"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

Tatjana Šidlová – obeť pozemkovej mafie a zneužívania psychiatrie

Slovenská znalcovská psychiatria – zoskupenie odborníkov, alebo bezodná  nevyčerpateľná žumpa?



  • SLOVENSKÁ ŽUMPA...svinstvá mocných...
  • Zosmradnutá demokracia
  •   Posudok tzv. znalcov z odboru psychiatrie na obzvlášť pre spoločnosť nebezpečnú páchateľku T. Šidlovú v uvedenej veci
    (20 stránkový posudok -písaný na pisacom stroji- nebol vypracovaný zrejme ani na masového vraha Brejvika v Nórsku!)

    Vo veci 4c 158/2005 navrhovateľky Tatjany Šidlovej na OS Žilina bola vykonaná konfrontácia  súdnych znalcov MUDr. Eleny Poloncovej a MUDr. Ivana Andrého v nadväznosti na ich posudky, ktoré na menovanú vykonali.

    Menovaní znalci z odboru psychiatrie predviedli  brilantnú schopnosť  žonglovať so slovami, faktami , a prejavmi a príznakmi  diagnóz , ktoré vyprodukovali na vrub Tatjany Šidlovej po nespochybniteľnej, aj keď nedokázateľnej vzájomnej spolupráci a dohovoroch, čo treba do posudkov pouvádzať – tak, aby boli v súlade s potrebami INA Kysuce a. s. ako odporcu zastúpeného advokátskou kanceláriou Mgr. Heringeš and part., objednávateľmi  záverov posudkov, a je dôvodné podozrenie, že aj súdu, ktorý znalcov navrhuje.

    V súvislosti s prejavmi  oboch znalcov pred súdom sa dá konštatovať jediné – korupcia. Korupcia, ktorá sa dokázať priamo nedá, ale mnohé skutočnosti, ktoré sú  úzko spojené s obsahmi posudkov, závermi znalcov, argumentáciou znalcov vo vzťahu k prejavom paranoie posudzovanej Šidlovej ukazujú na účelovosť  týchto „výsledkov“.
    Dokázať sa však dá porušovanie práv navrhovateľky v zmysle Ústavy SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

    MUDr. Elena Poloncová je jedinec , ktorý s kamenným výrazom na tvári a hrošou kožou dokáže luhať na vrub probandky, že jej vrátila kompletnú zdravotnú dokumentáciu, ktorú si  od nej zapožičala , ktorý svoje závery podporuje účelovo vypracovaným posudkom znalcov MUDr. Antona Stankoviča a MUDr. Juraja Kosorínskeho z vyšetrenia, na ktoré Šidlovú prinútili ísť súdnym rozhodnutím  v spolupráci s policajným orgánom v Liptovskom Mikuláši,  ktorý požíva pred súdom väčšiu dôveru ako priame dôkazy, ktoré navrhovateľka v spore predkladá. Za svoj výkon – teda účelové lži a očierňovanie Šidlovej si ešte  s ľadovým pokojom žiada zaplatiť 4 hodiny znalcovskej činnosti.

    Trestné oznámenie, ktoré Poloncová podala proti Šidlovej, bolo účelovo pripravené podľa vopred vypracovaného scenára, ako vidieť z predchádzajúcich príspevkov Šidlovej k tejto veci na jej blogu „slovenskazumpa“.
    „Odborníčka“ Poloncová, ktorá „určila“ Šidlovej diagnózu paranoie, napriek tomu podávala za údajné ohováranie na ňu trestné oznámenie!
    Len preto, aby napokon na základe „záverov“ Stankoviča a Kosorínskeho bolo trestné stíhanie zastavené pre údajnú nepríčetnosť Šidlovej v r. 2011?

    Omyl! Účel nariadeného psychiatrického vyšetrenia spočíval v tom, aby trestne stíhaná nebola Poloncová  a mohla naďalej vykonávať znaleckú činnosť a vydávať posudky podľa priania tých, pre ktorých „pracuje“.

    Každému musí byť jasné, že cieľom malo byť len dotlačenie Šidlovej pred ďalších najatých kompatibilných s požiadavkami polície a Poloncovej psychiatrov – na jej ochranu, aby ako znalkyňa nemala prípadné problémy pri dokazovaní nepravdivosti posudku,  ktorý na Šidlovú vypracovala.
    (Motiváciou Poloncovej mohlo byť všeličo – napr. aj skutočnosť, že  o nej  kolujú  po LM v súvislosti s pozemkami  neveľmi lichotivé reči. Alebo možno rodinné väzby na niektoré osoby rovnakého priezviska , ktoré sú evidované vo zväzkoch ŠtB, či podnikanie jej rodinných príslušníkov.)

