"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

Slovenská republika zločinecká, Slovenská republika zlodejská... – 1. časť


 
          Úvod tohto otrasného dokumentu začnem uverejnením sťažnosti predloženej Európskemu súdu pre ľudské práva. Aby si čitatelia urobili prvopočiatočný úsudok, a potom budú nasledovať ďalšie mimoriadne otrasné fakty. Taká je slovenská realita...

Vladimír Pavlík

http://www.podvodnici.szm.com/
http://www.wix.com/oz_hoos/hoos




  

COUR EUROPÉENNE DES DROITS DE L’HOMME
EUROPEAN COURT OF HUMAN RIGHTS
EURÓPSKY SÚD PRE ĽUDSKÉ PRÁVA

 

Conseil de l’Europe - Council of Europe
Strasbourg, France

 

Rada Európy
Štrasburg, Francúzsko 

 

REQUÊTE
APPLICATION
STAŽNOSŤ

présentée en application de l’article 34 de la Convention européenne des Droits de l’Homme,
ainsi que des articles 45 et 47 du Règlement de la Cour

under Article 34 of the European Convention on Human Rights
and Rules 45 and 47 of the Rules of Court

v zmysle článku 34 Európskeho dohovoru o ľudských právach
a článkov 45 a 47 Rokovacieho poriadku Súdu 

 

IMPORTANT: La présente requête est un document juridique et peut affecter vos droits et obligations.
This application is a formal legal document and may affect your rights and obligations.
DÔLEŽITÉ: Táto sťažnosť je právny dokument a môže ovplyvniť Vaše práva a záväzky.
I -            LES PARTIES
THE PARTIES
STRANY

A.            LE REQUÉRANT/LA REQUERANTE
THE APPLICANT
STAŽOVATEL/STAŽOVATEĽKA
(Renseignements à fournir concernant le requérant/la requérante et son/sa représentant(e) éventuel(le))
(Fill in the following details of the applicant and the representative, if any)
(Vyplňte nasledujúce údaje o stažovateľovi/stažovateľke a prípadnom/ej zástupcovi/kyni
1. Nom de famille ............                       2.  Prénom (s) .....................
Surname                                                                                    First name (s)
Priezvisko                                                                                Meno

Sexe:                     masculin/féminin
Sex:                        male/female
Pohlavie:             mužské/ženské

3. Nationalité       slovenská                                              4.   Profession  invalidný dôchodca
Nationality                                                                                Occupation
Štátna príslušnosť                                                                    Zamestnanie

5. Date et lieu de naissance  ......................., Bratislava, Slovakia
Date and place of birth
Dátum a miesto narodenia

6. Domicile without only correspondent adress : ............................
SK-82101
Permanent address
Trvalé bydlisko :

7. Tel. číslo .........................................

8. Adresse actuelle (si différente de 6.)
Present address (if different from 6.)
Súčasná adresa (ak je odlišná od bodu 6.)

9. Nom et prénom du/de la représentant(e)* ..................................
Name of representative*
Priezvisko a meno zástupcu/kyne*

10. Profession du/de la représentant(e) advokátka
Occupation of representative
Zamestnanie zástupcu/kyne

11. Adresse du/de la représentant(e) .........................................
Address of representative
Adresa zástupcu/kyne

12. Tel. číslo (00421) 2 45524283                                        Číslo faxu
                       (00421)   902 741567

B.            LA HAUTE PARTIE CONTRACTANTE
THE HIGH CONTRACTING PARTY
VYSOKÁ ZMLUVNÁ STRANA
(Indiquer ci-après le nom de l’Etat/des Etats contre le(s)quel(s) la requête est dirigée)
(Fill in the name of the State(s) against which the application is directed)
(Uveďte štát(y), proti ktorému/ým je stažnosť podaná)
13.          Slovenská republika
__________
*Si le/la requérant(e) est représenté(e), joindre une procuration signée par le/la requérant(e) en faveur du/de la représentant(e).
A form of authority signed by the applicant should be submitted if a representative is appointed.
Ak je stažovateľ(ka) zastupovaný(á), treba priložiť splnomocnenie zástupcu/yne, podpísané stažovatelom/kou.

 

II - EXPOSÉ DES FAITS
STATEMENT OF THE FACTS
POPIS SKUTOCNOSTÍ

(Voir chapitre II de la note explicative)
(See Part II of the Explanatory Note)
(Viď časť II Vysvetľujúcej poznámky)

