie pôvodné nevrátil. Byť mediálnou hviezdou s cudzím perím, nuž...  

                     

Ústava SR, článok 32:
        
          „Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené.“ Postaviť sa na odpor proti štátnym orgánom, za účelom presadenia pravdy a zastavenia štátom páchaného podvodu na občanoch SR, postaviť sa na odpor  proti štátnym orgánom, ktoré chránia podvodníkov a mafiánov, proti štátnym orgánom, ktoré odstraňujú demokratický poriadok základných ľudských práva a slobôd uvedených v Ústave SR.

          Práva zaručené občanom síce popísané sú, ich realizáciu v praxi si predstaviť neviem. Mohla by som sa postaviť pred budovu NR SR, ale tí hore by si ani nevšimli, že tam stojím postavená na odpor proti ich nezáujmu o občana. Mohla by som sa postaviť pred prezidentský palác, ale pán prezident by si ani nestihol všimnúť, že na Slovensku sa postavil na odpor občan, majúci plné zuby divadelnej hry s hlavnou postavou – Čentéš, ktorého sa všetci boja! Mohla by som sa postaviť na odpor pred chromou Generálnou prokuratúrou SR, ale tam by si ani nevšimli, že je tu nejaký občan dožadujúci sa svojich práv, lebo majú starosti, kto bude lepšie zametať pod koberec a kto povyťahuje spisy v ich zásuvkách, leboGorila...lebo Mafia! Mohla by som sa ešte postaviť pred vládu na odpor proti spolupráci politikov s Mafiou, ale to vzdávam, lebo Glvač....!!! Takže vlastne nemôžem vôbec nič. Okrem toho, aby som sa pokúsila odpovedať na mnohé otázky, ktoré v poslednom čase dostávam. Jednou z nich je, aký je vlastne život rodiny mafiána. Druhou otázkou je, či som vedela o tom, že Peter Sýkora je mafián, a či je nebezpečný. Na prvú otázku, aký je vlastne život mafiána odpoviem od konca.

          V Mořkove v júli 2011, kde sme prišli na základe anonymnej informácie, že tam máme hľadať pravdu, našiel tam môj vnuk mercedes svojej mamy, ktorý používal jeho tatko, pred bytovkou s menom Šidlo - Šidlová, teda u JEHO novej rodiny a manželky. Pôvodne mal byť na liečení v Nemecku, ako to svojmu synovi prezentoval. V Mořkove vystupovala jeho nová manželka ako manželka dovtedy slobodného, bezdetného muža. Syn Petra Sýkoru pred tou bytovkou bol teda problém. Peter Sýkora vyšiel von a chcel syna odvliecť na rozhovor bokom od jeho matky. A syn to odmietol vetou, otec Ty si sklamal rodinu a zradil si ma! Ty si u inej ženy a nenašiel si odvahu priznať to! Ja s Tebou od matky nejdem. Peter Sýkora, súčasť najodpornejšej mafie nebol na prehry zvyknutý! Odobral sa od nás a cestou zakričal, pričom sa otočil a pohrozil zodvihnutým prstom:Všetkých Vás dám sundať, a bude pokoj! Pred sudcom a orgánmi činnými v trestnom konaní tento gauner syna obvinil, že sa ho snažil fyzicky napadnúť!!!

          Vždy som si myslela, že keď občan príde na políciu oznámiť podozrenie z trestného činu, tak polícia sa vrhne do práce preskúmať podozrivého. No a to je hlboký omyl. Polícia sa skôr vrhne na oznamovateľa! Samozrejme tak intenzívne, ako veľké je všimné a ako silná je Mafia, ktorú chráni!. Svoju hrozbu naplnil Peter Sýkora do poslednej bodky! Nikdy by to nebol schopný dokázať bez pomoci rovnako cynického a arogantného patologického klamára JUDr. Borisa Chovanca a za pomoci nečinných štátnych orgánov: – polície a prokuratúry v SR a v ČR!

