"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

Slušný život je pre nás čoraz vzdialenejší

Ľudmila Rešovská

Podtatranský kuriér č. 10, 5. 3. 2013


Slovák by si asi nemal veľa pamätať. Ako sme zistili pri jednej z priateľských diskusii, čím viac si pamätáme, tým viac to škodí nášmu zdraviu. Väčšina z nás, skôr narodených, bola presvedčená o tom, že keď sa budeme učiť, neskôr poriadne a zodpovedne pracovať, určite sa budeme mať lepšie. Kvalita nášho života bude stúpať, s pribúdajúcimi rokmi budeme môcť cestovať, venovať sa práci a svojim koníčkom, vnúčatám, rodine, priateľom a nakoniec v pokoji dožijeme na zaslúženom odpočinku.

Čím dlhšie žijeme, tým sa nás chytá väčšia skepsa a tým viac sa rozčuľujeme. Mladí to tak nevnímajú, pretože v tejto spoločnosti sa o predchádzajúcom režime hovorí ako o neľudskom policajnom štáte, v ktorom sa nedalo žiť. Režim bol totalitný, nebola tu demokracia a tak mnohí emigrovali. Keď opúšťali Slovensko, hospodárstvo bolo v celkom dobrej forme a v sociálnej oblasti nám mohol len máloktorý štát konkurovať. Školstvo bolo na vysokej úrovni a naši emigranti, ak nešlo o lajdákov a darebákov, sa väčšinou uchytili. Ľudia na námestiach pred dvoma desaťročiami očakávali, že ak sa nastolí demokracia, budeme žiť lepšie a náš život bude z roka na rok kvalitnejší.

Prešlo dvadsaťtri rokov a my sa čudujeme, že žijeme horšie a perspektíva slušného života je čoraz vzdialenejšia. Nie preto, že sme prestali pracovať, alebo nám niekto cudzí „podkopal nohy.“ Ale len preto, že naši vlastní, vraj slobodne volení zástupcovia ľudu, zradili tento národ. Dali sme im síce dôveru, ale nikto im nedal mandát na rozkrádanie, zbedačenie národa, totálne zdevastovanie medziľudských vzťahov. Ale oni to robia a my sa mlčky prizeráme. Zničili poľnohospodárstvo, výrobné fabriky. Zničili školstvo, zo zdravia ľudí urobili tvrdý, bezohľadný biznis, na ktorom ryžujú špekulanti, naša elita... a ľudia zomierajú. Fascinujú má neustále klamstvá, ako sa u nás predlžuje život človeka a okolo nás zomierajú ľudia po päťdesiatke, ba mnohí oveľa mladší. Na Slovensku sa totiž predlžuje len vek odchodu do dôchodku, ktorého sa väčšina nedožíva. Zvyšujú sa dane, odvody, ale nič v prospech ľudí sa nerobí a... peniaze opäť chýbajú. Všade okolo nás sú známky hlbokého úpadku nielen ľudí, ale aj enormne zadlženého štátu. Polícia si nemôže robiť svoju prácu, pretože je spolitizovaná, súdy a prokuratúra rovnako, záko nodárny zbor prijíma zákony, ktoré chránia gaunerov a našu elitu, na ktorú si nikto netrúfne. Zákony, ktoré ničia slovenských živnostníkov a podnikateľov, končiacich na úradoch práce. Zákony, ktoré rôznym darebákom a zahraničným subjektom, pomáhajú prelievať miliardy, zarobené zamestnancami s minimálnymi mzdami, do daňových rajov. A to sa bojíme čokoľvek povedať, pretože prídeme aj o tu úbohú mzdu! Preto radšej mlčíme a uskromňujeme sa, aby naša elita, spolu s darebákmi, mala ešte viac.

Nuž, tak je to a myslím si, že by sme mali nahlas začať hovoriť našej mládeži, aká totalita skutočne bola. Že sme mali školstvo s vynikajúcimi učiteľmi, zdravotníctvo s vynikajúcimi lekármi, banky s prijateľnými úrokmi, fungujúci priemysel, poľnohospodárstvo, obchod, ale aj štátne úrady, dokonca sme sa nemuseli báť o svoj život a život svojich blízkych. Doprava, či už vlaková alebo autobusová, bola za prijateľné ceny. Žili sme skromnejšie, ale byty boli zadarmo, alebo za pár korún a aj na tie prispel štát.

Pamätáte ešte, že za maximálne desať tisíc eur ste si mohli postaviť krásny dvojposchodový rodinný dom a nikto sa nemusel báť o prácu, a o to, že nesplatí pôžičku? Nemali sme síce posledné modely kreatívnych módnych návrhárov, nemali sme drogy, chýbali nám mandarínky, banány, luxusné autá a supermarkety preplnené nekvalitným tovarom. Ale mali sme všetko, čo sme k životu potrebovali, aby sme sa ako slušní ľudia dožili staroby. Mali sme skutočných priateľov, rodinu, dobré medziľudské vzťahy, aj keď v každej ére musia žiť medzi slušnými ľuďmi aj krysy.

Dnes už asi väčšina z nás vie, že demokracia a trhový mechanizmus nás za dve desaťročia zbavili ľudského rozmeru, človečenstva, urobili z nás neľudské bytosti, bažiace po moci a peniazoch. Ale asi tak to musí byť, keď robíme všetko preto, aby sme zničili všetko krásne, ľudské a milujúce. Aby sme zničili samých seba.

L. Rešovská

http://www.podtatransky-kurier.sk/


    Facebook
Hlavná stránka