"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

KONTROLOVAŤ DODÁVATEĽOV SA OPLATÍ !
Ako prichádzame o peniaze za dodávku teplej a studenej vody


V roku  2016 som navrhol ako predseda spoločenstva vlastníkov bytov (SVB) bytového domu na námestí Sv. Egídia 102 v Poprade, aby sme si financovali obnovu domu, postaveného ešte v roku 1959,  z úveru poskytnutého Štátnym fondom rozvoja bývania (ŠFRB), ktorý by sme splácali  z úspor dosiahnutých   zriadením vlastného ohrevu teplej úžitkovej vody (TÚV), keďže odpojiť sa aj od kúrenia  bytovým domom súčasná legislatíva už nedovoľuje.

Po roku prevádzky kotolne s termodynamickými panelmi na streche domu a tepelným čerpadlom, v kombinácii s plynovým kondenzačným kotlom, sme mohli porovnať  náklady na ohrev vody za rok 2017 s predošlými nákladmi od roku 2003.  Informatívne  uvádzam, že za dodávku TÚV pre 18 bytov sme platili cca 5000-6000 eur a za teplo na vykurovanie cca 9000 -10 000 eur ročne z čoho vyplýva, že dodávka TÚV predstavovala cca. 60% celkových nákladov za energie, ktoré nám fakturoval dodávateľ z centrálneho zdroja tepla (CZT).

 V súvislosti so spustením individuálneho ohrevu  TÚV som   zistil zaujímavé skutočnosti  s ktorými by som sa chcel podeliť  s Popradčanmi  v snahe poradiť im ako ušetriť nemalé peniaze.

            Priložený obrázok  indexu rastu cien a nákladov na ohrev TÚV od roku 2003 vypracovaný z údajov koncoročných vyúčtovaní našej správcovskej spoločnosti  potvrdzuje, že náklady na ohrev TÚV sa znížili  zo sumy 5 192 eur v roku 2015 na 1 660 eur v roku 2017, čo predstavuje tretinu pôvodných nákladov.

Okrem zníženia nákladov na ohrev TÚV  nás  prekvapil údaj o nameranej ročnej spotrebe TÚV-len 368 m³,  ktorá ako vidieť z tabuľky bola značne nižšia ako v predošlých rokoch, kedy sa pohybovala v rozsahu  od cca 500-700 m³.  Boli sme nemilo prekvapení z toho, že roky sme zrejme platili za dodávku TÚV, ktorú sme v skutočnosti neodoberali. Uvedený rozpor vo fakturovanej spotrebe mi nevedel vysvetliť ani  výrobca a dodávateľ tepla.  Problém vznikol tým, že niektoré bytové domy nemajú vlastný vodomer osadený na päte bytového domu a výrobca im preto fakturuje spotrebu len na základe  údajov  z merača v kotolni a prepočtu koeficientu vypočítaného zo súčtu  na bytových vodomeroch. Žiaľ je to však vždy v neprospech  spotrebiteľa.  Nemám zatiaľ informáciu o tom, že by Popradská energetická spoločnosť, ktorá prevzala od 1. 1. 2017 výrobu a dodávku tepla mala enormný záujem na zabezpečení korektného merania spotreby TÚV v bytových domoch, kde nie sú inštalované odovzdávacie stanice (OST), ktoré už majú osadený merač tepla a vodomer.  Je potrebné, aby obyvatelia  bytových domov vedeli, že dodávateľom tepla tento stav plne vyhovuje a zámerne neinformujú  spotrebiteľov na okruhoch kotolní kde nie sú OST, že pokiaľ sa všetky bytové domy v okruhu kotolne dohodnú a požiadajú o osadenie vodomerov a meračov na päte bytového domu,  náklady musí hradiť dodávateľ, v prípade občanov Popradu PES s.r.o.  Ak by sa nedohodli a žiadal o to len jeden bytový dom náklady si musí hradiť spoločenstvo vlastníkov bytov.

Ešte jedna dôležitá informácia pre Spoločenstvá vlastníkov bytov, ktoré sa v snahe ušetriť často s výmenou bytových vodomerov, ktoré sa musia v pravidelných lehotách posielať na ciach (pri TÚV každé 4 roky a pri SV každých 6 rokov) obracajú na  neregistrovaných živnostníkov  alebo firmy.  Pri kontrole Slovenskou metrologickou inšpekciou môže byť udelená pokuta ak sa zistí, že montáž a plombovanie vodomerov robila neregistrovaná osoba. Zoznam  vydaných registrácii nájdete na stránke Úradu pre normalizáciu  metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky. http://www.unms.sk SVB sú často uvedené do omylu, pretože cena plomby nieje 5,00 € ale 0,10 - 0,15 € s DPH za 1 ks.

Priznám sa, že hoci som pracoval v tepelnom hospodárstve od roku 1978, ešte v čase  Okresného podniku bytového hospodárstva (OPBH) neprišiel by som na to, keby sme sa nerozhodli inštalovať vlastnú kotolňu na ohrev TÚV a z tohto dôvodu neosadili vlastný vodomer.

