"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

Svedectvo bývalej mafiánovej svokry – 25. časť

Ľudia sa menia, podlé metódy ostávajú


          Mám ešte v živej pamäti, ako súdruhovia Husák, Biľak a spol., sa rozhodli zosmoliť akýsi List predsedníctva ÚV KSČ vyzývajúci občanov na boj proti negatívnym javom v spoločnosti a aby masy ľudí na tieto negatíva upozorňovali ich samotných či vtedajšie médiá, hlavne Rudé právo a Pravdu. A tak som si to zobral k srdcu a napísal samotnému súdruhovi Biľakovi. Na moje veľké prekvapenie, keď som z ÚPN dostal jeden zo zväzkov, ktorý na mňa vtedajšia ŠtB viedla, som sa s hrôzou dočítal, že súdruh Biľak tento list odoslal ŠtB, ktorá okamžite upozornila dotyčných páchateľov – vedúcich hospodárskych predstaviteľov a samozrejme, aj funkcionárov KSČ, na moju osobu.

          Ani po Novembri 1989 sa prakticky nič nezmenilo. Rôzni investigatívci, médiá, politici, policajti, prokurátori, s obľubou vyzývajú ľudí, aby posielali materiály o trestnej činnosti, aby oni potom mohli usvedčiť páchateľov. Naivní ľudia poposielajú – a nakoniec zistia, že posielali zbytočne. Je tu úplne jednoduché vysvetlenie, lebo mafie na najvyšších priečkach, ako aj politici, riadiaci pracovníci polície, prokuratúr a súdov sú s mafiou ako jedna rodina, ba, častokrát, aj oni samotní medzi mafiu patria.

          Nedávno nám tu prebehla spravodajská fraška menom „GORILA“ a stvorenie novej investigatívnej hviezdy menom Tom Nicholson, ktorému v apríli 2012 pani Bobeková s dcérou odovzdali závažné materiály. Čitatelia už mali možnosť spoznať osudy týchto statočných žien, ktoré sa dokázali postaviť proti takým silným protivníkom, z ktorých sú doteraz posraní naši politici, riadiaci pracovníci polície, prokuratúr a súdov. Keď Nicholson dostal tieto materiály, musel si dobre uvedomiť, aj spolu s Tretím sektorom, čo v skutočnosti týmto dvom statočným ženám hrozí. Hovorí sa tomu fyzická likvidácia. Ako dlhoročný bojovník proti mafii musel vedieť, že táto organizácia toho času riadiaca Slovensko, nemá rada publicitu – a hoci pani Bobeková s dcérou boli ochotné aj hovoriť, stretlo sa to s nezáujmom.

          Keďže tieto dve statočné ženy ostávali stále v anonymite, pričom naďalej v rámci svojich možností nemlčali, mafia sa ich rozhodla zlikvidovať. Lenže aj sám veľký mafiozo Peter Sýkora, držiaci za gule politikov, policajtov, prokurátorov, sudcov, vybraných funkcionárov daňových úradov, ktorý vo svojej bohorovnosti okradol či podviedol aj vlastných, teda tých slabších v hierarchii, títo sa rozhodli pani Bobekovú upozorniť, že pokiaľ sa jej kauza a kauza jej dcéry nedostanú na verejnosť, budú mafiou zlikvidované. Za tejto situácie sa spojila so mnou a už len to, čo mi v krátkosti povedala, ma priviedlo k rozhodnutiu, začať to publikovať, keďže mám dosť čitateľov nielen doma a v zahraničí, ale o moje veci sa zaujímajú ľudia, ktorých profesie tu nejdem uvádzať, no majú pomerne široké zábery.

          Toto všetko muselo byť známe nielen Nicholsonovi, ale aj tzv. bojovníkom z Tretieho sektoru. Napriek tomu mlčali. Pre nich tieto dve statočné ženy boli len tovarom, na ktorom sa dá zarobiť a urobiť si publicitu. Keby boli zlikvidované, nikto by sa nedozvedel prečo, to by vedeli len niektorí spolupartajníci tejto mafie z vysokej politiky, prokuratúr, súdov, či niektorých prašivých psov zo Slovenskej advokátskej komory. Dnes, pokiaľ by aj k ujme na živote prišlo, je dostatok ľudí nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí – a vysvetľovať by museli viacerí – vrátanie smeráckych mafiozov.

