"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

Vymožiteľnosť práva na Slovensku – 6. časť

      Keďže som chcel mať jasno v tom, či bolo vôbec podaný podnet na mimoriadne dovolanie zo strany Rosničky Slovakia Generálnej prokuratúre, dňa 24.7.2013 som e-mailom požiadal GP o odpoveď. V písomnej odpovedi, ktorá prišla 2.8.2013, mi oznámili, že podnet na podanie mimoriadneho dovolania z 27.2.2012 podaný JUDr. Uhrinovou bol 17.4.2012 odložený Krajskou prokuratúrou ako nedôvodný.

A teraz sa pozrime na chronológiu a súvislosti:

29.9.2011        posledný a konečný rozsudok Okresného súdu v Bratislave o výške náhrady mzdy 15 887,66 € brutto

24.4.2012        podanie podnetu na mimoriadne dovolanie na Krajskú prokuratúru zo strany Rosničky Slovakia

17.4.2012        odloženie podnetu na mimoriadne dovolanie ako nedôvodného Krajskou prokuratúrou v Bratislave

3.12.2012        povolenie reštruktualizácie Rosničky Slovakia Okresným súdom v Bratislave

8.2.2013          1. Schôdza veriteľov, popretie mojej pohľadávky správcom reštruktualizície Mgr. Berecom z dôvodu, že na Krajskej prokuratúre v Bratislave je podaný podnet na mimoriadne dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave a preto môže byť moja pohľadávka nesporná až po vyčerpaní všetkých riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov

          Takže sú dve možnosti: Správca reštruktualizácie Mgr. Martin Berec vedel o tom, že podnet na mimoriadne dovolanie bol Krajskou prokuratúrou zamietnutý ako nedôvodný a vedome neprávom poprel moju pohľadávku,
alebo nevedel o tom, ale zanedbal svoje povinnosti a vec riadne neprešetril. Totiž podľa Zz. 7/2005 Zákona o konkurze a reštruktualizácii § 124:

Popretie a zistenie pohľadávky

  • Každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak správca pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť.

 

A akú úlohu hrá v reštruktualizácii súd?

§ 131
Dohľad súdu

  • Súd počas reštrukturalizácie dohliada nad činnosťou dlžníka, správcu a veriteľských orgánov. Súd je oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu reštrukturalizácie, ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť.

Súd je oprávnený, ale nie povinný

          Nebudem tu citovať ďalšie paragrafy, kontrolných mechanizmov v Zákone o konkurze a reštruktualizácii je mnoho, niektoré spadajú do právomocí veriteľov, iné do právomocí či povinností správcu a súdu. Otázka je, nakoľko ich správcovia a súdy využívajú v praxi.
Ale podľa Trestného zákona tu možno aplikovať: § 239 Poškodzovanie veriteľa; § 240 Zvýhodňovanie veriteľa; § 241 Machinácie v súvislosti s konkurzným a vyrovnacím konaním; § 242 – 243 Marenie konkurzného alebo vyrovnacieho konania.

          Pozrime sa ešte na ostatné zúčastnené strany tejto zaujímavej reštruktualizácie. Hoci podľa Trestného zákona § 277 Neodvedenie dane a poistného a § 278 Nezaplatenie dane je trestným činom s dolnou trestnou sadzbou 1 až 5 rokov (prípadne 3 roky) a Daňový úrad (pohľadávka 192 813,61 €), Sociálna poisťovňa (pohľadávka 168 938,13 €), Všeobecná zdravotná poisťovňa (pohľadávka 42 780,10 €) Poisťovňa Dôvera (pohľadávka 24 881,15 €) vedeli po dlhé roky o nezaplatených daniach a poistnom, nevymohli až do reštruktualizácie splatenie dlhu. Keďže nemám informácie, ako postupovali, nebudem ich obviňovať z nečinnosti. Len na dokreslenie celej situácie uvediem osobnú skúsenosť: Keď som začal v roku 2003 pracovať v Rosničke Slovakia, bol som sa po niekoľkých mesiacoch informovať v pobočke Sociálnej poisťovne v Dubnici nad Váhom, či zamestnávateľ platí za mňa poistné. Informáciu mi nepodali, ale bol som oboznámený s tým, že to nie je moja starosť a v prípade, že by zamestnávateľ poistné neplatil, budú dlh od neho vymáhať. Ako tento dlh Sociálna poisťovňa vymáhala, je možné si spraviť predstavu z toho, keď som po prepustení z firmy sledoval, ako dlh Rosničky Slovakia na poistnom každý rok narastá približne o 20 000 €. Ešte v roku 2011 bol dlh okolo 183 000 €.

