Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii.
Hlavná stránka

Občania majú plné právo sa vyzbrojovať a zobrať zákon do vlastných rúk, pokiaľ štát si vedome a dlhodobo neplní svoje povinnosti a likviduje vlastný národ      

                  

          Nebudem tu opakovať text ústavného sľubu ktorý podpisujú členovia vlád a parlamentov. Viem len jedno a nie som sám, že nie je tam napísané, že ako členovia vlád a parlamentov by mali škodiť vlastnému štátu a jeho občanom, prijímať také zákony ktoré škodia občanom, vykráda sa cez ne štátny rozpočet, či dokonca sa beztrestne cez ekonomiku realizujú zločiny proti ľudskosti, že polícia, prokuratúra a súdy slúžia zločincom z vysokej politiky, oligarchom, mafiám na vrchole pyramídy. Základná otázka je, či by takéto niečo mohlo existovať, pokiaľ by vláda a parlament sa nesprávali ako zločinecké protislovenské a vlastizradné organizácie v hlbokom predklone pred cudzou štátnou mocou? Možno si položiť ďalšiu otázku spojenú s článkom ústavy 78, ods. (1), citujem: Za hlasovanie v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej výboroch nemožno poslanca stíhať, a to ani po zániku mandátu. Prečo bol odhlasovaný tento článok pri vzniku Ústavy Slovenskej republiky? Či už vtedy sa rátalo s tým, že Slovensko sa bude rozkrádať, vypredávať za bagateľ cudzine v súlade so zákonmi ktoré sa za týmto účelom prijmú?

          Preambula sa začína, citujem, My, národ, slovenský..., a končí, citujem, ...teda my, občania Slovenskej republiky, uznášame sa prostredníctvom svojich zástupcov na tejto ústave. A potom nasleduje text ústavy. Ale je tu aj ďalšia závažná otázka - tak ako, občania, vychádzajúc z tejto preambuly, Vy ste súhlasili a súhlasíte s tým, že všetko toto negatívne poslanci urobili prostredníctvom Vás a Vy ste im dali na toto mandát a súhlas? Vy ste ich poverili rozkradnutím a tunelovaním republiky, alebo lacným výpredajom cudzine, alebo Vy ste im dali mandát, aby na tieto ekonomické zločiny dokonca schválili zákony?     

          V skutočnosti Ústava Slovenskej republiky nemá hodnotu ani desiatich kotúčikov toaletného papiera. Poďme k článku 12 – Základné práva a slobody. Pod číslom (1) je takýto text, citujem – Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú NEODŇATEĽNÉ, NEPREMLČATEĽNÉ A NEZRUŠITEĽNÉ. A teraz si odcitujme článok 15 pod číslom (1) a (2) – Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. Nikto nesmie byť pozbavený života. Takže si rozoberme, čo ústavné články 12 a 15 znamenajú v realite v zločineckom, mafiánsko-gaunerskom a fašistickom Slovensku.

          Najskôr k článku 12. Existuje tu nejaká rovnosť v právach? Sú rovnaké práva politika a radového občana? Sú rovnaké práva vysokého štátneho úradníka a občana? Samozrejme, že v realite nie sú. Chce mi niekto nahovoriť, že tí dnešní milionári, multimilionári či miliardári to získali ako rovní v dôstojnosti a v právach v rámci demokratickej súťaže, alebo poctivou prácou? Medzi najcynickejší a najzločineckejší v našej ústave, pokiaľ porovnávam text s realitou, patrí článok 15, pod číslami (1) a (2) – pokiaľ to premietneme do reality. Ak je v ústave zakotvené, že „že ľudský život je hodný ochrany už pred narodením“, tak by tam mal byť ešte dodatok, citujem, „je povinnosťou štátu, aby celý ľudský život bol pod ochranou a je neprípustné, aby bol ľudský život predčasne ukončený vinou štátu.“

Zločiny proti ľudskosti v mene štátu

          Slovenských politikov z ponovembrových vlád a parlamentov možno rozdeliť do niekoľkých skupín – kategórií: zločinci, zlodeji, ZBABELCI A POKRYTCI, sadisti, psychopati a masoví vrahovia. Ich spoločnou vlastnosťou je nenávisť a pohŕdanie so slovenským národom. Medzi najodpornejšie zločiny proti ľudskosti patria likvidácia ženskosti cez ekonomiku, pokračujúc s likvidáciou rodiny, čo neskôr bude končiť postupnou likvidáciou národa a doháňanie ľudí k sociálnym samovraždám cez ekonomiku. Je obdivuhodné, ako bol napr. vo fašistickom a nacistickom Nemecku podporovaný čo najvyšší demografický rast, v porovnaní s likvidačnou demografickou politikou členov ponovembrových vlád a parlamentov v hlbokom predklone pred cudzou štátnou mocou. V mnohých prípadoch, hlavne čo sa týka cynizmu a utrpenia, slovenskí politici predbehli aj ten hitlerovský fašizmus a nacizmus, hlavne v sofistikovaní týchto zločinov, keď zločiny proti ľudskosti, ktoré cez ekonomiku VEDOME A CIEĽAVEDOME REALIZUJÚ, ich dávajú do tabuliek nevyhnutných ekonomických reforiem. Pokiaľ v koncentračných táboroch starých, bezbranných, neprodukujúcich, či telesne a zdravotne postihnutých buď zastrelili alebo splynovali, keď utrpenie zo smrti bolo omnoho kratšie, ako to dlhodobé, niekedy aj niekoľkoročné utrpenie, ktoré na nevinných ľuďoch realizujú cez ekonomiku ponovembrové vlády a parlamenty, až pokiaľ týchto nešťastníkov doženú k tomu, aby si zo zúfalstva a beznádeje siahli na život.

          Za tejto situácie, kedy polícia, prokuratúra a súdy slúžia zločincom a spoločne s politikmi likvidujú vlastný národ, je povinnosťou občanov sa brániť, začať sa vyzbrojovať, postaviť sa na odpor, zobrať zákon do vlastných rúk, zriaďovať Ľudové súdy, kde žalobcom nebude skorumpovaná polícia a prokuratúra, ale samotní občania. Zároveň aj retroaktívnym spôsobom sa budú vyvlastňovať či zabavovať rozkradnuté majetky, ktoré dovtedy patrili slovenskému národu a zbojníci budú dožívať v Ilave či Leopoldove. Taktiež veľmi kladne hodnotím, že mladí ľudia začínajú VYTVÁRAŤ polovojenské zložky, ktoré by neskôr mohli zohrať dôležitú úlohu pri ochrane slovenského národa v boji proti sadistom, psychopatom, zapredaným vlastizradcom a masovým vrahom, ktorí doteraz riadili a riadia tento štát. Bolo by ale tragédiou, pokiaľ by mali byť, obrazne povedané, sprivatizovaní jedincami, hrajúcimi sa na Slovákov a kresťanov, ktorým ide len o vlastné zviditeľnenie a osobné blaho.

Vladimír Pavlík


    Facebook Print Friendly and PDF


             
Hlavná stránka