Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii.
Hlavná stránka

JE DÔVODOM JUSTIČNEJ LIKVIDÁCIE VLADIMÍRA PAVLÍKA AJ JEHO PUBLIKOVANIE O MONIKE JANKOVSKEJ A JEJ ŠVAGROVI SUDCOVI OKRESNÉHO SÚDU V POVAŽSKEJ BYSTRICI?      

            Justičná likvidácia Vladimíra Pavlíka pokračuje aj po zrušení rozsudku z 11. 8. 2016 preto v súvislosti so začatím vyšetrovania korupcie a zneužívania právomoci verejného činiteľa JUDr. Moniky Jankovskej a spol.  podal  trestné oznámenie Úradu špeciálnej prokuratúry a NAKA  pre zneužívanie právomoci verejného činiteľa a zasahovania do nezávislosti súdu.

Po spustení mediálneho cirkusu v súvislosti s komunikáciou Mariána Kočnera a štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti Jankovskej sa vyrojilo množstvo hrdinov, ktorí zrazu zistili že zem sa krúti a mafia mala svoju opičku ako ju nazval Kočner priamo na ministerstve spravodlivosti. Títo všetci zbabelo držali hubu  keď si o prepojení Jankovskej a jej švagra sudcu  Róberta Jankovského  s mafiánmi Čongrádyovcami  čvirikali aj vrabce na streche a ešte v roku 2015 o tom písal občiansky aktivista a novinár Vladimír Pavlík v rubrike s názvom Štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Jankovská a mafia ako jedna rodina na internetovej stránke http://necenzurovane.net/jankovska/jankovska1.html

Nikto nechcel nič počuť, keď na JUDr. Jankovskú podával trestné oznámenie pre korupciu a zneužívanie právomoci verejného činiteľa podnikateľ Ondrej Janíček, ktorého pripravila o majetok v prospech Čongrádyovcov a ktorého chce za to  dostať za mreže  za ohováranie.

Slovenská  republika sa po prevrate v novembri 1989 stala  ekonomicky nesvojprávnou krajinou ovládanou a rozkradnutou štátnou mafiou prepojenou s organizovaným zločinom a kto ma na to iný názor  je schvaľovateľom zločinov alebo štandardným politikom akými sa stala už aj Kotebova ĽS NS, čo jasne vyjadril poslanec M. Beluský v rozhovore pre Hlavné správy https://www.hlavnespravy.sk/afera-kocnerova-threema-z-pohladu-lsns-sme-pripraveni-ze-v-kampani-na-nas-mozu-byt-vytiahnute-rozne-fabulacie/1866677 ktorý na otázky HS odpovedal ako keby bol hovorcom Ficovej koalície:

HS: “Myslíte si, že Slovensko je mafistický štát, je to u nás horšie, ako v iných štátoch?”
M.Beluský: “Nemyslím si. Podľa mňa je tu stále dosť slobody, aby mohli ľudia rozhodovať o veciach verejných. Nehovorím, že je to ideálne, ale nepovedal by som, že tu vládne nejaká mafia.”

HS: “A čo justičné orgány, sú prelezené úpadkovými javmi?”
M.Beluský: “Na každej úrovni je čo zlepšovať, ale nemám strach, že by tu bola nulová vymožiteľnosť práva a vládla by tu nejaká malá skupina. A ešte stále tu máme demokratické voľby a ľudia si môžu vyberať demokratické strany.”

Nezabúdajme, že po prevrate v novembri 1989 došlo nielen k transformácii komunistického režimu na komunistický kapitalizmus a ku kontinuite totalitnej justície ale aj k jeho prepojeniu s organizovaným zločinom. Toto prepojenie by nemohlo existovať bez kontaktov na políciu, prokuratúru súdy a v prvom rade na kriminálne zberby z vysokej alebo regionálnej politiky.