14.
V SÚHRNE
Dňa 27. 10. 2006 som sa stal obeťou bytového zločinu a žiaľ za asistencie polície. Bol som bez súdneho procesu deložovaný skupinou mužov pod vedením Mgr. Vladimíra Strýčka, ktorý sa zaoberá bankrotmi (príloha č. 35). Bol som pozbavený môjho bytu, ktorý bol mojim jediným obydlím. Privolaná polícia neochránila moje ústavné právo na nedotknuteľnosť obydlia, ale práve naopak, asistovala násilníkom. Dvaja policajti mojej matke, ktorá mi prišla na pomoc, násilím otvorili dlane, pretože sa držala radiátora a šmykom ju ťahali po byte a vyvliekli ju z bytu von. Byt bol uzamknutý aj so všetkými mojimi hnuteľnými vecami a vecami mojich rodičov a krátko na to ďalej odpredaný. Podľa prokuratúry použili policajti dovolené hmaty a chvaty. Prokuratúra moju sťažnosť označila za nedôvodnú (príloha č. 24 list Vojenskej obvodovej prokuratúry zo dňa 14. marca 2007). Na súde prebieha spor o ochranu vlastníctva už štyri roky a doposiaľ sa neuskutočnilo žiadne dokazovanie. Ústavný súd ústavnú sťažnosť pre porušenie práva na súkromie odmietol s poukazom na to, že sa vedie spor o vlastnícke právo a moja sťažnosť má byť podaná na jednej strane predčasne. Paradoxne na druhej strane ústavný súd  taktiež dospel k záveru o oneskorenom podaní sťažnosti, aj z toho dôvodu sťažnosť odmietol. Samotné rozhodnutie je tak protirečivé, zmätočné- ja vlastne ani neviem o ktorom mojom práve ústavný súd konal a rozhodol. Som presvedčený, že v mojom prípade ide o pretrvávajúce porušenie práva a sťažnosť na ústavnom súde nemohla byť podaná oneskorene. V súvislosti so včasnosťou poukazujem na veľmi intenzívnu korešpondenciu so štátnymi orgánmi. Ja som pritom 4 roky bezdomovcom, nemôžem využívať vlastné obydlie a stratil som akékoľvek súkromie. Po násilnej deložácii som bol nútený prebývať u rodičov (porovnaj aj rozsudok Novoseletskiy v. Ukrajina, sťažnosť č. 47148/99). Ústavný súd rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ZEHENTNER v. Rakúsko zo 16. 7. 2009, ale ani ďalšie relevantné rozsudky náležite nevyhodnotil.
Postupne sme zistili, že obdobných prípadov je na Slovensku čoraz viac. Až po našich sťažnostiach začali štátne orgány konať- Ministerstvo spravodlivosti SR adresovalo Ministrovi vnútra SR list, v ktorom sa kritizoval postup polície ako neprijateľný. V liste sa konštatoval význam práva na obydlie a nedovolenosť uchopovacej a útočnej svojpomoci, pri ktorej nesmú asistovať policajti a napomáhať neprimeraným zásahom do obydlia občanov. V liste tiež Ministerstvo spravodlivosti SR uviedlo nevyhnutnosť posúdenia veci súdom a zdôraznil sa význam súdnej exekúcie (príloha č. 28, 29 listy ministra spravodlivosti adresované ministrovi vnútra z januára 2008 a augusta 2009).
Po tomto upozornení prezident Policajného zboru adresoval príkaz podriadeným zložkám polície, aby neasistovali pri nezákonných deložáciach občanov a odkázali útočníkov na súd. Až po tomto liste polícia neasistuje násilníkom. Môj prípad spadá ešte do obdobia pred policajným príkazom, rovnako mám informácie, že takýchto prípadov je oveľa viac.
Ako sme postupne zistili od iných podobne poškodených osôb, scenár zločinu v mojom a iných takýchto prípadoch bol nasledovný:
Nebanková inštitúcia poskytne úver a dlžník na zabezpečenie úveru prevedie vlastnícke právo k bytu na veriteľa- nejde o štandardné zabezpečenie rovnajúce sa účinkom záložného práva. Teda nie záložné právo, ale priamo dlžník prevedie už pri vzniku zmluvy vlastnícke právo na veriteľa. Byt je niekoľkonásobne hodnotnejší oproti úveru. V mojom prípade bol úver 1.660 € a hodnota bytu 60.000 €. Pri omeškaní veriteľ odpredáva byt iným osobám a násilne bez súdneho procesu deložuje spotrebiteľa finančnej služby. Privolané policajné hliadky favorizujú list vlastníctva k bytu pred právom občanov na obydlie. Polícia takto postupovala bez ohľadu na pochybný zabezpečovací prevod vlastníckeho práva a bez ohľadu na vážne spochybnenie vlastníctva veriteľa k bytu. Správne mala polícia odkázať útočníkov na súd, aby sa domohli exekučného vypratania bytu pri prejudiciálnom preskúmaní platnosti úverovej zmluvy. Polícia sama asistovala pri násilných praktikách útočníkov, ktorí konali bez právneho titulu, vôbec nezakročila, neposkytla ochranu a nechala spotrebiteľov úverových služieb napospas veriteľom.
Potrebujem súčasne uviesť, že Najvyšší súd SR nevydal ani jeden judikát k otázke primeranosti zabezpečovacieho prevodu práva a nie je ani jeden judikát o úžere v spotrebiteľských veciach. Prokuratúra odmieta stíhať úžeru v spotrebiteľských veciach a aj v médiách odznelo vyjadrenie Generálneho prokurátora Dobroslava Trnku, ktorý síce vyjadruje ľútosť nad osudmi ľudí, ale že dlžníci majú lepšie čítať zmluvy (príloha č. 36  kópia reportáže obdobných prípadov DVD). Pravda je však taká, že priemerný spotrebiteľ ani dobre nerozumie zabezpečovaciemu prevodu práva a naviac ide o tieseň, neskúsenosť a zníženú rozumovú zložku. Naviac neexistuje žiadna judikatúra k zabezpečovaciemu prevodu práva. Ja som si myslel, že v mojom prípade ide len o záložné právo a že keď splatím dlh a sankcie za omeškanie, tak je všetko v poriadku. Skutočný dôvod násilných deložácií je ten, aby sa veriteľ zmocnil bytu-obydlia, bez odkladne ho ďalej odpredal bez vyrovnania, pričom ide o veľký biznis nebankových inštitúcií, ktorý hrubo popiera právo na obydlie. Ani v mojom prípade mi nikto nevyrovnal rozdiel medzi dlhom 1.660 € a hodnotou bytu 60.000 €. Ak by polícia odkázala útočníkov na súd, museli by sa podrobiť testu proporcionality a posúdeniu platnosti úverovej zmluvy podľa princípu dobrých mravov. Polícia však nie pasivitou, ale dokonca aktivitou výrazne prispela k strate môjho obydlia, a tak porušila moje práva a svoje povinnosti chrániť obydlia občanov.