          Práve som dohovorila telefonicky s mojou dcérou. Je so synom v nevykúrenom dome, odpojeného od energií v zimnici, lebo musí baliť veci, ktoré sme schopní odvážať len v malých množstvách, nakoľko na sťahováky nemáme a rovnako nemáme kam sťahovať. Večer tam pracujú obaja pri sviečkach, manžel im vezie plynový varič, aby mali teplý čaj. Môj vnuk sa bezmocne prizerá, ako si odvážajú kupci kusy nábytku, aby matka mala na jeho školu, lebo multimilionár Peter Sýkora neplatí ani cent a naše dôchodky sú vo výške jedného posedenia niektorých pánov poslancov, keď práve lobujú s oligarchami.

          A ako to bolo dovtedy, kým Peter Sýkora nekúpil svoju pečeň za 18 miliónov korún a zbabelo neušiel do jeho Prahy, dlhodobo budovaného nového domova? Životný štandard rodiny určoval on. On určoval všetko synovi aj manželke. Nevedeli sme o ňom, o jeho majetkových pomeroch ani o jeho minulosti pred svadbou, rovnako po svadbe vôbec nič. Jeho veritelia, ktorí ho u nás hľadali, nám len naznačili, že to je jeden rýchlokvasený ponovembrový podvodník, ale tých bolo ako maku. Veď sme si ich vyštrngali aj s tými, ktorí sa s nimi spolčili k spolupráci, keď získali naše mandáty. Počas pobytu u nás neplatil nám žiadne nájomné, neboli sme odkázaní na žiadne milodary od neho, neposkytoval nám žiadne finančné prostriedky či majetok, ako sa to snaží dnes prezentovať jeho rovnako skazeným kumpánom, aby očierňoval rodinu. Pre Petra Sýkoru som bola ja najmenej prijateľným členom rodiny. Môj manžel, policajt, ochromený rovnako komplexom neomylnosti ako jeho kolegovia bol pre mňa v súžití vedľa Petra Sýkoru smrteľnou kombináciou. Napriek tomu, že už v roku 1994, rok a pol po svadbe mojej dcéry s Petrom Sýkorom od polície na vlastnú žiadosť odišiel, polícii stále veril!!! Po tom, čo bol už Peter Sýkora za senickú Sydu v pozornosti orgánov činných v trestnom konaní dlhodobo vyšetrovaný, neprizývali ho kolegovia na žiadne sedenia, vraj z akýchsi pre mňa pračudesných dôvodov, aby neovplyvňoval prebiehajúce vyšetrovanie. Peter Sýkora to považoval za pomstu zo strany polície, neskôr aj za osobnú pomstu Jozefa Šáteka, lebo podľa jeho vyjadrení je to len obyčajná pomsta, keď si zobral policajtovu dcéru. Peter Sýkora takto perlil často, a orientovať sa v tom, kto má pravdu bolo pre mňa zložité. Netušila som však, že už v tom období so svojimi kumpánmi s plnými kufríkmi peňazí v Senici získavali ľudí k „spolupráci“. Pán Zoroslav Kollár by mohol vedieť viac, veď kupujúceho Sydy, Tibora Fuzeka právne zastupoval. O tom ako, vie zase viac Tom Nicholson, lebo má o tom celý spis. Vie, ale nepovie. Ešte by sa mali asi ľudia poskladať, aby mal za čo začať písať tú sľubovanú knihu v ktorej má byť aj kapitola o Petrovi Sýkorovi, Zoroslavovi Kollárovi a nakoniec o tých, ktorí boli už v priloženom emaily spomenutí. A možno nenapíše nič. Lebo Mafia...
    