Špeciálnu úlohu v tejto zločineckej symbióze hrala justičná a konkurzná mafia, ktorá asistovala pri presunoch štátnej majetku na súkromné účty vyvolených a súčasne likvidovala každý pokus a snahu tých, ktorí mali odvahu  poukázať na ekonomické zločiny a korupciu. Používali k tomu  štandardné metódy obvinením oznamovateľa trestnej činnosti z krivého obvinenia alebo ohovárania a ak bol s tým problém tak jeho umiestnením na psychiatriu a následne pozbavenie svojprávnosti a občianskych práv, tak ako to robili za bývalého režimu. Takto chceli vyhlásiť súdom za nesvojprávneho aj občianskeho aktivistu a signatára Charty 77 Vladimíra Pavlíka, ktorého o tom telefonicky informoval jeden statočný človek z kruhov justície. Potom čo sa to prezradilo, rozhodli sa ho zlikvidovať exekúciou ešte pred podaním žaloby na ochranu osobnosti.

Ak uvedené metódy nezabrali  potencionálna hrozba bola eliminovaná nájomným vrahom ako v prípade Róberta Remiáša, alebo novinára Kuciaka. Vrcholom tohto zločineckého systému bolo zakrývanie zločinov udeľovaním amnestií. Začal s tým bývalý komunista a bankový podvodník Michal Kováč, ktorý udelil amnestiu Mariánovi Kočnerovi, aby tým zachránil zadok svojmu synovi- Kočnerovmu kumpánovi v kauze podvodu Technopol.

V civilizovanom právnom štáte by totiž obaja skončili v base a dnes by Ján Kuciak a jeho snúbenka mohli žiť.

Mladý Kováč by neskončil na veľvyslanectve a nezneužíval diplomatickú imunitu v ďalších podvodoch na Taiwane, viď kauza v rubrike s názvom MÁ SLOVENSKÁ VLÁDA PRSTY V PODVODE NA TAIWANE? http://necenzurovane.net/kovac/kovac11.html
A Kočner by sa nestal šedou eminenciou slovenských politikov so svojou  opičkou na ministerstve spravodlivosti „mambou“ – Jankovskou a svojim koňom  Dobroslavom Trnkom priamo na Generálnej prokuratúre. https://slovensko.hnonline.sk/1869780-objavila-sa-nova-nahravka-ta-ma-ukazovat-ako-kocner-korumpoval-trnku
Svoje by o bankovom podvodníkovi vedel povedať Lukáš Gemza, ktorého únos za jeho snahu o vrátenie dedičstva o ktoré jeho rodinu pripravil exprezident Kováč, nebol dodnes riadne vyšetrený. Podrobnosti boli publikované na stránke http://necenzurovane.net/kovac/labus1.html

 Dvojtvárnosť novej slovenskej prezidentky Čaputovej, ktorá na jednej strane  pranieruje prepojenie politikov s Kočnerom a na druhej pokrytecky tvrdiac, že si veľmi  želá, aby  pri výkone svojej práce  sa diplomati podobne ako ona, snažili o presadzovanie hodnôt SR, tak aby Slovensko bolo vnímané ako krajina, ktorá reprezentuje hodnoty demokracie, spravodlivosti, medzinárodných pravidiel a dodržiavania ľudských práv, vymenovala  Michala Kováča ml. – kočnerovho pobočníka v podvodoch, za vedúceho diplomatickej  misie v Spojených arabských emirátoch. https://www3.teraz.sk/…/prezidentka-vyme…/415316-clanok.html

V zakrývaní zločinov amnestiami, ktorých zrušenie tak trhá žily sudcovi Harabinovi, ktorý vidí zločinecké  skupiny len v radoch jeho kritikov,  pokračoval neskôr Vladimír Mečiar.

Ľudia ako Vladimír Pavlík, ktorý ani za bývalého režimu nepatril k mlčiacej väčšine, to nikdy nemali ľahké, pretože nielenže  ich nenávidí štátna moc, ale nenávidí ich aj zbabelé mlčiace stádo od ktorého sa odlišujú tým, že na rozdiel od neho majú odvahu postaviť sa arogancii a svojvôli moci a je úplne jedno či je to moc politická alebo moc finančnej oligarchie.