Konkrétne:
Dňa 15.05.2006 som zavolal p. Gerlicimu na základe inzerátu. Inzerát ponúkal úvery od 40.000,- Sk (1.330 €) a  vyššie. Tieto úvery ponúkala spoločnosť Danubia Financial s.r.o. V telefonickom rozhovore som p. Gerliciho požiadal, že by som mal záujem o pôžičku od spoločnosti Danubia Financial s.r.o. Nato sme si dohodli stretnutie u mňa doma v byte, na Rozvodnej ulici č. 23 v Bratislave. Dňa 15.05.2006 večer asi o 18.00 hod. prišiel ku mne domov osobne.  Spýtal sa ma, že či je byt v mojom osobnom vlastníctve. Povedal som mu, že byt mám v osobnom vlastníctve. Vypýtal si odo mňa list vlastníctva. Poskytol som mu kópiu listu vlastníctva.  Mal som záujem si požičať od spoločnosti sumu vo výške 50.000,- Sk (1.660€), s ktorou pán Gerlici súhlasil. Zároveň mi vysvetlil, že budem splácať mesačne sumu vo výške 2.500,- Sk (83,-€).  Spýtal som sa, že ako postupovať. On na to povedal, že doma pripraví zmluvu a peniaze budem mať čo najskôr. Kompletné podmienky zmluvy mi v ten deň nepredložil. V ten deň mi nevysvetlil ani podmienky zabezpečenia úveru. Ale povedal mi, že sa ,,ručí“ bytom za poskytnutý úver. Čo sa týka zabezpečenia úveru mojim bytom, tak to mi bližšie nevysvetlil. Pán Gerlici mi vôbec nevysvetlil, že v prípade akéhokoľvek omeškania splátky z mojej strany sa definitívnym vlastníkom môjho bytu stáva spoločnosť Danubia Financial s.r.o. Pán Gerlici mi povedal, že budem ručiť svojim bytom, ale ja som si myslel, že len keby som absolútne nemohol úver splatiť, tak spoločnosť predá môj byt a z výťažku z predaja  si stiahne svoju pohľadávku a zostatok mi vráti. Ja som nevedel, ani som o tom nebol oboznámený, že to tak nie je. Keby som to vedel, tak takúto zmluvu by som nikdy neuzatvoril. Dňa 18. 05. 2006 som sa stretol s p. Gerlicim, pred V-klubom na Námestí SNP v Bratislave. Potom sme išli k notárovi na  notársky úrad JUDr. Dagmar Hudecovej. Na notárskom úrade na chodbe som si prvýkrát prečítal zmluvu. Keď som zmluvu dočítal, pod časovým nátlakom cca 15 minút, tak som ju odovzdal p. Gerlicimu, ktorý ju zobral a dal si ju do tašky. Potom sme obaja išli do miestnosti, kde bola notárka. Pred notárkou som podpísal zmluvu o úvere (príloha 1) a takisto som podpísal zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (príloha 2). Túto zmluvu som tiež čítal na chodbe. Až neskôr som zistil, že zmluva, ktorú som podpísal u notára, obsahuje ustanovenie o zabezpečení úveru takým spôsobom, že v prípade nesplnenia zmluvných podmienok z mojej strany sa vlastníkom môjho bytu stáva definitívne veriteľ (táto podmienka sa v skutočnosti naplnila po omeškaní sa s druhou splátkou, teda po omeškaní 5.000,- Sk, t.j. 166 €). Potom sme išli na príslušný kataster - register nehnuteľnosti, kde p. Gerlici urobil návrh na vklad, t.j. na prevod vlastníckeho práva k môjmu bytu v prospech veriteľa- Danubia Financial s.r.o., ktorej bol konateľom. Peniaze mi boli vyplatené na katastri. Pôžička bola ukrátená o tzv. manipulačný poplatok a vyrovnávací poplatok, t.j. dostal som zhruba 40.000,- Sk (1.330 €), teda o 20% menej oproti dohodnutému úveru. S druhou splátkou som sa omeškal z dôvodu straty zamestnania.  Nakoľko som bol vo finančnej tiesni a bol som nezamestnaný, požiadal som p. Gerliciho o odklad splátok. Po jeho ústnom súhlasnom stanovisku sa nedialo nič. Až potom dňa 27.10.2006 prišiel nový majiteľ bytu, ktorý ma deložoval za asistencie polície nedovolenou svojpomocou bez súdneho či exekučného rozhodnutia . Zo strany veriteľa Danubia Financial s.r.o. som vôbec nebol vyzvaný, aby som zaplatil dlžné čiastky. Len ma hneď deložovali a to nie veriteľ - spoločnosť Danubia Financial, ale až tretí formálny vlastník  bytu. Prevody na tretieho majiteľa sa stali v priebehu troch mesiacov (príloha č. 37). Týmto spôsobom som prišiel o svoje obydlie nezákonnou svojpomocou pri súčasnej asistencii orgánov štátu. Bez súdneho či exekučného rozhodnutia sa zo mňa stal zo dňa na deň bezdomovec. Nezákonná svojpomoc prebehla v priebehu pol hodiny, vyhádzaním zariadenia bytu na ulicu pred dom. Znova podotýkam, že polícia aktívne pomáhala pri tejto svojpomoci a vôbec neochraňovala mňa ako majiteľa a obyvateľa predmetného bytu. Medzi iným mi bol aj znefunkčnený telefón, aby som si nemohol privolať pomoc. Po deložovaní zostali v byte uzamknuté ešte ďalšie moje osobné veci aj veci mojich rodičov.
Dňa 12. 9. 2005 bol podaný návrh na Okresný súd Bratislava III na obmedzenie mojej svojprávnosti, nakoľko som duševne chorý (príloha 3). O obmedzení mojej spôsobilosti na právne úkony rozhodol súd rozsudkom (príloha 4; znalecký posudok – príloha 5 a uznesenie o zmene príslušnosti opatrovníckeho súdu – príloha 6).
Vo veciach sme ihneď konali, a to podaním trestných oznámení mňa Juraja Š........ (prílohy 7, 8; potvrdenie o podaní trestného oznámenia – príloha 9), mojej mamy Kornélie Š........... (prílohy 10,11, sťažnosť mamy – príloha 12) a môjho otca Ladislava Š..............(prílohy 13, 14).
Ďalším postupom bolo podanie v poradí ďalšieho trestného oznámenia mňa Juraja Š........ na Okresnej prokuratúre Bratislava III. pod zn. IPn 87/07 a podanie podnetu Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na podanie protestu prokurátora proti postupu správy katastra a jej rozhodnutiu, ktorým povolila zmenu vlastníka môjho bytu a porušila zákon v najkratšom možnom čase, t.j. zhruba po mesiaci od nezákonnej deložácie (prílohy 15, 16). Neskôr po prieťahoch a odmietavých stanoviskách orgánov činných v trestnom konaní sme poslali Otvorený list Generálnemu prokurátorovi ako aj Ministrovi vnútra SR. List sme poslali aj jeho ctihodnosti José Manuel Barrosovi a jeho odpoveď je, aby sme sa obrátili na ESĽP (prílohy 17, 18, 19, 20).
Šikovným a prefíkaným spôsobom veriteľ Danubia Financial zanikol a je vymazaný z obchodného registra. Podotýkam, že nebanková spoločnosť mala sídlo a spoločníkov na Britských panenských ostrovoch (príloha 21). Konateľ vymazanej spoločnosti Danubia Financial s.r.o. je pán Gerlici a je konateľom v ďalších spoločnostiach poskytujúcich naďalej finančné služby. Praktiky nebankových spoločností sa priečia európskemu spotrebiteľskému právu (napríklad Smernici Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Ilustratívny obraz vyššie uvedenej skutočnosti je dostupný na www.podvodnici.szm.sk (príloha 22).

Chronológia:

  • Dňa 13.9.2005 začalo súdne konanie o obmedzenie mojej  spôsobilosti na právne úkony na podnet mojich rodičov. V konaní bola konštatovaná porucha osobnosti, depresívna porucha, emočná nestabilita trvalého charakteru, syndróm závislosti na alkohole so zhoršovaním patologických duševných stavov s neuváženým nakladaním vlastnými majetkovými hodnotami a i ohrozovaním ďalšieho fungovania v spoločnosti s pokusmi o samovraždu.

 