          Keď už bolo tých žltých lístkov neprevzatej pošty od orgánov činných v trestnom konaní na každej adrese, ktorú Peter Sýkora uvádzal podľa potrieb, medzi inými aj adresu našu, a boli z Bratislavy, z Piešťan, z Pezinka, zo Senice, požiadala som manžela, aby sa pokúsil kontaktovať niektorého z bývalých kolegov, prípadne Jozefa Šáteka, veď spolu pracovali, a dotazoval sa, čo za podvodníka máme pri našej dcére a vnukovi. On, poznamenaný tým svojim profesionálnym defektom  o akomsi zasahovaní do šetrenia to neurobil. Vraj keby bol vinný, jeho kolegovia by to určite dokázali. A kde nie je žalobcu, nie je ani sudcu. No už sa mu konečne otvorili oči! Len v nemom úžase sleduje, kam sa to polícia dotackala a komu slúži! Moja dcéra s vnukom bola sústavne odprataná v Monaku, a tak mi nezostávalo nič iné, len sa zamerať na môjho zaťa. Prestávalo ma baviť chodiť s ochrankou, mať ich neustále za chrbtom, či pri dome, aj keď si ich náročnú prácu a najmä nebezpečnú celkom určite veľmi vážim. Ja osobne som bola nadpriemerne finančne zabezpečený človek, nakoľko som mala príbuzných v zahraničí. Najviac boli lekármi, a tak som s ohľadom na môj veľmi nepriaznivý zdravotný stav od detstva mala zabezpečenú kvalitnú zdravotnú starostlivosť, najmä počas ich života. Musím priznať, že mi ju vždy poskytli aj naši vynikajúci lekári, odborne zdatní, aj keď v podmienkach zdravotníckych zariadení na úrovni banánrepubliky. Lebo Penta, či iní oligarchovia...Lebo mamon. Peter Sýkora sa veľmi prerátal, a rovnako jeho kumpán, zneužívajúci svoj právnický titul k podpore nezákonnosti Boris Chovanec, ak bol presvedčený, že ja neotvorím moju takzvanú trinástu komnatu. Ja s tým nemám problém. Ja pomaly strihám svoj meter a na to títo dvaja gauneri vsadili. Že ich tlak v prvom rade nepredýcham ja. Ale ja som ešte tu!!!

          Takže niečo pre Vás dvoch. Viem, že sledujete každé moje slovo. Ja síce už nevládzem ani písať, a nie to ešte dotackať sa na tie Vaše skorumpované policajné inštitúcie, ale stretla som priateľov, ktorí písať budú. Viem, sledujete, či som už vytiahla ESO! Nie, nevytiahla, za to my nestojíte. Tu ešte stále žije môj vnuk! Ale vedzte, že bez mučenia, otvorene priznávam, že súboj s Vami, a s celou Vašou Mafiou som prehrala a neustála som svoje poslanie v sporoch o oprávnené nároky môjho vnuka, ktorému ste v spojení s Vašimi kumpánmi na prokuratúre, na polícii, ktorí ma dodnes nevypočuli, zničili život a poslali ste rodinu spoločnými silami na ulicu. Na samé dno existenčných možností tým najcynickejším spôsobom! A nás samozrejme s nimi. Vy viete, Vy hyeny, ako je vážne chorý môj manžel. A musí zvládať všetko sám. Môj vnuk má čo robiť, aby sa na tú genocídu čo i len prizeral. A keďže ste obaja zneužili k tomu špinavému a podlému rozvodu mňa, môžem Vám verejne sľúbiť, že ak budem mať k tomu silu, napíšem verejnú výpoveď vyšetrovateľovi, ktorý ma dodnes nevypočul od apríla 2011. Môžem Vám verejne sľúbiť, že v tej výpovedi bude uvedené, čo mi do telefónu povedal pred smrťou Jaromír Kopera! Lebo ja som Vám bola v pätách!!!

Takže Peter Sýkora, AJ TOTO, okrem iného bolo na samom dne mojej trinástej komnaty!

          V roku 1994 začal Peter Sýkora s výstavbou rodinnej nehnuteľnosti, keď dovtedy býval s rodinou v prenajatých bytoch v Bratislave a Modre. Nasťahovali sa do neho v roku 1997. Nebola som naivná, že by sa milióny liahli, veď pracovný čas trávil s kumpánmi v Mamute a  neskôr v Umelke. Alebo v Intercontinentále v Prahe, či v jeho nore na Vodičkovej ulici, v Galerii Myšak, v centre tak obľúbenom pánom Janouškom. Keď bola moja dcéra so synom v Monaku, pozval ma ako zvyčajne, veď sme boli jeho častými poskokmi, na stráženie domu, lebo mal opäť „dvojdňové rokovanie“. Bolo to v roku 1998.Večer, ON už spal, som v kuchyni zakopla o nejakú igelitku. Myslela som, že zabudol pán domu vyniesť smeti. Pri chladničke bola druhá. Chcela som to teda urobiť ja, no igelitky boli plné zväzkov peňazí.Bolo mi čiastočne jasné, odkiaľ asi môžu pochádzať, koľko podnikateľov asi  malo bezsenné noci. Ráno, keď odišiel, igelitky tam už neboli. A asi veľa pochopil, keďže som ich premiestnila. Pred očami som mala osud môjho vnuka, osud mojej dcéry. Zamlčala som to pred dcérou aj pred manželom. S Petrom Sýkorom sme o tom nikdy nehovorili. Rozprávali sme sa očami.