Alex Bondarčuk


Vladimír Pavlík, Orlove 75, 017 01 Považská Bystrica

Úrad špeciálnej prokuratúry
Štúrova 2
812 85 Bratislava 1   
                                                                                 
Považská Bystrica 30. 8. 2019

Oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchaniu trestného činu „Zneužívania právomoci verejného činiteľa“ podľa § 326 Trestného zákona a trestného činu „Zasahovania do nezávislosti súdu“ podľa § 342 Trestného zákona

Vzhľadom na  skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin, podávam v zmysle § 196 Trestného poriadku trestné oznámenie na osohy. ktorých konanie indikuje podozrenie zo spáchania trestného činu “Zneužívania  právomoci verejného činiteľa” podľa § 326 Trestného zákona  a trestného činu “Zasahovania do nezávislosti súdu” podľa § 342.

DEFINÍCIA:
Zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa $ 326 Trestného zákona sa dopusti verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech.
a) vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu.
b) prekročí svoju  právomoc, alebo
c) nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci alebo z rozhodnutia súdu

Zasahovania do nezávislosti súdu podľa § 342 Trestného zákona sa dopustí ten kto
(1) Kto pôsobí na sudcu, aby nesplnil svoju povinnosť v konaní pred súdom, alebo kto koná v úmysle zmariť práva účastníkov súdneho konania alebo obvineného na zákonného sudcu, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až šesť rokov.
(2) Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) z osobitného motívu,
b) preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd,
c) ako verejný činiteľ alebo iná osoba v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, alebo
d) ako osoba vykonávajúca právomoc orgánu riadenia a správy súdov.
(3) Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 v úmysle zadovážiť sebe alebo inému značný prospech alebo spôsobiť značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.

Verejným činiteľom sa podľa § 128 Trestného zákona  na účely tohto zákona rozumie prezident Slovenskej republiky, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, poslanec Európskeho parlamentu, člen vlády, sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudca, prokurátor alebo iná osoba zastávajúca funkciu v orgáne verejnej moci, príslušník ozbrojených síl, osoba v služobnom pomere, starosta, predseda vyššieho územného celku, poslanec orgánu územnej samosprávy, štátny zamestnanec alebo zamestnanec orgánu štátnej správy, územnej samosprávy alebo iného štátneho orgánu, osoba, ktorá vykonáva pôsobnosť v rámci právnickej osoby, ktorej zákon zveruje právomoc rozhodovať v oblasti verejnej správy, notár, súdny exekútor, člen lesnej stráže, vodnej stráže, rybárskej stráže, poľovníckej stráže, stráže prírody alebo osoba, ktorá má oprávnenie člena stráže prírody, ak sa podieľa na plnení úloh spoločnosti a štátu a používa pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou. Verejným činiteľom je aj sudca alebo úradník medzinárodného súdneho orgánu uznaného Slovenskou republikou alebo funkcionár alebo iný zodpovedný pracovník orgánu činného v trestnom konaní iného štátu, orgánu Európskej únie alebo orgánu vytvoreného spoločne členskými štátmi Európskej únie, ak na území Slovenskej republiky vykonáva úkony trestného konania takého štátu alebo orgánu; pre jeho ochranu sa podľa ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby úkony trestného konania vykonával v súlade s medzinárodnou zmluvou alebo so súhlasom orgánov Slovenskej republiky.