    Samotná Poloncová zdôrazňovala, že je neobvyklé, aby osoba s diagnózou, ktorú Šidlovej pripísali, sa dožadovala vyšetrení psychiatrom!!!!!!!!!!

    Šidlová sa však nedožadovala vyšetrenia u psychiatrov v tom smere, do akého vec nasmerovali a zmanipulovali všetci zúčastnení – vrátané tých, na ktorých nemožno priamo poukázať.
    Šidlová na svoju obranu  pred tvrdeniami Heringeša, že bola daná do invalidity pre psychické ochorenie,  sa vyjadrila – netušiac, ako proti nej zneužijú tento krok – že je ochotná sa nechať vyšetriť, že je normálna.
    Pritom stále poukazovala na obdobie, kedy bola vmanipulovaná do Dohody s INA Kysuce, že bola v depresii, pretože mala už predtým množstvo zdravotných problémov a podstúpila viaceré vyšetrenia, ako je preukázateľné z jej zdravotnej dokumentácie.
    Napriek dožadovaniu sa, aby bol jej stav za predmetné obdobie (rok 2005) posúdený aj znalcom z odboru imunológia, kam patrí jej ochorenie CFIDS a pre ktoré  bola daná v r. 2001 do invalidity, Poloncová  znalca do konania nepribrala.
    Rovnako MUDr. André – dokonca po dodatočnom  súhlase súdu! – do konania pri vykonávaní kontrolného posudku znalca –imunológa nepovažoval za potrebné prizvať!

    Takže depresia v ich vyjadreniach a posudkoch ako súvisiaci prejav ochorenia CFIDS nefiguruje, resp. len veľmi okrajovo – jednou, dvoma vetami! Aj keď  boli kompetentní sa k prejavom depresie ako znalci psychiatri podrobne vyjadriť .
    Pritom v posudzovanom období bola depresia diagnostikovaná psychiatričkou MUDr. Evou Janíkovou z Bratislavy.
    Záznam obvodnej lekárky, tzv. dekurz z príslušného dňa však Poloncová vytrhla zo zdravotnej karty – a dnes už netreba pochybovať, aký mala na to dôvod!

    Do znaleckých posudkov sa vôbec nedostalo, že  posudzovaná hovorila, že  bola znásilnená, i prepadnutá neznámym útočníkom zbraňou dňa 2. 10. 1998, aj keď tam figuruje množstvo banálnych záležitostí, v mnohom dezinterpretovaných, či dokonca vymyslených Poloncovou.
    Rovnako originál vyšetrenia z 3. 10. 1998 (a jeho 4 kópie pripravené na založenie do súdneho spisu) z pohotovosti na Kramároch v BA Poloncová  zlikvidovala.

    Zlikvidovala aj odporúčací lístok, ktorou obvodná lekárka odoslala Šidlovú  ku psychiatrovi, a pretože odborníčka odporúčací lístok nepotrebovala, Šidlová ho založila do zdravotnej karty pred jej odovzdaním do rúk Poloncovej.
    MUDr. André  na otázku Šidlovej , prečo do posudku nezahrnul  aj jej tvrdenia o znásilnení a prepadnutí odpovedal pred súdom, že to asi prepočul!

    Poloncová toto neuviedla zámerne. Netušila však, že záznam o ošetrení po prepadnutí , ktorý  Šidlovej nevrátila, sa dá dožiadaním získať, a tak Šidlová ho má s potvrdením   pravosti  jeho obsahu vtedajším ošetrujúcim pohotovostným lekárom k dispozícii ako dôkaz – minimálne, že nerozpráva bludy, ktoré sa jej obaja menovaní znalci snažia pripisovať.
    K záznamu  obvodnej lekárky „dopracovala sa k depresii“, ktorý Poloncová zámerne vytrhla , ale uviedla do posudku  ( s tým, že popripisovala  Šidlovej  vlastné „bludy“ o zabití Duckého, Diniča vo vchode, kde Šidlová bývala, i pelešení sa B.) len poznámka : Šidlová argumentovala vtedajším stavom depresie a na základe , že jej bola diagnostikovaná, sa domáhala posúdenia z hľadiska tejto skutočnosti. 

    Preto by určite  Šidlová nevytrhla predmetný dekurz – primárne totiž potvrdzoval jej daný vtedajší stav. A ak by aj obvodná lekárka urobila ďalej nejaký podobný zápis, pretože nepochopila, či nechcela sa zdržiavať  podrobným zaznamenávaním  prejavu Šidlovej, tento nebol  rozhodujúcim pre depresiu  ako podstaty prejavov ochorenia.