  • Dňa 18. 5. 2006 mi bol poskytnutý úver vo výške 50.000,-Sk, t. j. 1560 €, pričom zmluva o úvere absolútne obchádza normy o spotrebiteľskom úvere (zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch  a ciele Smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú.v. ES L 42, 12.2.1987) v znení smernice Rady 90/88/EHS z 22. februára 1990 (Ú.v. ES L 61, 10.3.1990) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/7/ES zo 16. februára 1998 (Ú.v. ES L 101, 1.4.1998).
  • Dňa 18. 5. 2006 na účely zabezpečenia úveru prevádzam ja, Juraj Š....., vlastnícke právo k môjmu bytu na veriteľa. Byt mal v tom čase trhovú hodnotu 1.800.000,-Sk (cca 60.000,- €). Ide o hrubý nepomer k výške úveru (Rozhodnutie ESĽP vo veci Zehentner v. Rakúsko, § 21).
  • V súvislosti s omeškaním sa so splátkou som sa spoliehal na telefonický prísľub o odložení splátky úveru.
  • Dňa 5. 9. 2006 veriteľ Danubia Financial predáva byt len za 60.000,- Sk (cca 2.000 €) Vladimírovi Strýčkovi mladšiemu pre moje omeškanie sa s dvoma splátkami, t. j. pre dlh 160 €.
  • Dňa 2. 10. 2006 Vladimír Strýček mladší daruje byt otcovi Mgr. Vladimírovi Strýčkovi, ktorý sa zaoberá konkurzmi a krachom firiem.     
  • Dňa 27. 10. 2006 som bol pre omeškanie sa s dvomi splátkami za aktívnej asistencie polície deložovaný z bytu Mgr. Vladimírom Strýčkom starším bez súdneho procesu. Moja matka mi prišla na pomoc. Zavolala môjmu otcovi a ten následne telefonoval na políciu, aby prišli overiť autenticitu prítomných policajtov a ich postup. Napriek niekoľko násobným telefonátom na telefónne číslo 158 a prísľubom operačného dôstojníka, že daný stav preveria, sa tak nestalo. Preto bolo podané aj trestné oznámenie na operačného dôstojníka. Tiež je nutné podotknúť, že prítomní policajti neboli z príslušného obvodu a prišli na zavolanie pána Strýčka (príloha č.23- zápisnica o trestnom oznámení č. ORP-4-241/III-2009-JKP-2009). 
  • Dňa 27. 10. 2006 podali moji rodičia oznámenie o trestnom čine na príslušných zložkách Policajného zboru.
  • Dňa 31. 10. 2006 bola na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru (ďalej len „KR PZ“) prijatá sťažnosť mojej matky na postup  policajtov OO PZ Bratislava III (príloha č. 27).
  • Dňa 6. 11. 2006 podávam žalobu o určenie vlastníckeho práva k bytu na Okresnom súde Bratislava III.
  • Dňa 28. 11. 2006 Mgr. Strýček odpredáva byt manželom Kedrovým za 1,790.000,-Sk, t.j. 54.000 €.
  • Dňa 2. 12. 2006 podali moji rodičia Ministerstvu vnútra SR žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti.
  • Dňa 7.12.2006 uzavrel  Mgr. Vladimír Strýček záložnú zmluvu s Tatra bankou a môj byt založil pre úplne iný úver.
  • Dňa 4. 1. 2007 bolo mojim rodičom doručené oznámenie z Ministerstva vnútra SR, ktorým nebolo vyhovené sťažnosti.
  • Dňa 25. 1. 2007 bolo uznesením vyšetrovateľa Úradu inšpekčnej služby ČVS: UIS-19/IOZ-V-2007 odmietnuté oznámenie na príslušníkov PZ pre podozrenie zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
  • Dňa 26. 1. 2007 som podal trestné oznámenie na Okresnej prokuratúre Bratislava III.
  • Dňa 2. 2. 2007 podala moja matka sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Úradu inšpekčnej služby ČVS: UIS-19/IOZ-V-2007 z 25. 1. 2007, ktorým bolo trestné  oznámenie  odmietnuté.
  • Dňa 9. 2. 2007 podal môj otec trestné oznámenie na Okresnom riaditeľstve PZ Bratislava III a trestné oznámenie na OO PZ Nové mesto na osoby, ktoré ho deložovali.
  • Dňa 12. 2. 2007 som podal trestné oznámenie na Krajskom riaditeľstve PZ Bratislava III.
  • Dňa 12. 3. 2007 bolo uznesením ČVS: ORP-384/3-OVS-B3-07 odmietnuté moje trestné oznámenie z 9. 2. 2007.
  • Dňa 14. 3. 2007 bola uznesením Vojenskej obvodnej prokuratúry Bratislava sp. zn. OPn 053/07 zamietnutá žiadosť mojej matky proti uzneseniu vyšetrovateľa Úradu inšpekčnej služby ČVS: UIS-19/IOZ-V-2007 z 25. 1. 2007 a hmaty a chvaty policajtov pri  vyvliekaní matky z bytu prokuratúra označila za zákonné (príloha č. 24).
  • Dňa 16. 3. 2007 bolo uznesením OR PZ Bratislava I ČVS: ORP-193/OEK-B1-2007Vš odmietnuté moje trestné oznámenie podané 26. 1. 2007.
  • Dňa 1.4.2007 bola podaná žiadosť o prešetrenie objektívnosti policajného vyšetrovania.
  • Dňa 2. 5. 2007 bola uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava I sp. zn. Pn 188/07 zamietnutá moja sťažnosť  proti uzneseniu OR PZ Bratislava I ČVS: ORP-193/OEK-B1-2007Vš zo 16. 3. 2007 (postup vyšetrovateľa a prokuratúry bol na základe podnetu môjho otca preverovaný aj Krajskou prokuratúrou v Bratislave, ktorá listom z 21. 6. 2007 oznámila, že podnet odkladá ako nedôvodný).
  • V januári 2008 píše minister spravodlivosti ministrovi vnútra list č.297/2008-110, aby usmernil policajtov, aby neasistovali zločineckým skupinám pri nezákonných deložáciách osôb z ich obydlí, a že je treba útočníkov odkázať na  súdny proces (príloha č. 28).
  • Dňa 5.3.2008 moja matka podala trestné oznámenie, týkajúce sa scudzenia veci z bytu.
  • Dňa 3.4.2008 ma Okresný súd Bratislava III vo veci 38 Ps/17/2005 obmedzil v spôsobilosti na právne úkony. Bol som obmedzený v spôsobilosti na právne úkony pri nakladaní s hodnotami nad 50 € mesačne a obmedzený nakladať s vlastným majetkom. Súd mi ustanovil za opatrovníka môjho otca Ing. Ladislava Š.........
  • Dňa 24.4.2008 podala moja matka ďalšie trestné oznámenie pre poškodenie hnuteľných veci v byte.
  • Dňa 11.8.2008 požiadala moja matka Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o stanovisko k nútenému vysťahovaniu jej syna.
  • Dňa 15.8.2008 Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky analyzuje v liste   matke sťažovateľa právnu úpravu a jednoznačne uvádza, že jediným zákonným postupom pri vysťahovaní osoby je jej vypratanie na základe právneho titulu, ktorým podľa slovenského právneho poriadku môže byť iba rozhodnutie súdu o vyprataní. Ministerstvo spravodlivosti potvrdzuje, že boli zaznamenané prípady, pri ktorých sa v rámci výkonu služobných povinností nezákonných deložácii zúčastnili v niektorých prípadoch aj štátni policajti (príloha č. 30).
  • Dňa 21.5.2009 som podal na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky žiadosť o náhradu škody pre nezákonný postup polície pri asistovaní pri nezákonnej deložácii (príloha č. 25).
  • Dňa 24.8.2009 som podal žiadosť na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky žiadosť o náhradu škody za prieťahy v súdnom konaní o ochranu vlastníckeho práva k bytu (príloha č. 26).
  • Dňa 7.8.2009 som podal na ústavný súd sťažnosť pre porušenie práva na obydlie podľa čl. 21 Ústavy SR konaním polície Slovenskej republiky.
  • V auguste 2009 píše minister spravodlivosti list č.30455/2009-110, že sa opätovne vyskytol prípad, že polícia nezakročila proti vniknutiu cudzej osoby do bytu dôchodkyne, kým bola s vnukom v zoologickej záhrade a vyjadruje obavy (príloha č. 29).
  • Dňa 8.9.2009 môj otec podal trestné oznámenie za odhlásenie mojej osoby z adresy môjho obydlia.
  • Dňa 26.9.2009 zaslal môj otec ako opatrovník list Jose Manuel Barrosovi, predsedovi vlády SR a ministrovi vnútra SR pre žiadne výsledky trestných konaní a zjavne porušovanie základných ľudských práv.
  • Dňa 30.9.2009 odpovedal  verejný ochranca práv- ombudsman, že v súdnom konaní o vlastnícke právo k bytu došlo k nedôvodným prieťahom (príloha č. 31).
  • Dňa 22.10.2009 som spolu s rodičmi poslali list generálnemu prokurátorovi a ministrovi vnútra, aby preverili odmietanie všetkých trestných oznámení
  • Dňa 26.10.2009 odporúča Európska komisia obrátiť sa na Európsky súd pre ľudské práva.
  • Dňa 30.10.2009 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky zamietlo moju žiadosť o náhradu škody, ktorá vznikla postupom polície (príloha č. 39). Ministerstvo označilo použité donucovacie prostriedky voči mojej matke za citlivé a zákonné.
  • Dňa 11.11.2009 som podal spolu s rodičmi na Okresnom súde Svidník žalobu o náhradu škody proti štátu–Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky z dôvodu porušenia zákona políciou Slovenskej republiky, a to za asistencie polície pri súkromnej nezákonnej deložácii. Konanie sa vedie pod č.k.3C/82/2009.
  • Dňa 12.1.2010 polícia odmietla moje trestné oznámenie v súvislosti s mojou pôžičkou (príloha č. 38).
  • Dňa 4.2.2010 Okresný súd Bratislava II. rozsudkom vo veci 17C/155/2009 zamietol moju žalobu o náhradu škody proti Úradu geodézie a kartografie, Bratislava.
  • Dňa 8.2.2010 oznámil európsky ombudsman prijatie mojej sťažnosti (príloha č. 32).