Priebeh a páchatelia trestného  činu

Nakoľko existuje dôvodné podozrenie zo spolčenia predkladateľa návrhu na vydanie predbežného opatrenia  so sudcom Okresného súdu  Považská Bystrica o ktorého prepojení s jeho švagrinou štátnou tajomníčkou MS SR a zločineckým gangom Čongrádyovcov  som v roku 2015 písal  v článku s názvom „Štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Jankovská a mafia ako jedna rodina“, uverejnenom na stránke
http://necenzurovane.net/jankovska/jankovska1.html preto v súvislosti so začatím vyšetrovania korupcie a zneužívania právomoci verejného činiteľa a zaistením mobilov JUDr. Moniky Jankovskej NAKA, podávam trestné  omámenie na neznámeho páchateľa a spolupáchateľov pre podozrenie zo spáchania trestného činu  zneužívania  právomoci verejného činiteľa podľa §  126 Trestného zákona, ktorého sa jednotlivé osoby dopustili po “objednaní” a vydaní uznesenia o predbežnom opatrení sp. zn. 7C/138/2015-11 zo dňa 20. 4. 2015  sudcom Okresného súdu Považská Bystrica JUDr. Róbertom Jankovským, ktorým mi súd  na základe návrhu Ľubomíra Osrmana nariadil, aby som, ako sa uvádza v odôvodnení uznesenia, zo svojej internetovej stránky www.necenzurovane.net, pričom som nikdy žiadnu internetovú stránku nevlastnil, odstránil článok  s názvom „Ľubomír Osrman, prezývaný Oserman, pravá ruka konšpirátora Smatanu – biele kone Miroslava Stacha“, uverejnenom na stránke http://necenzurovane.net/stacho/osrman.html, v ktorom boli uvedené nové okolnosti o podozrení z trestnej činnosti Ľubomíra Osrmana. Súd  mu zároveň uložil, aby do 30 dní proti mne podal žalobu na ochranu osobnosti.  Uznesenie overovala súdna asistentka Ing. Jana Osrmanová. (Nie je mi známe či sa jedná o menovkyňu alebo rodinnú príslušníčku Ľubomíra Osrmana).

Ešte pred podaním žaloby podal Ľubomír Osrman návrh na exekúciu, ktorou sa domáhal odstránenia tohto článku a navrhoval, aby mi bol exekvovaný rodinný dom aj s pozemkom.  Uznesenie bolo ako  nevykonateľné zrušené, pretože ako  jeden z  prispievateľov nemôžem stránku editovať. Z rovnakého dôvodu mal byť zamietnutý aj návrh žalobcu na ochranu osobnosti pretože mal byť smerovaný  proti vlastníkovi a prevádzkovateľovi internetovej stránky. Prejednávanie tejto žaloby je z tohto dôvodu nezákonné a pokračuje za porušovania procesných práv a práva na spravodlivé súdne konanie čoho si je žalobca vedomý a preto pred súdom sústavne nepravdivo uvádza, že som vlastníkom a prevádzkovateľom webovej stránky tak ako to bolo uvedené v uznesení o vydaní predbežného opatrenia. 

Existuje preto dôvodné podozrenie zo spáchanie trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa a zasahovania do nezávislosti súdu, čoho dôkazom je jednostranný postup Okresného súdu Považská Bystrica aj po zrušení rozsudku JUDr. Ladislava Vašuta, čo potvrdzuje skutočnosť, že súd neakceptuje moje  návrhy na dokazovanie pričom akceptuje len návrhy žalobcu ako potvrdzujem v prílohe v námietke  zaujatosti podanej  dňa 27.8.2019.

Na základe uvedených existuje dôvodné podozrenie, že hlavným  dôvodom podania návrhu na predbežné opatrenie a žaloby  je okrem článku o Ľ. Osrmanovi  aj moje publikovanie o prepojení JUDr. Jankovského s jeho  švagrinou a klanom Čongrádyovcov, čo potvrdzuje   zjavné porušovanie CSP  a marenie práva účastníka súdneho konania  Okresným súdom Považská Bystrica     v prospech  Ľubomíra Osrmana, ktorý vystupuje ako v súdnom konaní formálne ako žalobca.
 

Svoje podozrenie opieram najmä o následujúce  argumenty

V marci 2015 som odoslal na e-mailovú adresu uverejnenú na internetovej stránke www.necenzurovane.net,  na ktorú prispievam,  článok s názvom „Ľubomír Osrman, prezývaný Oserman, pravá ruka konšpirátora Smatanu – biele kone Miroslava Stacha“, ktorý bol na tejto stránke publikovaný dňa 26. 3. 2015.