Vladimír Pavlík

    Ahoj Tom! Chcela som si dať s Tebou kávu, ale čakám a čakám a je už zo mňa takmer čakanka. Nechodíš, nevoláš, nepíšeš, stalo sa Ti niečo? Dúfam a verím, že si v poriadku, tak ja si s Tebou porozprávam bez Teba. Akoby si tu oproti mne sedel.

Tom Nicholson:„Dúfam, že ľudia nájdu v sebe moment, keď povedia – stačilo.“

          Zaujímavý článok. Prečítala som ho niekoľkokrát. Ale veľmi som mu neporozumela. Teda vlastne Tebe som veľmi neporozumela. Bola som na protestoch proti Gorile. Ja osobne som tam ale bola najmä proti gorilákom a goriláčkam, čo nás tu vybrakovali na padrť. A pozorne som Ťa tam počúvala. A tešila sa ako malé decko, čo nájde len tak náhodou farebné sklíčko, že si sa objavil.

          Ako vidíš Tom, veľmi pozorne čítam články o Tebe a Tvoju výzvu som si zobrala k srdcu už dávno. Našla som v sebe ten moment a povedala som si – stačilo! Neriešte príliš národnú politiku, zaujímajte sa o svoju obec či mesto a ostatné sa postará samo o seba,“ odkazuje novinár. Teraz s Tebou NESÚHLASÍM, ak dovolíš!

          Zaujímala som sa o mesto, v ktorom žijem ešte dávno pred našim stretnutím a pre vyčíňaním predátora Petra Sýkoru a jeho smečky vlkov. Nie je to síce moje mesto, lebo sa v ňom cítim len ako v prenájme, ale aj nájomcovia sa musia zaujímať o svojho prenajímateľa. Zaujímala som sa rovnako o štátny podnik, v ktorom som pracovala, a ktorý bezbreho tunelovali vodárenskí papaláši. Vystavili mi účet za moju trúfalosť nesúhlasiť s nimi v okrádaní občanov Slovenska. Nebol to žiaden blahoprajný telegram. Ale čo už. Kto chce kam, pomôžme mu tam! Senickí aktivisti by mohli byť v mnohom príkladom, ako sa zaujímajú občania o veci verejné. A je to občas boj s veternými mlynmi. Keď predávala mestská vrchnosť akcie BVS za podradnú cenu, zodvihlo ma to zo stoličky rovno do kultúrneho domu, kde chceli „povolaní“ natlačiť občanom do hlavy kaleráby. Povedala som im k tomu môj názor a pán primátor Parízek veľmi ani neprotestoval. Potom ma oslovili a požiadali aktivisti mesta o spoluprácu. To vieš, také ponuky sa neodmietajú. To nie je biznis, to nie je túžba po sláve a po zviditeľňovaní sa,  to je záujem o veci verejné a práca bez vystavených faktúr za služby.

          Poznala som mestských vyvolených ešte z čias, keď sa delimitovalo, keď bola právomoc v rozhodovaní o našom zlatom vajci – vode našej každodennej, delegovaná na mestá a obce. Poznala som ako sa vodárenstvo budovalo a  bolo nepríjemné sledovať, ako sa s prácou predošlých generácii nedôstojne zachádza, ako ňou vrchnosť pohŕda. Mala som možnosť posúdiť hospodárenie mesta a aj to, akou závratnou rýchlosťou sa dostala mestská pokladnica do červených čísiel. Pán primátor nám citeľne dával na známosť pred médiami svoju zjavnú nespokojnosť s našimi vyjadreniami a našou kritikou a rovnako aj niektorí mestskí poslanci. Najmä tí zo SMER-u, čo za takú nehoráznosť zodvihli jednotne ruky. Otvoreným listom som primátorovi mesta vyjadrila môj postoj k jeho medializovaným polopravdám. Dodnes mi neodpovedal. Môj list mu je ukradnutý rovnako, ako ja. Veď som len taký obyčajný občan, také nepodstatné nič. Ja som primátor – kto je viac? Taký detail, že on je vlastne zamestnancom občanov mu trvalo uniká. A uniká rovnako všetkým zamestnancom nás, občanov, sediacich v parlamente, vo vláde, a na všetkých lukratívnych štátnych postoch. Lebo my sme ich zamestnávateľom. My ich platíme, v náš prospech by mali pracovať.  Pravda je však iná. To bolo Tom to komunálne. Lenže to komunálne je obrazom toho národného. A keďže ryba smrdí od hlavy, nemôžem s Tebou súhlasiť, že nemáme príliš riešiť národnú politiku a že sa niečo postará samo o seba.