 

  • Dňa 18.2.2010 Okresný súd Bratislava II rozhodol, že už nemám bydlisko v mojom byte, a preto už bude opatrovníckym súdom súd, v ktorého obvode majú bydlisko moji rodičia.
  • Dňa 21.5.2010 Okresný súd Svidník prerušil konanie č.k.3C/82/2009 o náhradu škody proti štátu  do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava II pod č.k.17 C/P155/2009 proti Úradu geodézie a kartografie (príloha č. 33). Pod tento úrad spadá správa katastra, ktorá vklad (intabuláciu) neplatných zmlúv povolila.

 

  • Dňa 22.4.2010 Ústavný súd Slovenskej republiky odmietol moju sťažnosť (príloha č. 34).

 

Spoliehal som sa, že súdny proces prebehne skôr a že na základe rozsudku si uplatním v katastri nehnuteľností (register nehnuteľností) reštitučný záznam vlastníctva  a tiež kroky k naplneniu aj práva na reštitúciu obydlia, pokiaľ by skôr polícia nekonštatovala trestnú činnosť a pre mňa z toho vyplývajúce nároky ako poškodeného v adhéznom konaní.

Nepočítal som s tak dlhým súdnym procesom, ktorý aj ombudsman (príloha 31) označil za proces s prieťahmi. Vzhľadom na trojnásobný ,,prevod“ bytu nie je možné riešiť predbežným opatrením súdu dočasnú úpravu pomerov voči osobám, ktoré obývajú teraz byt a pre možnú dobromyseľnosť nie sú splnené podmienky na súdne predbežné opatrenie proti nim.

 

Vzhľadom na vyššie uvedené považujem sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva za odôvodniteľnú tým, že som nezákonnou svojpomocou, bez súdneho či exekučného rozhodnutia prišiel o svoje obydlie (pozri a porov. príloha 30), bol mi odňatý byt v hodnote 1.800.000,- Sk (cca 60.000 €), zatajilo a poškodilo sa mi zariadenie bytu v hodnote prevyšujúcej 100.000,- Sk (3.320 €) a predovšetkým stal sa so mňa bezdomovec. Bolo mi siahnuté na obydlie a súkromie bez akéhokoľvek súdneho rozhodnutia. Túto situáciu, t. j. nekonanie polície, nekonanie prokuratúry, zdĺhavé konanie súdov, a predovšetkým mafiánske praktiky nebankovej spoločnosti Danubia Financial s.r.o. a ďalších osôb tolerované a podporované aj orgánmi štátu, považujem za absurdnú, neuveriteľnú skutočnosť, ktorá je neprípustná v civilizovanej spoločnosti.

 

III -     EXPOSÉ DE LA OU DES VIOLATION(S) DE LA CONVENTION ET/OU DES
PROTOCOLES ALLÉGUÉE(S), AINSI QUE DES ARGUMENTS À L’APPUI
STATEMENT OF ALLEGED VIOLATION(S) OF THE CONVENTION AND/OR PROTOCOLS AND OF RELEVANT ARGUMENTS
POPIS NAMIETANÉHO/ÝCH PORUŠENIA/Í DOHOVORU A/ALEBO
PROTOKOLOV A ARGUMENTOV NA PODPORU STAŽNOSTI

(Voir chapitre III de la note explicative)
(See Part III of the Explanatory Note)
(Viď čast III Vysvetľujúcej poznámky)
15.

  • Namietam porušenie práva na rešpektovanie môjho súkromného a rodinného života a obydlia podľa čl. 8 ods. 1, 2 Dohovoru, ktorý znie:

„1. Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.
2. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať s výnimkou prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo na ochranu práv a slobôd iných.“

Rozsudok ESĽP vo veci Zehentner v. Rakúsko zo 16. 7. 2009 je obdobným prípadom, pokiaľ ide o zníženú rozumovú vyspelosť sťažovateľa.  Rozsudok ESĽP vo veci Zehentner v. Rakúsko je obdobným prípadom tiež v tom, že aj v mojom prípade došlo k zabratiu obydlia v hodnote, ktorá je v hrubom nepomere k výške dlhu. Úver 1.660 € a hodnota obydlia cca 60 000,- €.
Môj prípad je však na rozdiel od prípadu Zehentner typický tým, že pani Zehentner absolvovala pred stratou obydlia súdny proces. Ja, Juraj Š......., som bol pozbavený obydlia bez súdneho procesu pri aktívnej účasti polície bez základného súdneho konania a bez  nevyhnutnej zákonnej súdnej exekúcie. Zásah polície nebol nevyhnutný v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných. Práve naopak, polícia hrubo zasiahla do môjho práva podľa čl. 8 Dohovoru.  V čase, keď ma Vladimír Strýček (nový vlastník môjho bytu) deložoval, mal predsa vlastné obydlie a môj byt bol len predmetom jeho biznisu. Polícia preto mala Vladimíra Strýčka vykázať von z môjho obydlia, aby si uplatnil právo na vypratanie bytu na súde. Polícia však asistovala nezákonnej deložácii a naviac posmelila Vladimíra Strýčka v jeho agresívnom konaní.