          Peter Sýkora veľmi dobre poznal môj zdravotný stav. Nikdy som ho nechcela popisovať, občas sa však utajiť nič nedalo. Vážne som ochorela ako malé dieťa a svoje peklo na Zemi mám úspešne za sebou a osud mi dožičil žiť dlhšie, ako som očakávala.  Keď ma doviezol od tých pištoľníkov do Modry, bola som polomŕtva, polovicu cesty si vôbec nepamätám. Môj zdravotný stav sa značne zhoršil. Našťastie mi občania vyštrngali vstup na Západ, keďže Východ sme mali povolení, lebo ja som štrngať nebola. Mohli ma teda moji známi zrekonštruovať a dlhodobo som brala medikamentóznu liečbu. Veľmi dlho. A veľmi náročnú. Keď som sa ako tak pozviechala, jednala som s Petrom Sýkorom už bezservítky. Pýtala som sa, za čo platí moja dcéra s vnukom a rovnako ja osobne takú krutú daň. Ako pokračuje jeho vyšetrovanie. Vraj on za to nemôže, že vyšetrovateľka Kolenová má stále len primitívne narážky, že okolo neho a jeho prípadov chýba veľa svedkov. Akoby on mohol za to. On za to nemôže, že tie vyšetrovania sa tak preťahujú...a ľudia zomierajú. Či hovoril pravdu posúdiť neviem. Máme skvelú políciu, má možnosť preveriť. Až na toho Mella a Mišenku, čo im ufrčali, by to asi malo byť v pohode.

          Keď som sa ho často pýtala, čo bude s rodinou, ak ho zatvoria, odpovedal mi, že on sa z toho dostane. Niekoľkokrát ako argument použil jeho nesmrteľný výrok o tom, že on nie je blbec ako Zoro Kollár, ktorý si beztrestnosť kúpil u Šáteka za 100 miliónov korún a že on mu nedá nič. Že  Śátek pýtal od neho 30 miliónov, ale vraj právnici sú lacnejší. Neviem posúdiť, ako to v skutočnosti bolo. Viem však, že pán Jozef Šátek dlho Petra Sýkoru šetril a zdá sa, že vôbec nič nedošetril. A to sú fakty. Ja som tie trestné veci videla. Tom Nicholson by mohol povedať viac. Vie, ale už možno nikdy nepovie, lebo...sláva z Gorily mu postačí!

          Moja dcéra už dávno bola znechutená a unavená z tých večných príchodov a odchodov. Aj z tých čakaní, kedy mu dajú putá, alebo guľku do čela Podporila som ju v jej rozhodnutí. Ona mu na jeho majetok viete čo. Veď o žiadnom oficiálnom nevedela. Odišla so synom do Rakúska. No musela nazad. Vraj inak bude žiť bez syna. On vyhrá vždy a všetko!!! Tak sa vrátila. Po presťahovaní sa do rodinného domu Peter Sýkora tento nemohol skolaudovať. Skolaudoval ho až v roku 2007, tuším pán Labuda bol tým úradníkom, čo kolaudoval,  tesne pred tým, ako s korupčným úradníkom Tatra Banky podľa môjho PODOZRENIA pánom Martinom Juranom vybavil hypotéku, zobral 9 miliónov na svoj účet a nepredajného domu vzhľadom na cenu sa zbavil. Teraz si už brúsi zuby dražobná mafia na kúpu domu niekde v treťom alebo štvrtom kole dražby za babku. A že vraj hospodárska kríza! Sýkora s Juranom sa nabalili a rozdiel v istine si môže Tatra Banka primaľovať. Dcére už Peter Sýkora zobral všetko a ON sám veľmi schudobnel. Takže ďalšia strata z nevýhodného biznisu. Teda len pre banku. Občan, zatiahni!