Keďže sa ako bývalý investigatívny publicista a občiansky aktivista, v minulosti redaktor Necenzurovaných novín, zaoberám viacerými podnetmi občanov týkajúcich sa trestnej činnosti a jej merania zo strany  vplyvných páchateľov s konexiami, v zmysle svoje občianskej povinnosti a zákona som reagoval na podozrenia zo zasahovania do vyšetrovania a súdneho konania vo veci závažnej majetkovej trestnej činnosti ktorá v minulosti súvisela s Ľubomírom Osrmanom, človekom spriazneným s neúspešným kandidátom na primátora v Považskej Bystrici  Jurajom Smatanom a miestnym oligarchom Miroslavom Stachom, ktorý sa ho pokúšal dostať na primátora. V tejto súvislosti som v  článku pripomenul, že v máji 2007 bola v médiách prezentovaná kauza bytčianskeho dekana Pavla Trnku, ktorého zaistili vo Schwechate pri Viedni a obvinili  z podvodu predaja falzifikátov obrazov za čo mu hrozil trest väzenia do desiatich rokov. Rakúska polícia ho podozrievala, že riadil skupinu Slovákov a Rakúšanov, ktorá chcela predať 12 obrazov v hodnote 16 miliónov eur.

Tento dekan mal informácie, že niektorí občanov majú doma mimoriadne vzácne obrazy, pričom ich majitelia nemali ani tušenie, aká je ich skutočná hodnota. Dekan rozumel hodnote  obrazov, preto ponúkol týmto občanom  reparáciu – rekonštrukciu obrazov aby sa dostal k originálom.  Inou  možnosťou bolo, že na odporúčanie dekana navštívil majiteľov v pozícii odborníka Ľubomír Osrman, ktorý im sprostredkoval  „odhad“ ceny obrazu   po zapožičaní za účelom expertízy  na náklady „znalca.“ Údajne sa  obraz po „zapožičaní“ ocitol v rukách dokonalého falzifikátora z Piešťan a ten v priebehu 48 hodín vytvoril dokonalú a nerozoznateľnú kópiu. A nakoniec sa k majiteľovi vrátil falzifikát s tým, že nejde o hodnotný obraz, že „znalec“ sa mýlil, pričom originál ostal v správnych rukách. Údajne tak to malo byť aj s obrazmi ktoré dekan viezol do Rakúska, ktoré boli falzifikátmi.

Podľa výpovede dôveryhodného svedka a organizátora vyslobodzovania farára z rakúskeho väzenia mal údajne Ľubomír Osrman cestovať spolu s farárom do Rakúska s dvanástimi obrazmi za účelom predaja.  Dekan   Osrmanovi údajne neveril a preto cestoval s obrazmi do Rakúska o deň skôr. Po ceste sa stavil v Bratislave pre spoločníka, netušiac, že ide o dlžníka známeho mafiána Piťa. Ten dlžník, svoj dlh voči Piťovi prisľúbil vrátiť práve z peňazí z predaja dvanástich obrazov. Po príchode do Schwechatu sa avšak po policajnej akcii dostal do  väzby. Po medializovaní o zatknutia dekana Trnku,  Osrman,  začal údajne sťahovať a skrývať ostatné obrazy. Podľa informácii dôveryhodného svedka  vo veci prepustenia dekana údajne intervenoval a finančne pomohol v tom čase úradujúci biskup Nitrianskej diecézy a u veľvyslanca SR vo Viedni údajne loboval, JUDr. Ján Čarnogurský. 

Keďže ako sa vyjadril predseda vlády SR, Slovenská republika nie je právnym štátom, pretože tí čo majú peniaze si to vedia zariadiť,  aj v tomto prípade keďže sa jednalo o dekana RKC a bývalého spolupracovníka ŠtB, trestné  stíhanie bolo zastavené. Keďže marenie spravodlivosti a vyšetrovania sú na Slovensku bežnou praxou zastavenie stíhanie v kauze dekana Trnku odôvodnene vyvoláva pochybnosti.