          Ty si riešil národnú politiku aj ekonomiku v Gorile! Ani z jej obsahu sa nič nepostará samo o seba. Arogancia moci a dnešných, či bývalých mocných nie je rovnako  zárukou, že sa o niečo zmysluplné k vyšetreniu toho obsahu postará! Tak občan ako zamestnávateľ mocných musí nečinnosť svojich zamestnancov zobrať na pranier. Keď už ich nemožno rovno prepustiť v rámci Zákonníka práce a hromadného prepúšťania.

          Tom! Často Ťa vidieť pred kamerami u nás doma aj u našich susedov. Čo povieš na tribúne občanom v ďalšom proteste? Že sa všetko urobí samo a aby vlastne už nikam ani nechodili? Nedávno som si prečítala článok Zdeňka Vyšohlída pod názvom: Politika vlyvných jako spiknutí. A časť z neho si dovolím odcitovať:

          „Arogance moci dnešní české politické reprezentace tak své skutečné záměry nesvěřuje očistnému propírání v otevřené politické rozpravě. A tak k nám mluví „shora“ a pojednává demagogicky nebo abstraktně (neúplně, bez ohledu na určité kontexty) o věcech veřejných. Politická moc se v Česku nevybrušuje v dialogu s veřejností nebo opozicí. Politická moc nevede dialog: stala se tím, co je třeba uchvátit a držet. Stala se statkem, který je třeba si zachovat, protože je pouze prostředkem k rozdělování bohatství.“ Koniec citácie.

          Myslíš, že takýto stav nie je rovnako aj na našom Slovensku? Vieš o tom lepšie, ako ktokoľvek z našich spoluobčanov. Prepísal si do svojej knihy argumenty zo spisu Gorila. A na Tvojom blogu si vyzval občanov o spoluprácu. Už 4. apríla 2012 som Ťa kontaktovala a o pár dní sme sa stretli. Zaujali Ťa dokumenty, ktoré vlastní moja rodina. Peter Sýkora ich nechal v rodinnom dome. Nezaujímal sa o ne ani po tom, čo sa ešte niekoľkokrát do Modry vrátil. Ale zobral od svojej manželky len doklady o tom, ako za milión českých korún v priebehu jedného mesiaca navešal šperky na svoju zlatokopku za jeden jediný mesiac. Samozrejme zo spoločného. A vrátiť z nich tú ukradnutú polovicu, či vrátiť aspoň niečo zo všetkého čo ukradol ex manželke sa mu nechce. Ani synovi sa mu nechce dodnes poslať, čo mu prikázal súd. Veď všetko, čo nadobudol, bolo počas manželstva. Zlatokopka však sedí na zlatom vajci poriadne prilepená. To už stihol s ňou ešte počas manželstva navštíviť aj Singapúr, keď počúvol radu svojho rovnako arogantného právnika Borisa Chovanca umiestniť finančný kapitál na viacerých účtoch v zahraničí, aby pred hroziacou mafiou a exekútormi vyzeral nemajetný.

          To už zlatokopka prebrala aj kontrolu nad jeho podnikaním, to už bola pritom, keď predával pozemky v Gabčíkove, keď robil prevody obchodných podielov v Bratislave, a ako „insolventný“ pristával na bratislavskom letisku aj s „jeho“ asistentkou - zlatokopkou súkromným lietadlom. Tá sa 18.12.2010 v Karlových Varoch pretransformovala na pani Sýkorovú, ako sa pretransformovala naša ekonomika do súkromných rúk. Táto dáma ma bude zaujímať vo všetkých súvislostiach, ktorými participovala na likvidácii mojej rodiny. Bude ma rovnako zaujímať v rámci plnej moci udelenej mojou dcérou a mojim vnukom, kto bola dáma, sediaca na stoličke vedľa nemocničného lôžka Petra Sýkoru po transplantácii, ktorá v rýchlosti zmizla z izby potom, čo prišla moja dcéra na návštevu za svojim manželom. Bude ma zaujímať, komu patril ten dámsky župan na stoličke, tie dámske papuče pri stoličke aj s minerálkou EVIAN! To len pre to, aby som našla lepší prehľad o tom, ktorá mafia nás najviac ohrozovala, a ktorá mafia má a mala záujem na našej likvidácii existenčnej a fyzickej.  A Ty vieš, a rovnako to vedia aj mafiáni, že ku každému tvrdeniu mám hodnoverné dôkazy. Lebo Peter Sýkora sa nestal predátorom a nepriateľom číslo jeden pre svojho syna zo dňa deň. On je len ukážkou zrkadla tejto spoločnosti. Mafiánskej spoločnosti! A zlatokopiek!
Tom, iste si pamätáš na naše stretnutie u mojej dcéry. Keď spolu s Tebou listovala v dokumentoch, keď si ich označil ako Gorilu II. Poznal si lepšie osoby v nich spomínané ako ja. Vedel si lepšie ako ja, kto je aký mafián, aj akého kalibru. Lebo ja som mnohých dovtedy poznala len ako nenápadných, slušných, empaticky vystupujúcich „pracovníkov“ Petra Sýkoru, Zoroslava Kollára, Jozefa Kojdu, či iných nezabudnuteľných velikánov našej histórie. Mal si možnosť dôverne poznať situáciu v mojej rodine, hovoril si s dcérou, s vnukom, so mnou niekoľkokrát. Vedel si, ako nám idú po krku, vedel si, ako na mňa zvysoka kašlú orgány činné v trestnom konaní. Vedel si, ako neuveriteľne strádame, aký je zdravotný stav mojich detí. Tri roky pekla by skosilo aj koňa.