    Na otázky Šidlovej položené znalcom, v čom sa konkrétne prejavujú jej bludy, ani jeden z nich odpovedať nedokázal. Napokon si  ako dôvod vymysleli  množstvo podaní orgánom a súdnych sporov, tvrdenia o prenasledovaní eštebákmi a ničenia jej bytu vodou. (Podobné skúsenosti však majú na Slovensku stovky bezmocných občanov, ktorí musia neustále písať podanie za podaním, aby splnili podmienku, že využili všetky domáce prostriedky nápravy, pričom je otázne, či sa vôbec nápravy niekde doma domôžu! A o fungovaní eštebákov a ich prepojení na všetky orgány štátu a na organizovaný zločin na Slovensku krákajú aj vrany.)

    Šikovne poodôvodňovali svoje závery, že paranoia sa vyvíja postupne, a tak ňou trpí už vlastne niekoľko desaťročí.  Ale v celom rozsahu sa prejavila len teraz – ako argumentovala Poloncová a oháňala sa účelovým posudkom Stankoviča a Kosorínskeho – a aj keď tento nesúvisí s posudzovaným obdobím,  ovplyvňovala názor súdu.
    André  sa zase  vyjadril, že predošlé vyšetrenia neuvádzajú podobné diagnózy a závery, ku akým dospeli všetci menovaní „znalci“ preto, lebo nikto by sa neodvážil Šidlovej podobnú diagnózu napísať – neriskoval by, že bude mať s ňou podobné problémy!

    Zdôrazňoval jej návštevy u psychiatrov – ale neuviedol, že  išlo o návštevy z iných dôvodov, ako v súčasnosti vykonštruovali.
    Tak bolo zneužité  nariadené vyšetrenie pre potreby Lekárskej posudkovej komisie pre priznanie invalidného dôchodku v súvislosti s CFIDS.

    Po návšteve Šidlovej v ambulancii MUDr. Víta Provazníka, keď táto už na začiatku zistila, že dotyčný lekár sa správa v rozpore s lekárskou etikou, odišla menovaná na vyšetrenie k lekárke Janíkovej .

    Tu stojí za pozornosť, že táto psychiatrička veľmi dôkladne vyšetrila Šidlovú spoločne so psychologičkou Lovichovou, a ani jedna z nich vo svojich správach pre posudkovú komisiu neuviedla žiadne psychiatrické ochorenie menovanej.
    Na LPK však zažila Šidlová prekvapenie, keď MUDr. Nemlahová začala citovať správu MUDr. Provazníka, kde  k textu písanému na stroji je rukou dopísané paranoia!

    Treba zdôrazniť, že časový odstup medzi týmito dvoma návštevami , resp. vyšetreniami pre potreby LPK bol necelé tri týždne!!!

    Na základe uvedeného podvrhu a upozornenia v tlači, aby si občania občas prekontrolovali čerpanie zo svojich kont v zdravotných poisťovniach, vyžiadala si Šidlová výpis od VšZP, kde s prekvapením zistila, že si Provazník vyúčtoval na jej meno komplexné vyšetrenie pacienta!

    Preto podala sťažnosť na kontrolný orgán poisťovne, ktorý jej potvrdil, že pri kontrole zistil, že Provazník  žiadnu dokumentáciu  o komplexnom vyšetrení  Šidlovej nemá. Súčasne jej dali na vedomie, že Provazníkovi výkon neuhradia.
    Ani Poloncovej, ani Andrému, ako ani Stankovičovi a Kosorínskemu, a rovnako iným orgánom však tieto skutočnosti neprekážajú a neustále poukazujú na tento Provazníkov „nález“ako na vierohodný!
    Po pokuse o samovraždu strávila Šidlová  na psychiatrickom oddelení FN v Bratislave dosť dlhý čas. V rozpore so zákonom tam bola zadržiavaná – bez súhlasu, bez nariadenia – 27 dní.
    Podstatné je však, že to bolo dosť dlhé obdobie, aby lekári spozorovali, či sa u nej vyskytuje duševná choroba. A keďže žiadnu nezistili, do prepúšťacej správy napísali aspoň  ako diagnózu alkoholizmus. (Súčasnosť však ukázala, že menovaná alkoholičkou nie je, takže ani ňou byť v minulosti nemohla! Napokon, ani samotní tu vymenovaní znalci ani v súčasnosti nezistili, že by bola alkoholičkou, alebo užívala drogy.)
    André rovnako prejavil snahu spochybniť základné ochorenie Šidlovej snahou poukázať na jej výzor v tom zmysle, že jej  vonkajší výzor nepoukazuje na trvalé ochorenie. (Podľa odborníkov imunológov je to práve jeden z dôvodov, pre ktoré pacienti boli podozrievaní z toho, že si ochorenie vymýšľajú a namiesto liečenia základného ochorenia ich posielali na psychiatriu! )