 

Podľa Ústavy SR článku 21 -
„(1) Obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.
(2) Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. Ak sa obydlie používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti, takéto zásahy môžu byť zákonom dovolené aj vtedy, keď je to nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy.“

Podľa článku 19 ods. 2 Ústavy SR -
„každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.“

Podľa ustanovenia § 2 Zákona č. 171/1993 Z .z.  o policajnom zbore -
„(1) Policajný zbor plní tieto úlohy:
a) spolupôsobí pri ochrane základných práv a slobôd, najmä pri ochrane života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku,
b)  odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov,...“

Podľa ustanovenia § 9 Zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore -
„(1) Policajt v službe je povinný v medziach tohto zákona vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania.
(2) Policajt je aj v čase mimo služby povinný v medziach tohto zákona vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok, ktorým je bezprostredne ohrozený život, zdravie alebo majetok.
(3) Služobný zákrok je zákonom ustanovená a v jeho medziach vykonávaná činnosť policajta, pri ktorej sa bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby.“ 

Podľa ustanovenia § 27 Zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore-

Oprávnenie zakázať vstup na určené miesto alebo prikázať zotrvanie na určenom mieste
Ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných osôb, policajt je oprávnený každému prikázať, aby
a) v nevyhnutne potrebnom čase nevstupoval na určené miesto, ani sa na ňom nezdržiaval,
b) na nevyhnutne potrebný čas zotrval na určenom mieste“

Podľa ustanovenia § 194 ods. 1 Trestného zákona -
„Kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.“

 

  • Namietam porušenie práva na účinný prostriedok nápravy podľa  čl. 13 Dohovoru, ktorý znie:

            „Každý koho práva a slobody priznané týmto Dohovorom boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.“

Pri zásahu do obydlia je polícia povinná vykázať útočníkov a ochrániť osoby a ich obydlie (vyššie citovaný §27). Polícia je preto prirodzene dôležitým prostriedkom ochrany. Paradoxne v mojom prípade polícia bola súčasťou nedovoleného útoku na moje obydlie, pretože neochránila moje právo na obydlie, ale naopak asistovala útočníkom, ktorým išlo o biznis s mojim bytom, aby ho mohli ďalej predať, čo sa krátko na to aj stalo. Ak polícia ako dôležitý prvok akútnej a expresnej ochrany obydlí občanov nezasiahla na moju ochranu, nemal som pri mojej prekvapivej deložácii žiadny účinný prostriedok ochrany podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Účinný prostriedok nápravy nepredstavuje v mojom prípade ani konanie na ochranu vlastníctva, ktoré môže odstrániť nanajvýš porušenie môjho práva na majetok a jeho pokojné užívanie (čl. 1 Dodatkového protokolu číslo 1 k Dohovoru). Ako sa ďalej ukázalo ochranu obydlia a súkromia mi neposkytli ani všeobecné súdy a žiaľ ani ústavný súd, ktorý moju sťažnosť odmietol napriek tomu, že v inom prípade (Stanková- pozri ďalej) ochranu poskytol. V konaní pred ústavným súdom som sa dočkal iba formalistického odmietnutia sťažnosti pri súčasnom hrubom nezohľadnení judikatúry ESĽP (otázkou účinného prostriedku nápravy sa podrobne zaoberám ďalej).

           

IV - EXPOSÉ RELATIF AUX PRESCRIPTIONS DE L’ARTICLE 35 § 1 DE LA        CONVENTION
STATEMENT RELATIVE TO ARTICLE 35 § 1 OF THE CONVENTION
PREHLÁSENIE V ZMYSLE USTANOVENÍ CLÁNKU 35 ODS. 1 DOHOVORU

(Voir chapitre IV de la note explicative. Donner pour chaque grief, et au besoin sur une feuille séparée, les renseignements demandés sous les points 16 à 18 ci-après)
(See Part IV of the Explanatory Note. If necessary, give the details mentioned below under points 16 to 18 on a separate sheet for each separate complaint)
(Viď časŤ IV Vysvetľujúcej poznámky. V prípade potreby odpovedajte na body 16 až 18 na samostatnom hárku papiera, osobitne pre každé namietané porušenie Dohovoru.)

16.          Décision interne définitive (date et nature de la décision, organe - judiciaire ou autre – l’ayant rendue)
Final decision (date, court or authority and nature of decision)
Konečné rozhodnutie (dátum, súd alebo iný orgán a druh rozhodnutia)

Konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky:
22. apríla 2010, Ústavný súd Slovenskej republiky, uznesenie č. I. ÚS 150/2010-244 o odmietnutí ústavnej sťažnosti pre porušenie práva na obydlie podľa čl. 21 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky.
 
Dňa 7. 8. 2009 som podal ústavnú sťažnosť. Sťažnosť smerovala proti porušeniu môjho práva na obydlie a súkromie. Trval som na tom, že konaním príslušníkov PZ došlo k porušeniu môjho práva na súkromie podľa čl. 21 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Polícia reagovala neadekvátne situácii, pretože nechránila obydlie, ale napomáhala násilným útočníkom, ktorí vyrušili môj pokojný stav užívania obydlia bez zákonného súdneho procesu. Stav porušenia obydlia stále pretrváva. Sťažnosť bola podaná viacerými obeťami úverov od tzv. nebankových subjektov pôsobiacich na Slovensku. Ja som  len jedna z veľkého počtu obetí.
Dňa 22. 4. 2010 trojčlenný senát Ústavného súdu Slovenskej republiky sťažnosť odmietol  z dôvodu, že:

    • K porušeniu môjho práva došlo dňa 27. 10. 2006 a uplynula mi 2-mesačná lehota (bod 32. uznesenia).
    • Nie všetky podania na štátne orgány mali súvis s predmetom konania pred Ústavným súdom SR, iba tie, ktoré smerovali proti policajtom OP PZ Bratislava III, oznámenie o trestných činoch nepovažuje Ústavný súd SR za relevantné (bod 33. uznesenia).
    • Ústavný súd SR považoval konanie o určenie vlastníckeho práva k môjmu bytu, ktoré je stále vedené na Okresnom súde Bratislava III za konanie, v ktorom mi má všeobecný súd poskytnúť aj ochranu k môjmu porušenému právu na obydlie. Ak by súd vyhovel žalobe, zároveň by napravil porušenie  môjho práva na obydlia (bod 34. uznesenia).
    • Ústavný súd SR nevidel dôvod na primeranú aplikáciu záverov rozhodnutia ESĽP vo veci Zehentner v. Rakúsko (bod 35. uznesenia).

Ústavný súd SR moju sťažnosť odmietol hoci v závere skonštatoval, že tak rozhodol napriek tomu, že sťažnosť „signalizovala možné porušenie mojich práv“.

K rozhodnutiu ústavného súdu uvádzam:

Ad1. Predovšetkým som sa snažil podať trestné oznámenia, a to som aj urobil. Taktiež som podal na súde civilnú žalobu. Rovnako som podal sťažnosť na policajtov. Korešpondencia so štátnymi orgánmi bola z mojej strany vždy intenzívna. Súdny spor o majetok nie je skončený a dokazovanie ani nezačalo. Mne však ide predovšetkým o obydlie a moje právo na obydlie a súkromie je po nezákonnej aktivite polície sústavne porušované. Ťažko mi je prijať argumentáciu ústavného súdu, že som nepodal ústavnú sťažnosť do dvoch mesiacov od deložácie. Predsa prvé, na čo človek myslí je to, že žiada ochranu na polícii, podá trestné oznámenia a požiada všeobecný súd o ochranu. Málokto by asi myslel na podania na ústavný súd. Môj problém bol skomplikovaný profesionalitou Vladimíra Strýčka a rýchlym ďalším odpredajom bytu manželom, ktorí vstúpili do neobsadeného bytu a potvrdzujú sa moje obavy, že budú argumentovať dobromyseľnosťou. Predbežné opatrenie súdu na vypratanie dobromyseľného manželského páru nepredstavovalo účinný prostriedok ochrany, pretože podľa aplikačnej praxe súdov by som mohol žiadať o ochranu predbežným opatrením, keby ma rušili v užívaní bytu. Ja som však bol prekvapený a deložovaný, takže som ani nemohol efektívne žiadať predbežné opatrenie súdu, aby ma útočníci  nerušili do definitívneho rozhodnutia súdu. A polícia, ktorá mala efektívny prostriedok ochrany v moci, ho nepoužila; práve naopak zneužila právomoc proti mne. Z týchto dôvodov pokiaľ ústavný súd myslí, že som mal podať sťažnosť na ústavný súd do dvoch mesiacov od nezákonnej deložácie, s tým sa nie je možné vôbec stotožniť. Myslím, že aj v iných prípadoch obete nezákonných deložácii sa neobracajú bezprostredne  na ústavnú autoritu, ale na trestné orgány a všeobecné súdy.