          A čo si mi vtedy prisľúbil? Že budeš písať. Že sú to hodnoverné, autentické doklady, nespochybniteľné a ja Ti budem napísané autorizovať. Vraj do dvoch - troch mesiacov mi tie doklady vrátiš. Priniesla som Ti ich z trezoru a dala, keď nás sledovali. Nenapísal si ani riadok. A štvrtý raz si mi sľúbil, že prídeš, a štvrtý raz si neprišiel. Čím sa Ty odlišuješ od tých, ktorých by mala zo zákona moja rodina a jej tvrdenia zaujímať? Viem, dala som Ti dôležité veci na striebornej tácke. Okrem pár eur na benzín z Jura do Modry a tri účty za kávu a džús Ťa to nestálo vôbec nič, okrem Tvojho vzácneho času. Mafiáni ponúkali milióny, ktoré by nás už dávno zbavili strádania. Špinavé milióny od špinavcov ma však nikdy nelákali. A možno by aj potom chceli môj krk. To, že máš doklady uložené v PDF by Ti malo postačovať aj k písaniu knihy. Lebo ja ani na takom biznise nemienim zarábať. A ponuku som odmietla. To vieš, takých, čo radi chytajú hadov cudzími rukami je viac, ako dosť. Nepoznám Tvoje pohnútky takéhoto konania, ani toho, v koho prospech pracuješ. A je mi to absolútne jedno. Tvoje správanie mi nedáva záruku Tvojej čestnosti. Po štvrtýkrát si mi napísal, že mi doklady prinesieš. A po štvrtýkrát si svoj sľub nesplnil.

11.12.2012 o 11.58 hod. si na moju emailovú adresu napísal toto:

Ahoj Dana

Doklady mozem odovzdat do Modry este tento tyzden, posli prosim ta kontakt na Hedvige a dohodnem s nou kedy bude doma. Rad by som aj s tebou stretol, stale je to velmi zaujimave a zivy pripad, dufam ze cestu do Senice najdem zaciatkom buduceho tyzdna.

Drz sa,
Tom

          Máš len polovicu, aj keď dôležitú polovicu dokladov. Máš polovicu, aj keď dôležitú polovicu sms. Máš aj zoznam čísiel a k nim priradených mien. A dalo mi to zobrať, prehrabať sa vo viac ako šesťsto sms. Lebo aktéri sú prezieraví. Opatrní. Neprišla som len na to, kto je Fantomas. Z toho čo máš, by bola hodnovernejšia kniha pre občanov ako Gorila. Bez dohadov a úvah. S argumentami, prečo máme holé zadky, a prečo iní majú veľké statky. Máš celý spis Sydy. Máš foto, ako sa na sklade pripravovali biele kone, máš podklady, ako to bolo zo S.t.e.i.n. om v Bratislave, aj ako sa správal konkurzný správca, aj kto skupoval nehnuteľnosti. Máš fiktívnu zmluvu mojej dcéry pre Grošafta, máš vklady Petra Sýkoru do Novofruktu, máš vklady jeho pajtášov do všeličoho iného, máš fiktívnu faktúru písanú nie rukou Jaromíra Koperu v mene obchodnej spoločnosti KPJ INVEST, s.r.o. Bratislava, máš trestné stíhanie, v ktorom zainteresovaných zastupoval Boris Chovanec a máš  toho ďaleko viac.  Občania chcú poznať pravdu. Vox populi, vox dei, Tom. Na drísty politikov, poslancov, novinárov a iných tárajov už veľmi zvedaví nie sú.