    Pritom  v zdravotnej dokumentácii mal k dispozícii lekárske nálezy od imulogičky, ktoré dokladujú, že je pod pravidelnou kontrolou, že v tomto smere je jej stav kolísajúci, a teda že nejde o žiadne subjektívne pocity Šidlovej, ktorá aj krátko pred návštevou u neho mala zdravotné problémy v súvislosti s prejavmi CFIDS, ako preukazujú nálezy imunologičky, v ktorej starostlivosti menovaná je.

    O ignorovaní akýchkoľvek zdravotných nálezov, ktoré preukazujú aj iné ochorenia, resp. zdravotné problémy trvalého rázu, o ignorovaní iných listinných dôkazov a verejne známych skutočností v nadväznosti na údajné bludy, ktoré pripisujú Šidlovej, je zbytočné vôbec hovoriť. Obsah zdravotnej karty totiž nezaujímal po inej stránke ani jedného z týchto angažovaných  psychiatrov  s právom vykonávať znalcovskú  činnosť, ktorí programovo z každého, kto sa začne domáhať svojich práv, vyrobia duševne chorého.

    Všetci títo prisluhovači moci a „mafie“  veľmi dobre vedia, v čom spočíva podstata diagnózy syndróm chronickej únavy na báze vrodenej imunitnej nedostatočnosti, ako na ňu poukazuje zdravotná dokumentácia Šidlovej už z detstva, ale nemôžu pripustiť, že sprievodným znakom je aj depresia, celková vyčerpanosť a množstvo iných príznakov, ktoré sú u rôznych pacientov dosť odlišné, a teda nejde o nepodložené subjektívne pocity, ako sa súdu snaží nahovoriť André, aby podporil tvrdenia , ktoré uviedol v posudku.

    Súdu stačí, že na vrub Šidlovej, ktorá je voči špinavostiam podobných „dôveryhodných“ odborníkov bezbranná,  bez akýchkoľvek dôkazov títo vyprodukujú ako dôkazy vlastné „bludy“.

    Ochorenie CFIDS/CFS  a jeho prejavy , ktoré bolo donedávna úplne neznáme je dnes bežne spomínané aj v médiách a na  internete  sa dajú nájsť odborné vyjadrenia k tejto diagnóze,  ale to by musel mať záujem každý z nich na vykonávaní nestrannej a odbornej činnosti.

    A potom súd niekoľko razy musí napomínať Šidlovú -- ktorá pod vplyvom týchto lží, dezinterpretácií a ignorovania akýchkoľvek preukázateľných faktov vybuchne, aby aspoň tak dala najavo, čo si myslí o celej tej mašinérii, ktorú proti nej rozpútali -- že ju vykáže z miestnosti a neumožní jej klásť otázky znalcom, alebo si vysvetlí gesto Šidlovej, ktoré malo zdôrazniť „podčiarknutie“ jej rozhorčeného výchuchu  „lužete“ na adresu Poloncovej ako ukazovanie na Poloncovú prstom!
    Je to dôkaz, ako si možno vysvetľovať všetko po svojom – podľa toho, v akom postavení je práve osoba voči okoliu,  vníma nonverbálne prejavy – tak , ako Šidlová – možno len mimovoľný  -- úsmev sudkyne , keď sa vyjadrovala k súdu.
    Podstata súdneho sporu ale spočíva na inom základe, a podporným dôkazom mal byť aj vtedajší zdravotný stav navrhovateľky.

    Pri skorumpovanosti slovenských orgánov  sa takto stáva podstatou sporu nie porušenie dobrých mravov zo strany INA Kysuce, a. s. a neurčitosť, teda voľný výklad Dohody uzavretej so Šidlovou iným ako legálnym spôsobom – teda cez kúpnu zmluvu a nedodržanie toho, čo bolo obsahom Dohody  smerom k Šidlovej, ale snahy menovanú dokonca zbaviť čiastočne spôsobilosti na právne úkony!!!

    Takže nie je politickou obeťou  zneužívania  psychiatrie iba Malinová! Obeťami zneužívania psychiatrie sú desiatky Slovákov a Sloveniek, ktorí sa opovážili vystúpiť proti svojvôli moci a občas aj boli v tomto boji úspešní!
    Sú nebezpeční , pretože „bielym golierom“ a inak organizovaným zločincom neuhli z cesty!


        Facebook
    Hlavná stránka