"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

Vymožiteľnosť práva na Slovensku – 1. časť

          V decembri 2003 som nastúpil do zamestnania do firmy Rosnička Slovakia a.s. Bratislava na pracovnú pozíciu skladník - predavač v stredisku Trenčín. Zakrátko po nástupe mi bola pridelená funkcia vedúci skladu, aj keď pracovná zmluva zostala pôvodná – so zaradením ako skladník - predavač. Keďže sklad bol novo postavený, začínali sme od nuly a bolo potrebné zaviesť nejaký systém a organizáciu. Po dvoch rokoch bolo naše stredisko Trenčín najlepšie vo výsledkoch, a to zo stredísk Bratislava a Nitra. Vedenie firmy prevzalo do určitej miery systém práce od Trenčianskeho strediska, nakoľko mi moja svedomitosť nedovolila pracovať tak, ako bolo vo firme dovtedy zvykom. Dodávky tovaru sa iba podpisovali, ale fyzicky nekontrolovali, takže skôr či neskôr sa ukazovali nezrovnalosti v skladovom hospodárstve, nehovoriac o inventúrach, ktoré sa tiež robili v Bratislave a Nitre iba formálne. Konateľ spoločnosti Ing. Závodský ocenil moju snahu, ale ostatné nedostatky, ktoré som požadoval zmeniť, a boli výlučne v jeho kompetencii, nehodlal odstrániť. Nemali sme napríklad v sklade vysokozdvižný vozík, musel som pri každej vykládke kamiónu prosiť vodiča VZV zo susedných stavebnín o výpomoc. Stávalo sa, že kamión prišiel až po otváracej dobe, keď už boli stavebniny zavreté. Raz dokonca o 21:00 hodine a kamión sa nepodarilo vyložiť. Každý rok sa opakovala fluktuácia zamestnancov a nový bol pridelený spravidla až ku konci predajnej sezóny. To si vyžadovalo vždy zaučenie nového zamestnanca, ktorý bol schopný samostatne pracovať obvykle až po troch mesiacoch, keď už sezóna končila. Nový zamestnanec, spravidla mladý chalan, ak bol šikovný, vo firme prežil zimu mimo sezóny a na jar firmu opustil. To sa zopakovalo tri krát, takisto štvrtý zamestnanec, dôchodca na polovičný úväzok, z firmy po roku odišiel. Viazla dodávka tovaru z Bratislavy, zákazníci boli nespokojní a nervózni a niektorí vinili za chýbajúci tovar  mňa. Moji podriadení ani po urgencii nedostali nové pracovné oblečenie, internetové spojenie s Bratislavou a celým skladovým hospodárstvom malo výpadky, bolo žalostne pomalé a narúšalo a spomaľovalo samotný predaj a vybavovanie zákazníkov. Keďže moje požiadavky na zlepšenie stavu boli konateľom Ing. Závodským ignorované, náš pracovný vzťah sa postupne zhoršil. V auguste 2007 som bol pozvaný na pohovor do Bratislavy, kde so mnou Ing. Marek Závodský a manažér spoločnosti Ing. Andrej Horváth prejednali ďalšie moje pôsobenie v spoločnosti. Odmietol som za takých podmienok ďalej vykonávať funkciu vedúceho skladu. Bolo mi ústne prisľúbené, že teda nastúpi nový vedúci a ja budem pracovať na pozícii skladník - predavač, ako bolo stále uvedené v pracovnej zmluve. Takisto Ing. Závodský prisľúbil do konca roka, najneskôr na jar roku 2008 vysokozdvižný vozík. Ten ale v sklade nenájdete ani dnes, v roku 2013.

          V septembri 2007 nastúpil na stredisko nový zamestnanec, pán Ovesný. Mojou úlohou bolo v 3-mesačnej skúšobnej lehote ho zaučiť a odovzdať mu funkciu vedúceho skladu. Tak sa aj stalo a po troch mesiacoch som túto funkciu prevzal. Ja som svoj sľub dodržal, ale vedenie spoločnosti nie. Začiatkom decembra 2007 mi Ing. Andrej Horváth oznámil telefonicky, že dostávam výpoveď s dvojmesačnou výpovednou lehotou. Výpoveď prišla následne faxom a ja som ju mal podpísať. To som odmietol.

          Dňa 5.12 2007 mi Ing. Horváth telefonicky oznámil, že mám odovzdať kľúče od skladu vedúcemu Ovesnému, v piatok si vybrať náhradné voľno a v pondelok 12.12.2007 mám nastúpiť o 8:00 do práce do sídla spoločnosti v Bratislave. Na druhý deň prišiel tento príkaz faxom, ja som ho odmietol podpísať, nakoľko v mojej pracovnej zmluve bolo uvedené miesto výkonu práce Trenčín. Kľúče od skladu som odovzdal p. Ovesnému, o čom bola spísaná zápisnica. V piatok 7.12.2007 som čerpal náhradné voľno a šiel sa poradiť s JUDr. Prachařovou. Na jej odporúčanie som v pondelok nastúpil do práce v Trenčíne. Nakoľko v sklade bol kamerový systém, Ing. Závodský onedlho zistil, že nie som v Bratislave, ale v Trenčíne. Keďže som odovzdal aj služobný mobil, tak mi cez vedúceho Ovesného, práve cez tento mobil, bolo oznámené, že Ing. Horváth žiada, aby som okamžite opustil pracovisko v Trenčíne. Výzvu som neuposlúchol a zotrvával na pracovisku, pretože ak by som ho opustil, hrozila mi absencia. O nejaký čas mi p. Ovesný znova oznámil, že mám opustiť pracovisko, inak že Ing. Závodný zavolá na mňa políciu. Keďže nebolo vydané žiadne súdne rozhodnutie, že sa nesmiem na pracovisku v Trenčíne zdržiavať, odmietol som. Netrvalo dlho a p. Ovesný mi priniesol mobil, že volá Ing, Závodský. Ten na mňa vrieskal do telefónu, že príde do Trenčína a vyjebe ma odtiaľ.

          Asi o dve hodiny skutočne prišiel aj s JUDr. Helenou Sabovou, ktorá je členom dozornej rady Rosnička Slovakia a.s. Pani právnička skúšala na mňa psychologický nátlak v tom zmysle, že či viem, čo je neuposlúchnutie pracovného príkazu nadriadeného a čo mi po tomto hrozí. Trval som na svojom, že takýto príkaz je v rozpore so Zákonníkom práce a že do Bratislavy nastúpiť nemienim. Položila na stôl okamžité rozviazanie pracovného pomeru, ktoré som tiež odmietol prevziať a podpísať. Ing. Závodský mi prikázal, aby som si zbalil veci a odišiel. Tak som aj spravil.

          Dňa 12.12.2007 mi prišla okamžitá výpoveď poštou, v ktorej bol uvedený ako dôvod hrubé porušenie pracovnej disciplíny – nenastúpenie na pracovnú zmenu v Bratislave. V ten istý deň som poslal vedeniu spoločnosti Odstúpenie od hmotnej zodpovednosti a Žiadosť o vykonanie inventúry a nasledujúci deň oznámenie, že okamžité rozviazanie pracovného pomeru zo strany spoločnosti považujem za neplatné a trvám na tom, aby ma spoločnosť naďalej zamestnávala.

Ing. Pavol Škara


    Facebook
Hlavná stránka