Ad2. Zastávam názor, že význam majú aj trestné oznámenia. Veď predsa nie je možné tolerovať takéto flagrantné porušovanie základných práv. To, že prokuratúra na Slovensku nestíha takéto prípady a že neexistuje žiadna doktrína, ja nemôžem ovplyvniť. Ale som presvedčený, že som konal správne, ak som podal trestné oznámenia a dal tak príležitosť trestným orgánom zmeniť aplikačnú prax a poskytnúť mne ako obeti trestnoprávnu ochranu. Preto je pre mňa ťažké stotožniť sa s argumentáciou ústavného súdu, že súvis  s predmetom konania mali iba tie podania, ktoré sa týkali policajtov.

Ad3. Argument ústavného súdu je dôkazom, že presadzovať samostatne oddelene ochranu obydlia  je  problém. Nevidíme racionálny dôvod, prečo by sa poskytnutie ochrany právu na obydlie malo robiť závislým na výsledku súdneho konania o práve na ochranu majetku. Právo na obydlie  a právo na majetok sú dve samostatné práva, ktoré síce môžu byť predmetom spoločného uplatnenia, ale aj samostatného poskytovania ochrany,  a to bez ohľadu na to, že spolu súvisia. Zákonite sa natíska otázka, že keď prípadne  po rokoch uspejem v spore o ochranu majetku (súdne konanie o vlastnícke právo k bytu), tak až vtedy sa urobí súčasne záver o porušení môjho práva na obydlie? Tento záver je aj v rozpore s judikatúrou ESĽP, podľa ktorej je  obydlie chránené aj v prípadoch, ak podľa pozitívneho práva by neexistoval legitímny vzťah k bytu (uvádzam v bode Ad.4). Ústavný súd prakticky odmietol poskytnúť ochranu jednému zo základných a najdôležitejších ľudských práv, konal pritom v rozpore so skoršou judikatúrou. Nemôžem si počínanie ústavného súdu vysvetliť inak ako tak, že ústavné právo na obydlie výkladovo pridružil (degradoval) k ústavnému právu na vlastníctvo, čím  hrubým spôsobom porušil judikatúrou uznávanú hierarchiu ústavných práv občana. To že aj ESĽP striktne oddeľuje nápravu porušenia práva na majetok a práva na obydlie, dokumentujeme rozsudkom ESĽP Rozsudok Novoseletskiy v. Ukrajina (Sťažnosť 47148/99).

Ad4. Zaráža ma nielen odmietnutie argumentov z rozsudku ESĽP v prípade ZEHENTNER v. Rakúsko ale aj skutočnosť, že existujú aj ďalšie rozsudky a dokonca aj proti Slovenskej republike, ktoré sa týkajú obydlia a ústavný súd sa s nimi vôbec nevysporiadal, dokonca ich ani nespomenul. Poukazujeme najmä na rozsudky: Rozsudok Stanková v. Slovenská republika z 9. októbra 2007 (Sťažnosť č. 7205/02), Rozsudok Ćosić v. Chorvátsko z 5. júna 2009 (Sťažnosť č. 28261/06), Rozsudok Connors v. Spojené kráľovstvo z 27. augusta 2004 (Sťažnosť č. 66746/01), Rozsudok McCann v. Spojené kráľovstvo (Sťažnosť 19009/04), Rozsudok Novoseletskiy v. Ukrajina (Sťažnosť 47148/99), Rozsudok Paulić v. Chorvátsko z 1. marca 2010 (Sťažnosť 3572/06).
V súvislosti s namietanými porušeniami našich práv dávame Súdu do pozornosti najmä tieto vybrané časti judikátov ESĽP:

  • „22. V tejto súvislosti Súd opakuje, že strata obydlia je najextrémnejšou formou zásahu do práva na rešpektovanie obydlia.“

Rozsudok Ćosić v. Chorvátsko z 5. júna 2009 (Sťažnosť č. 28261/06)

  • „43. V tejto súvislosti Súd znovu opakuje, že akákoľvek osoba, ktorej hrozí zásah do práva na obydlie, by mala v princípe mať možnosť dať si preskúmať proporcionalitu a odôvodnenosť zásahu nezávislým súdom vo svetle relevantných princípov podľa článku 8 Dohovoru a to napriek tomu, že podľa vnútroštátneho práva nemá právo bývať v byte (pozri McCann v. Spojené kráľovstvo, č. 19009/04, para. 50, 13. mája 2008)...Ako už bolo predtým povedané, Súd neakceptuje tvrdenie, že udelenie práva nájomníkovi odvolávať sa na článok 8 by malo vážne dôsledky pre fungovanie vnútroštátneho systému alebo práva upravujúceho vzťahy medzi nájomcom a prenajímateľom (pozri, McCann v. Spojené kráľovstvo, citovaný vyššie, ods. 28 a 54).“

Rozsudok Paulić v. Chorvátsko z 1. marca 2010 (Sťažnosť 3572/06)

  • „Je pravdou, že čiastočne vďaka úradu prokurátora, súdy obnovili sťažovateľovo právo na užívanie sporného bytu, hoci po neprimeranom oneskorení. Akokoľvek, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, toto nepostačuje na nápravu porušenia (obnovenie) sťažovateľovho práva na rešpektovanie jeho obydlia a jeho súkromného a rodinného života.“

Rozsudok Novoseletskiy v. Ukrajina (Sťažnosť 47148/99)

  • „50. ...Predpokladom vzniku pozitívnej povinnosti je zistenie, že štátne orgány v danom čase vedeli alebo mali vedieť o existencii skutočného a bezprostredného rizika hroziaceho životu konkrétnej fyzickej osoby z dôvodu trestnej činnosti tretej osoby a neprijali v rámci svojich právomocí opatrenia, ktoré by sa odôvodnene zdali byť primeranými na odvrátenie tohto nebezpečenstva...“. (argumentácia súdu per analogiam aj pri konštatovaní porušenia čl. 8 Dohovoru).