Preto ako hovoril už Felix Dzeržinskij, dôveruj ale preveruj, pozrel som si ako to vyzerá s fakturovaním studenej vody, (SV) v tomto prípade vodárenskou spoločnosťou.

Zadal som do tabuľky so vzorcami dostupné údaje o spotrebe SV od roku 1996 a zistil som ďalšie nepríjemné skutočnosti.  Pre nezainteresovaných je potrebné vysvetliť, že po povinnej inštalácii bytových vodomerov TÚV a SV sa začal vypočítavať rozdiel medzi hlavným vodomerom  a súčtom bytových vodomerov tzv. koeficientom (ideálny je 1,0 s toleranciou +/- 0,06) čo v praxi znemená, že všetky straty v drvivej miere platí vždy spotrebiteľ. Šťastie majú všetci, ktorí majú osadený fakturačný vodomer priamo v dome. V opačnom prípade všetky straty za vodomerom, ktorý môže byť v šachte aj desiatky metrov od domu  znáša spotrebiteľ, čo bol aj prípad nášho bytového domu. Od roku 2002 bol rozdiel medzi fakturačným vodomerom a bytovými vodomermi vyše 2 000 m³, čo predstavuje pri vtedajšej cene vody vyše 3 300 eur a koeficient v roku 2002 až 2,009, čo je strata studenej vody vyše 100%.

Aby ma vodárenská spoločnosť neobviňovala, že si vymýšľam, náhodne som porovnal spotrebu aj v inom bytovom dome v Poprade, konkrétne v 65-bytovom dome na sídlisku JUH 3, kde sa potvrdilo, že len za 3 roky  bol rozdiel medzi fakturovanou spotrebou a meranou na bytových meračoch  pri TÚV takmer 6000 eur a v prípade SV vyše 4 500 eur. V tomto dome bol zistený únik SV na potrubí medzi vodomernou šachtou a bytovým domom, na ktorý sa žiaľ ako v obdobných prípadoch príde až po doručení koncoročného vyúčtovania. 

Som ochotný bez nároku na finančnú odmenu urobiť každému, kto ma o to požiada, porovnanie prepočtu spotreby v bytovom dome, ak mi predloží koncoročné vyúčtovanie za uplynulé roky. 


V ZÁSADE PLATÍ ČÍM VÄČŠÍ ÚNIK VODY  ZA VODOMEROM TÝM VÄČŠÍ ZISK PRE VODÁRENSKÚ SPOLOČNOSŤ.

V čase kedy prvý viceprimátor   Wzoš  básni o Smart - City a inteligentných pouličných lampách s wifi pripojením je primátor Popradu Švagerko zároveň predsedom dozornej rady spoločnosti PPVS, kde odpisujú vodomery ako v 19. storočí. V bytových domoch je to  len raz za 2 mesiace, pričom neexistuje dispečing, ktorý by monitoroval on-line únik vody čím by sa predchádzalo zbytočným stratám a škodám. (Veď načo keď to občan aj tak zaplatí a ak voda uniká za vodomerom ešte na tom vodáreň zarobí!) Pritom   Vodárne a kanalizácie mesta Komárna, a.s. majú už dávno inštalovaný rádiový odpis vodomerov. http://www.komvak.sk/dialkove_odcitanie_vodomerov.html

V súčasnej situácii spoločnosti Veolia - voda a PPVS nemajú záujem o prevenciu proti únikom vody a opravy starých rozvodov ani o rádiové odpočty. Presvedčil som sa o tom sám, keď som nahlásil havarijný stav potrubia pitnej studenej vody na ulici Banícka v Poprade a ak je havárija za vodomerom opravu musí zaplatiť spotrebiteľ!

K prasknutiu potrubia došlo na križovatke ulíc Banícka a Okružná v Poprade dňa 29.8.2013.
V ten deň  bol štátny sviatok a PPVS haváriu len evidovala nahlásením na dispečing.
Nasledujúci deň v piatok na chodník kde vyvierala voda osadili výstražnú značku.
Únik pitnej vodu bol taký rozsiahly, že kanalizačný odtok do kanalizácie nestačil a voda pretekala dole cestou až k druhému kanalizačnému odtoku pri ceste ako je vidieť z priloženej fotografie.

K odstráneniu havárie došlo až na štvrtý deň 2. 9. 2013 o 11.00 hod.

Aký je prínos skrytej privatizácie PPVS v roku 2006  ak je takýto postup pri odstraňovaní  havarijných stavov bežný a voda, ktorá celé dni odteká do kanalizácie je v končenom dôsledku často zarátaná do nákladov spotrebiteľom – občanom Popradu?

Čo na to kompetentní? Pred privatizáciou existovala v PPVS havarijná pohotovosť, ktorá takéto stavy riešila aj cez víkend a štátne sviatky. Po vstupe zahraničného investora jeho prvým krokom bolo, ako v prípade SPP, zníženie nákladov na pracovníkov  pohotovosti.