          Keď som obdržala závet zo zahraničia, od môjho manžela sa to dozvedel môj zať Peter Sýkora. Nemeškal a prišiel do Senice. V ten deň nepochodil. Pozval nás na obed o niekoľko dní do hotela Fórum v Bratislave. Nie ja som majetok potrebovala od môjho zaťa. Nie môj manžel potreboval čokoľvek od môjho zaťa. Môj zať potreboval čestne nadobudnutý pôvod môjho majetku použiť, pardon, zneužiť pre zlegalizovanie svojho majetku. Najmä financovania rodinného domu!!! A to je podstatný rozdiel vo všetkých doterajších jeho tvrdeniach a osočovaniach.  Oznámil mi, že právnikov má a ak by boli právne problémy, tak aj iných chlapcov má!!! A ja som to môjmu zaťovi odmietla! Ja s MAFIOU totiž neobchodujem!  Peter Sýkora v núdzi mi o sebe poskytol ten  najdôveryhodnejší dokument. Vlastné priznanie! Odporné! Na základe tej požiadavky, ktorá ma presvedčila o spôsobe podnikania môjho zaťa, som použila značné prostriedky k tomu, aby som zabezpečila sledovanie jeho a jeho kumpánov. Vycestovala som, a chcela som dosiahnuť vysťahovanie detí do zahraničia. Pred Petrom Sýkorom by však takýto odchod nebol účinný. A riadny rozvod, ktorý mu dcéra v mojej prítomnosti navrhla odmietol. Bol nevypočítateľný. Uvedomoval si, že počas riadneho rozvodu by bol rozvodový rozsudok a BSM v inom garde A v tom čase by rozvod jeho situácii neprospel. K tomu, aby bolo vysporiadanie majetku spravodlivé som nepotrebovala jeho dokumenty. Ani tie špinavé peniaze nezdanené. Rešpektovali by sme len to, čo pre neho zarobili jeho robotníci. Aj takých mal. Jedinou požiadavkou mojej dcéry bola strecha nad hlavou a príspevok na syna a bývanie. Všetko len v zmysle zákona!!!  Odpoveď na moju trúfalosť, nepodať mu slamku, keď sa začal topiť, mi poskytol čoskoro: Ešte raz sa mi Ty, alebo Tvoja dcéra postaví, odíde odtiaľto s igelitkou! A ak sa ku nej pridá raz  môj syn, pôjde za ňou! PRETO SME MLČALI!!!

          Pán Zoroslav Kollár! Prepáčte mi, že Vás neoslovím – vážený -, ale ja si Vás vôbec nevážim. Nie len preto, že ste sa podľa môjho PODOZRENIA podieľali na bezbrehom tunelovaní štátnych podnikov. Nielen preto, že ste nepochybne boli jeden z najschopnejších právnikov v čele konkurznej mafie! To ma mrzí len ako občana, ktorému ste zanechali spúšť. Ja si Vás nevážim najmä preto, že Vy ste boli najväčším garantom „úspechov„ Petra Sýkoru, ktorý sa pokojne za svojim cieľom prekúsal aj cez mŕtvoly. Ste mocný muž Slovenska. Mocnejší, ako parlament, vláda, premiér, či prezident. Prosím, zasaďte sa Vaším vplyvom o to, aby poslednou mŕtvolou nebol syn Petra Sýkoru a jeho matka. Ich čas je neúprosným bojom o prežitie. A ja sa potrebujem nadýchnuť. Ja na viac nemám. Náš proces nie je zložitý. On nie je o spravodlivosti ani o pravde. On je len o tom, kto má najvhodnejšie číslo v telefóne. A ja verím, že vyťukať ho pre Vás nebude problém. Rada by som si ešte splnila jeden sen, no ani ten nestihnem, po Borisovi Chovancovi hodiť snehovú guľu. Ale si uvedomujem, že ten sneh skutočne za nič nemôže, tak som sa svojho cieľa vzdala. Ako už mnohých.

          A čo mám najnovšie pripravené pre vnuka, keď dovezú ďalšie mechy z domu, v ktorom už je len bezdomovec? Čím sa previnil môj vnuk? Iba ak tým, že sa narodil ako syn Mafiána!

Ing. D. B.
Vladimír Pavlík

    Facebook


Hlavná stránka