Na základe uvedeného článku Ľubomír Osrman podal trestné oznámenie na Obvodné oddelenie PZ  v Považskej Bystrici za ohováranie. Po predvolaní mi bolo oznámené, že to dávajú na priestupkové konanie, pričom som navrhol, keďže v článku uvedené skutočnosti môžem dokázať svedeckou výpoveďou môjho svedka, ktorý mi diktoval dotyčný text článku, aby bola vec odstúpená Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Považskej Bystrici a vykonaná konfrontácia, pri ktorej chcel môj svedok v priamej konfrontácii usvedčiť Ľubomíra Osrmana. OR PZ v Považskej Bystrici však môj návrh neakceptoval  a vecou sa nezaoberal, hoci som nahlásil meno a telefónne číslo môjho svedka.

Potom, čo sa polícia vecou nechcela zaoberať podal Ľubomír Osrman návrh Okresnému súdu v Považskej Bystricu, aby mi tento predbežným opatrením ešte pred podaním návrhu na ochranu osobnosti  prikázal, aby som podľa  tvrdenia Ľubomára Osrmana, odstránil z mojich internetových stránok www.necenzurovane.net a www.necenzurovane.ueuo.com   predmetný článok a zdržal sa publikovanie o tejto veci.

Okresný súd v Považskej Bystrici vydal dňa 20. 4. 2015 uznesenie o predbežnom opatrení č. k. 7C/138/2015, ktorým v celom rozsahu návrhu vyhovel. Nakoľko nikdy som nebol a ani nie som vlastníkom, registrátorom alebo prevádzkovateľom uvedených  internetových stránok, nemôžem preto nariadenie súdu dodržať. Mohol by som len požiadať o odstránenie  predmetného  článku, čo mi však súd nenariadil. Aj z tohto dôvodu som proti uzneseniu  dňa 15. 5. 2015, v zákonnej lehote podal odvolanie a z dôvodu prepojenia sudcu Okresného súdu v Považskej Bystrici JUDr. Roberta Jankovskeho a jeho švagrinej, ktorá je štátnou tajomníčkou Ministerstva spravodlivosti SR, Jankovskej, ktorá mala spolu s menovaným sudcom blízky vzťah s nebohým mafiánom Čongrádym, som podal súčasne aj  námietku zaujatosti samosudcu a uplatnenie práva na nestranný súd a nestranného sudcu, keďže menovaný sudca toho nie je zárukou, nakoľko údajne zariadil, aby sa sudkyňou stala dcéra vyššie spomínaného oligarchu Miroslava Stacha  spriazneného s Ľubomírom Osrmanom.

 Dňa 17. 6. 2015 som dostal upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. EX 406/2015 zo dňa 11. 6. 2015 od exekútorky JUDr. Márie Bilej rod. Hlavňovej, Exekútorský úrad Košice, Hlavná 115, 040 01 Košice, ktorá vo veci návrhu na exekúciu Ľubomíra Osrmana   svojvoľne a úmyselne  začala exekúciu v rozpore  s Exekučným poriadkom, hoci si bola vedomá, že pre exekúciu neexistuje vykonateľný exekučný titul na čom som ju  elektronickou poštou ihneď  upovedomil a zároveň som jej oznámil, že Krajskému súde v Trenčíne k 18. 6. 2015 nebol doručený spis č. k. 7C/138/2015, vrátane odvolania proti uznesenia a námietka zaujatosti sudcu.  Keďže v exekúcii pokračovala blokovaním môjho účtu v banke, mám za to, že tak konala  vedome zrejme po dohode s Ľubomírom Osrmanom a sudcom Okresného súdu v Považskej Bystrici JUDr. Róbertom Jankovským, ktorý vydal uznesenie o predbežnom opatrení č. k. 7C/138/2015.