Vlastníci  bytov ma z toho dôvodu poverili, aby som riešil problém merania skutočnej spotreby  všetkými dostupnými spôsobmi, vrátane podania súdnej žaloby na vodárenskú spoločnosť.  Keďže Podtatranská  prevádzková vodárenská spoločnosť (PPVS) v minulosti vždy odmietala osadenie fakturačného vodomeru na päte bytového domu,  29. januára 2018 som podal predžalobnú výzvu, v ktorej som im  oznámil, že pokiaľ v lehote 15 dní nezabezpečia korektné  meranie spotreby SV osadením vodomeru  v dome, požiadame  o prešetrenie chybného merania a fakturácie studenej vody Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, Slovenský metrologický inšpektorát a  URSO s požiadavkou kompenzácie spôsobenej finančnej ujmy. Nezabezpečenie správnosti  merania zo strany vodárenskej spoločnosti potvrdzuje aj skutočnosť, že na náš fakturačný vodomer umiestnený vo vodomernej šachte vo vzdialenosti cca 50 m pri susedom dome, bola pripojená do roku 2015 bývalá Telekomunikačná budova, ktorá nemala nikdy inštalovaný vlastný fakturačný vodomer. PVPS a.s. v budove osadila len podružný – informačný vodomer.

PVPS a.s. sme oznámili, že  pokiaľ nezabezpečí objektívne a správne meranie spotreby SV bude A. K. Jána Garaja so sídlom v Prešove, podaný žalobný návrh o nariadenie korektného merania, určenie vlastníctva šachty s náhradou škody, vrátane návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by súd nariadil do právoplatného ukončenia sporu  zabezpečiť meranie spotreby SV osadením vodomeru v bytovom dome.  Týmto návrhom budeme zároveň žiadať o zosúladenie súčasného stavu so stavom právnym, pretože   podľa zákona č. 442/2002 Z. z. nie je možné zabezpečiť, aby bol fakturačný vodomer umiestený max. 1m za hranicou súkromného pozemku, pretože vodomerná šachta sa nachádza na verejnom pozemku mesta Poprad vo vzdialenosti cca 50 m od nášho bytového domu.  Vlastníctvo bytov bolo prevedené na vlastníkov v roku 1990  s tým, že vlastníctvo vodomernej šachty upraví dodatok k zmluve o prevode vlastníctva. Dodatok k zmluve, ktorým sa vlastník vodomernej šachty - mesto Poprad zbavil zodpovednosti  jej prevodom na vlastníkov bytov, bol  na K.Ú. Poprad zavkladovaný až po 6 rokoch, teda 7. 11. 1997.   Keďže na vlastníkov bytov nebol prevedený pozemok, na ktorom je umiestnená vodomerná šachta, tento stav je v rozpore so zákonom č. 442/2002 Z.z., podľa ktorého musí byť  vodomerná šachta umiestnená maximálne 10 m od hlavného rozvodu SV, max. 1m za hranicou  súkromného pozemku.  Z tohto dôvodu je potrebné určiť súdom kto je vlastníkom vodomernej šachty nachádzajúcej sa na verejnom pozemku. Tvrdenie, že vlastníctvo prípojky pred účinnosťou zákona t.j. pred r. 2002 ostáva nezmenené je zjavne sporné, pretože dodatok k zmluve o prevode vlastníctva bytov, v ktorom bolo prevedené vlastníctvo vodomernej šachty na vlastníkov, bol doručený vlastníkom bytov až po šiestich rokoch, čím došlo k porušeniu zákona. 

Nakoľko ide v danom prípade o škodu značného rozsahu a podozrenie z poškodzovania spotrebiteľov, v prípade neakceptovania našej výzvy  upozorníme na poškodzovanie občanov SR zo strany vodárenských spoločností vládu SR, vrátane poslancov NR SR a médiá a vyzveme ich, aby novelizovali zákon č. 442/2002 Z.z  prijatý tzv. pravicovou vládou M. Dzurindu, na základe lobingu a objednávky nadnárodných spoločností akou je aj Veolia v neprospech občanov slovenskej republiky, na ktorých sa týmto protiústavným zákonom preniesli všetky náklady na  vodovodné potrubia, havárie  a úniky vody za vodomerom.  Je preto nevyhnutné a oprávnené, aby bolo meranie spotreby SV zabezpečené rovnako ako je to v prípade elektrickej prípojky až do nehnuteľnosti spotrebiteľa.
Súčasný stav, kedy o vodárenských spoločnostiach rozhodujú zahraničné nadnárodné spoločnosti,  je považovaný za protiústavný, pretože voda podľa čl. 4 Ústavy SR je majetkom Slovenskej republiky. V prípade neakceptovania našej výzvy sa obrátime na aktivistov z Českej republiky, ktorí iniciovali vydanie nálezu Ústavným súdom Českej republiky, ktorý potvrdil protiústavnosť skrytej privatizácie vody, ktorá je strategickou surovinou a jej cena sa preto neustále zvyšuje.  Evidujeme aj rozhodnutie Najvyššieho  súdu Českej republiky a preto v  prípade zamietnutia nášho žalobného návrhu využijeme všetky ďalšie dostupné právne prostriedky, vrátane podania sťažnosti Ústavnému súdu SR.

                                                           František Bednár 

 
  
PRINT RSS


   
Hlavná stránka