          Ak by sa preukázala nečinnosť týchto štátnych úradov a inštitúcií, náš právny poriadok má na to opäť paragrafy, § 340 Neoznámenie trestného činu; § 341 Neprekazenie trestného činu, samozrejme v závislosti na výške nesplateného dlhu a k tomu zodpovedajúcej trestnej sadzbe, pretože tieto paragrafy sa vzťahujú na trestný čin, na ktorý Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou najmenej desať rokov. Či ide o takýto trestný čin, vedel by povedať právnik alebo policajný vyšetrovateľ.

          Každopádne sa zdá, že štátne Daňový úrad a Sociálna poisťovňa nie sú veľmi zainteresované na vymáhaní dlhov, pretože v reštruktualizácii sú zaradené do prvej skupiny veriteľov, ktorým sa prizná uhradenie dlhu v v celej výške. Ostatní veritelia sú zaradení do inej skupiny, v ktorej im je reštruktualizačným plánom priznaná približne 20-50% úhrada pohľadávok, a to podľa možností dlžníka. Taká je prax a moje informácie.

          Ešte jedna poznámka na okraj: Pred prvou schôdzou veriteľov som rozposlal e-mailom správu asi 14 veriteľom o tom, že je podozrenie z machinácie v súvislosti s konkurzným a vyrovnávacím konaním na základe fingovaných pohľadávok šiestich veriteľov. Odpovedali mi len dvaja, že berú na vedomie, ostatných zjavne táto informácia nezaujala, Ba ani fakty, ktoré som zistil pri nahliadnutí do správcovského spisu a znova rozposlal zmieneným firmám, nezmenili postoj zúčastnených veriteľov a priebeh 1. schôdze. Prítomné dámy, ktoré zastupovali na schôdzi niektoré firmy, bezmyšlienkovite odhlasovali navrhnutých kandidátov na členov do veriteľského výboru. A o to Ing. Závodskému predsa išlo. Alebo že by som sa fatálne mýlil?

          A perlička na záver: V Obchodnom vestníku OV 124/2013 na 10.strane pod značkou K011532 môžete nájsť Oznam o zvolaní schvaľovacej schôdze na deň 15.7.2013, na ktorej sa mal schváliť reštruktualizačný plán, a na 15.strane pod značkou K011538 Zápisnicu zo zasadania veriteľského výboru.
Prítomní:
1) Jana Vašková – Gajdošová – predseda veriteľského výboru (v zast. Ing. Andrej Horváth)
2) Vaško Bartolomej (v zast. Ing. Andrej Horváth)
3) SVD group, s.r.o. (v zast. Mgr. Katarína Ševčíková)

          Pokiaľ je vám meno Ing. Andrej Horváth nejako povedomé z predchádzajúcich častí, nemýlite sa. Je to zamestnanec Rosničky Slovakia, manager a môj bývalý priamy nadriadený a v období od 07.07.2012 do 23.01.2013 člen dozornej rady. Práve ten, ktorý lojálne vykonáva príkazy svojho nadriadeného a chlebodarcu Ing. Mareka Závodského.
Prečo veritelia Jana Vašková – Gajdošová a Vaško Bartolomej splnomocnili zamestnanca dlžníka, aby ich zastupoval pri schvaľovaní reštruktualizačného plánu? Opäť sú tu dve možnosti: Týmto veriteľom sa nechcelo cestovať až z východného Slovenska (kde majú trvalé bydlisko) do Bratislavy, alebo sú natoľko spriatelení s Ing. Horváthom a Ing. Závodským, že im plne dôverujú a prenechali im aj priebeh a výsledok schvaľovacej schôdze. Súdny čitateľ si spraví úsudok sám.

Ing. Pavol Škara

Prílohy:

Obchodný vestník -124-2013

    Facebook


Hlavná stránka