Keďže bolo všeobecne známe, že som mal pred niekoľkými rokmi závažnú mozgovú príhodu a bol som čiastočne ochrnutý existuje dôvodné podozrenie, že nezákonnou exekúciou  mi mala byť spôsobená závažná ujma na zdraví s následkom smrti, keďže predpokladali, že začatie nezákonnej exekúcie a blokovanie účtu mi spôsobí opäť mozgovú príhodu alebo infarkt, čím  došlo k spáchaniu trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa  a mareniu alebo sťažovaniu inému uplatnenia jeho  základných práv a slobôd z osobitného motívu, v tomto prípade  ústavného práva na spravodlivé súdne konanie a práva na opravný prostriedok.
Je preukázateľné, že Ľubomír Osrman  podal návrh na vykonanie predbežného opatrenia a následne žalobu na ochranu osobnosti až potom, čo neuspel s podaním trestného oznámenia na polícii v Považskej Bystrici, ktorá vec postúpila ako priestupok Okresnému úradu a ja sám som polícii navrhol konfrontáciu  môjho svedka s Ľubomírom Osrmanom.

Generálnej prokuratúre SR  som  po začatí nezákonnej exekúcie  podal trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného  na exekútorku  JUDr. Máriu Bilu rod Hlavňovú, ktoré bolo odmietnuté  z dôvodu, že sa podľa exekučného zákona nejedná o trestný čin.

Dňa 11. 8. 2016, napriek tomu, že som svoju účasť riadne ospravedlnil, sudca Okresného súdu Ladislav Vašut, v mojej neprítomnosti vyhlásil rozsudok pre zmeškanie  bez vykonania dokazovania. Pritom sa súd nevysporiadal s predbežnou otázkou, že som informoval vo veci verejného záujmu o podozrení z trestnej činnosti navrhovateľa, súd nevykonal žiadne dokazovanie a ignoroval predložené  registračné údaje o domene www.necenzurovaen.net a webhostingu tejto domeny.  Súd vydal nevykonateľný rozsudok, keď rozhodol, že mám na svojich internetových stránkach www.necenzurovane.netwww.necenzurovane.ueuo.com uverejniť ospravedlnenie navrhovateľovi Ľubomírovi Osrmanovi, pretože to nie je z mojej strany možné, nakoľko nie som a ani nikdy som nebol ako dôchodca a technicky diletant vlastníkom ani prevádzkovateľom webovej stránky www.necenzurovane.net ani www.necenzurovane.ueuo.com. Webová stránka www.necenzurovane.ueuo.com ako som bol informovaný neexistuje.

Rozhodnutie súdu podľa ktorého mám zaplatiť do troch dní 50 000 eur navrhovateľovi a 100 % trovy konania jeho právneho zástupcovi, vrátane domáhanie sa plnenia exekúciou, len potvrdzuje predpojatosť sudcu a flagrantné porušovania práva na spravodlivé konanie pred súdom. Keďže môj dôchodok je 390 eur jednalo sa zo strany sudcu o „justičnú popravu“

Ako potvrdzujem v prílohe o tomto bezprecedentnom zneužívaní justície som informoval ministerstvá spravodlivosti viacerých štátov, Asociáciu sudcov v Paríži a proti rozsudku som sa odvolal.  Krajský súd rozsudok zrušil a po odchode JUDr. Vašuta do dôchodku vec bola pridelená inému sudcovi.

Ako potvrdzujem v prílohe návrhom na dokazovanie a prerušenie konania zo dňa 8. 7. 2019  navrhoval som, aby súd predvolal vyšetrovateľa OR PZ z kriminálneho oddelenia polície v Považskej Bystrici, majora Gaduša, ktorému bolo pridelené podanie trestného oznámenia žalobcu na mňa za napísanie článku o  podozrení z trestnej činnosti a nových závažných okolnostiach, ktoré som sa dozvedel od svedka, ktorého som navrhoval vo veci predvolať a vypočuť.  Táto skutočnosť preukázateľne   potvrdzuje nedôvodnosť  trestného oznámenia, pretože publikovanie skutočností o podozrení z trestnej činnosti vo verejnom záujme nemôže byť v žiadnom právnom a demokratickom štáte dôvodom na trestné stíhanie oznamovateľa a logicky teda ani dôvodom na jeho umlčanie pod hrozbou ekonomickej likvidácie exekúciou a náhradou nemajetkovej ujmy  v likvidačnej výške 50 000 eur ako v predmetnej veci. Okresný súd odmietol môj návrh, aby  súd:

  • vyžiadal od Obvodného oddelenia polície v Považskej Bystrici listinný dôkaz-uznesenie, akým spôsobom bolo ukončené prešetrenia trestného oznámenia  Ľubomíra Osrmana a uvedenie dôvodov prečo bolo odmietnuté a postúpené Okresnému úradu v Považskej Bystrici, ktorý mal vec riešiť v priestupkovom konaní.