          Tom, Ty si vedel, ako mafiáni prenasledovali moju rodinu, hrozili, ako nám vykradli auto po pojednávaní o výživnom a chceli sa zmocniť dokladov, ako ubližovali môjmu vnukovi a dcére, sliedili aj po našich známych, ochotných nám pomôcť, zo života nám urobili nočnú moru. Ty si vedel, že ich je možné zastaviť zverejnením ich zverstiev. Ty si však nepohol prstom. Novinári u nás doma sú oddaní tárajovia svojim zamestnávateľom. Sú však aj iní. Ale ich odvaha tiež môže trvať, a často len do času, kedy im zatvoria ústa.

          Tom, po mojom stretnutí s poslancom Galkom si mal opäť na mňa čas. Po dlhej dobe. Volal Ti a Ty si sa tváril, že máte skutočný záujem mojej rodine pomôcť. Viac menej si ešte chcel vedieť, aké mám doklady. To bolo asi tak všetko. Investigatíva na Slovensku drieme. Nepíšete nám nič konkrétne o korupcii, o rôznych zástupcoch lobby, čo ovplyvňujú legislatívny proces v neprospech občana, nepíšete nič, alebo málo o napojení organizovaného zločinu na politiku, či korupciu aj keď vo svete, v ktorom vládnu peniaze rovnako ako u nás, už je to verejným tajomstvom. Verejnou mienkou skôr manipulujete. Ak sa v Tebe mýlim, prepáč!

          Vieš, kto mi podal nezištne pomocnú ruku? Vadimír Pavlík a František Bednár. Bez prosenia, bez žobrania a nezištne. Po zverejnení a upozornení, v akom ohrození je moja rodina cez portál necenzurovane.sk ma už tie odporné neľudské tvory nefotia z auta v mojom meste, dnes ma nezdravia zodvihnutým prostredníkom pravej ruky vystrčenej z okna auta, dnes už nevykrikujú, že mi podrežú krk. Aj keď som opatrná, lebo pred búrkou obyčajne býva veľmi ticho. Takže, milý Tom, radšej v chudobe žiť, ako v márnici hniť. Aj za to môžeme vďačiť Vladovi Pavlíkovi, ktorému besniaci nastrčení lokaji mafiánskej zberby nevedia prísť na meno. Vladimírovou zbraňou je slovo, spravodlivosť, pravda a expresis verbis, aby tá háveď lepšie počúvala. Kto nemal možnosť ho poznať, nemal možnosť pochopiť, že je to človek s veľkým Č. Môžeš s ním rozprávať hodinu, a z jeho úst nevyjde jediný vulgarizmus, nezvyšuje hlas, vie poradiť, aj pohladiť. Váži si ľudí práce, starých a chorých, váži si najmä matky, detičky a ženy, ktoré sú často v súboji s mocnými osamotené. Vie Ti vrátiť nádej, keď si už myslíš, že žiadna nie je.  Mala som možnosť poznať ľudí, s ktorými zdieľa ich smutné osudy. Rovnako perzekvovaných mocnými. Mala som možnosť stretnúť aj nových priateľov. Tých vzácnych. Lebo len v núdzi poznáš priateľa. Ak som za niečo mafiánom vďačná, tak za možnosť týchto ľudí stretnúť. A vedieť, že osud Slovenska im nie je ľahostajní. Že veľmi pozorne vnímajú zápach, šíriaci sa z našej žumpy.

          Tom, osobne si želám, aby občania v ďalšom proteste odkázali mocným, že STAČILO! V mohutnom proteste. Ak by si opäť vyšiel na tribúnu, vedz, že ja budem pod ňou. A ja slovo vždy dodržím. Lebo napriek všetkému som mala v istých momentoch pocit, že Tvoje oči neklamú. Že Tvoje konanie nie vždy je Tvojim rozhodnutím. Preto nekáž vodu, a nepi víno, prosím!

S pozdravom a prianím všetkého dobrého v roku 2013
.
Ing. D.B.

    Facebook


Hlavná stránka