  •  vyžiadal od Okresného úradu v Považskej Bystrici  listinný dôkaz- uznesenie ako bolo rozhodnuté v priestupkovom konaní o odstúpení podania Ľubomíra Osrmana  Obvodným oddelením polície v Považskej Bystrici.

  •  vyžiadal od Obvodného oddelenia polície v Považskej Bystrici  listinný dôkaz - vyjadrenie z akého dôvodu nebola vec postúpená Okresnému riaditeľstvu  odboru vyšetrovania kriminálnej polície v Považskej Bystrici, hoci som o to opakovane žiadal a navrhoval vypočuť svedka, ktorého adresu som uviedol  k novým doposiaľ neznámym okolnostiam  nasvedčujúcim že trestné stíhanie vo veci o ktorej som písal by malo byť obnovené a prečo tento svedok vypočutý nikdy nebol.

Vyžiadanie uvedených listinných dôkazov resp.  predvolanie a vypočutie svedkov  z radov príslušníkov polície by jednoznačne preukázali, že trestné oznámenie Ľubomíra Osrmana bolo zjavne účelové so zámerom ma zastrašiť, keďže polícia vec odmietla ako nedôvodnú a dokonca nebola vyhodnotená ani ako priestupok.  Podaný návrh na vydanie predbežného opatrenia a samotná žaloba  mali byť súdom zamietnuté ako účelové a nezákonné  tak ako som to navrhoval.

Súdu som podal  námietku proti navrhovanému dokazovaniu navrhovanom žalobcom, ktoré súd pripustil na pojednávaní dňa 3. 7. 2019 a to predvolaním  dekana Trnku, ktorý bol ako podozrivá osoba  zadržaný a bolo proti nemu vedené vyšetrovanie, nakoľko  on a ďalší účelovo navrhovaní svedkovia do veci nevnesú žiadne nové okolnosti a pýtať sa ich na to či porušili zákon na pojednávaní je nelogické a rovnako ako keby sa pýtali zlodeja či kradol.

Predvolanie mnou navrhovaného  svedka súdom by Ľubomírovi Osrmanovi prezradilo jeho identitu a s určitosťou by došlo k jeho zastrašovaniu alebo ovplyvňovaniu, čo by  bolo evidentne marením spravodlivosti a vyšetrovania. Upozornil som na to, že Okresný súd nemôže suplovať činnosť polície a prokuratúry.  

Z tohto dôvodu  je potrebné zabezpečiť vypočutie svedka  a preverenie nových doposiaľ orgánom činným v trestnom konaní neznámych skutočností zákonným  postupom a to výlučne jeho vypočutím políciou o čo som požiadal  Prezidenta policajného zboru dňa 30.7. 2019.

Z dôvodu porušenia základných ľudských práv a základných slobôd podľa čl. 127 ods.1 Ústavy SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, bola dňa 18. 1. 2019 podaná  sťažnosť Advokátskou kanceláriou JUDr. Jána Garaja  Ústavnému súdu Slovenskej republiky. 

Na základe uvedených dôvodov mám za to, že došlo k naplnenie skutkových znakov trestného činu zneužívanie právomoci verejného činiteľa a zasahovania do nezávislosti súdu a preto žiadam, aby orgány činné v trestnom konaní postupovali v súlade s § 2 ods. 10 Trestného poriadku a aby som bol o postupe orgánov činných v trestnom konaní informovaný v zmysle jednotlivých ustanovení trestného poriadku.

Prílohy:

Vladimír Pavlík

 
   PRINT RSS

             
Hlavná stránka