„51. Pri posudzovaní rozsahu takéhoto pozitívneho záväzku podľa článku 2 Dohovoru je potrebné brať do úvahy povinnosť zmluvných štátov podľa čl. 1 Dohovoru zabezpečiť skutočnú a účinnú ochranu práv a slobôd, ktoré sú v ňom stanovené...“ (argumentácia súdu per analogiam aj pri konštatovaní porušenia čl. 8 Dohovoru).
Rozsudok Kontrová v. Slovenská republika z 31. mája 2007 (Sťažnosť 7510/04)

  • „42. Každopádne, garancie, ktoré poskytuje Dohovor požadujú, aby zásah do sťažovateľovho práva na rešpektovanie jeho obydlia nebol iba legálny, ale taktiež primeraný podľa odseku 2 článku 8 k cieľu sledovanému, a to s ohľadom na okolnosti prípadu. Následne, žiadne ustanovenie vnútroštátneho práva by nemalo byť vkladané a aplikované spôsobom nezlučiteľným so záväzkami Chorvátska vyplývajúcimi z Dohovoru (pozri Stanková v. Slovensko, citovaný vyššie, § 24, 9. október 2007).“

Rozsudok Paulić v. Chorvátsko z 1. marca 2010 (Sťažnosť 3572/06)

V nadväznosti na uvedené uvádzam, že Ústavný súd SR v konaní o mojej podanej sťažnosti nielenže vôbec nerešpektoval a neposkytol ochranu  môjmu právu na obydlie a právu na súkromný a rodinný život, tak ako mi ho garantuje Dohovor v čl. 8, ale navyše rozhodol v rozpore s vlastnou – skoršou - judikatúrou. Pokiaľ ide o nerešpektovanie skoršej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR, dávame do pozornosti prípad Stanková v. Slovenská republika z 9. októbra 2007 (Sťažnosť č. 7205/02), v rámci rozhodovania ktorého ESĽP uviedol, že „62. Ústavný súd tak do hĺbky preskúmal relevantné skutkové okolnosti prípadu a vo svojom náleze detailne vysvetlil dôvody, pre ktoré považoval právo sťažovateľky na rešpektovanie obydlia a súkromného života za porušené. Súd považuje odôvodnenie ústavného súdu za presvedčivé a nevidí žiadne dôvody na to, aby dospel k inému záveru“. V prípade Stanková, tak Ústavný súd SR postupoval v súlade s čl. 8 Dohovoru, čo sa o konaní o mojich právach nedá vôbec povedať. Ústavný súd de facto o mojom práve na obydlie a súkromie konal arbitrárne bez akéhokoľvek rozumného základu.  

17.          Autres décisions (énumérées dans l’ordre chronologique en indiquant, pour chaque décision, sa date, sa nature et l’organe - judiciaire ou autre – l’ayant rendue)
Other decisions (list in chronological order, giving date, court or authority and nature of decision for each of them)
Iné rozhodnutia (uveďte chronologicky dátum, súd alebo iný orgán a druh každého z rozhodnutí)

            ......................

 18.          Dispos(i)ez-vous d’un recours que vous n'avez pas exercé? Si oui, lequel et pour quel motif n’a-t-il pas été exercé?
Is there or was there any other appeal or other remedy available to you which you have not used? If so, explain why you have not used it.
Máte, resp. mali ste k dispozícii iné opravné prostriedky, ktoré ste nevyčerpali? Ak áno, vysvetlite z akých dôvodov.

Uvedomujem si podporný mechanizmus konania pred ESĽP. Považujem však za veľmi dôležité poukázať na osobitosti ochrany v podmienkach, ktoré sa ma dotýkajú. Článok 35 Dohovoru ukladá povinnosť vyčerpania iba tých prostriedkov, ktoré sa vzťahujú k inkriminovanému porušeniu a zároveň sú pohotovo použiteľné a adekvátne. Musia existovať s dostatočným stupňom istoty nielen teoreticky, ale aj v praxi, bez čoho postrádajú požadovanú účinnosť a dostupnosť (rozsudky Vernillo v. Francúzsko z 20. februára 1991, séria A č. 198, s. 11-12, ods. 27, Akdivar a ďalší cit. v pozn. 66, s. 1210, ods. 66,  Daliová v. Francúzsko z 19. februára 1998, Recueil 1998-I, s. 87-88, ods. 38).
Neexistuje ani jeden judikát najvyššieho súdu na trestnoprávnu úžeru v spotrebiteľských veciach, neexistuje žiadne zovšeobecňujúce stanovisko najvyššieho súdu k otázke správneho výkladu zabezpečovacieho prevodu práva, neexistuje ani jedno  rozhodnutie súdov o odškodnení spotrebiteľov  za porušenie práva Európskej únie zamerané na ochranu spotrebiteľov na finančnom trhu a neexistuje žiadne rozhodnutie súdov o odškodnení za porušenie základného práva na obydlie a súkromie. Judikatúra sa len vyvíja, a to považujeme za dôležité aj z hľadiska  účinnosti prostriedkov ochrany na vnútroštátnej úrovni. Dokonca ani ústavný súd náležite nepoukázal na efektívny prostriedok nápravy a odkaz ústavného súdu na spor o majetok považujem za arbitrárny a postrádajúci rozumný základ; akceptoval by som spor o majetok ako efektívny prostriedok, keby súd poskytol ochranu majetku bezprostredne a nie s odstupom niekoľkých rokov. Chcem povedať sudcom ESĽP, že je to veľmi ťažká situácia  zostať zrazu pred bytom s vyhodenými vecami a potvrdili mi to iné obete úžery na Slovensku. Ide o stovky nešťastných osudov ľudí a rozsudok ESĽP by mohol mať dokonca pilotnú povahu (očakávam, že v strednodobom horizonte sa podstatným spôsobom zvýši nápad sťažností slovenských občanov vo veciach ich nelegálnej deložácie, resp. straty obydlia). Postoj generálneho prokurátora je na priloženom DVD. Navrhujem  brať zreteľ na tieto osobitosti, veď predsa je niečo nenormálne, keď píše minister spravodlivosti ministrovi vnútra, aby policajti neasistovali násilníkom pri svojvoľných deložáciach ľudí z ich obydlí. Navrhujeme oboznámiť súd s listom prezidenta Policajného zboru obvodným oddeleniam po liste ministra spravodlivosti. Máme vedomosť, že taký list existuje, ale zatiaľ sa nám nepodarilo ho zadovážiť. Ak by chceli sudcovia ESĽP spoznať iné prípady, vrátane už spáchaných samovrážd a pokusoch o samovraždu pri obdobných situáciách, dodáme vyjadrenia iných občanov.

Ako vyplýva z mojej sťažnosti na porušenie článku 13 Dohovoru na vnútroštátnej úrovni, nemal som k dispozícii účinné prostriedky nápravy, ktoré by som mal vyčerpať pred tým, ako sa obrátim na Európsky súd. Vzhľadom na konkrétne okolnosti môjho prípadu, prax ústavného súdu a judikatúru Európskeho súdu (Pozri rozsudky Sika v. Slovensko, č. 69145/01, Chovančík, v. Slovensko, č. 54996/00 a Klimek v. Slovensko, č. 60231/00).
Vzhľadom na to, že akútnu ochranu pri narušení obydlia poskytuje práve polícia, ktorá paradoxne je porušovateľom môjho základného práva, nemal som k dispozícii štátny organ, ktorý by zabezpečil akútnu a expresnú ochranu pred bezprostredným zásahom do obydlia. Vzhľadom na veľmi rýchly ďalší prevod vlastníctva bytu ďalším osobám už ani súd predbežným opatrením nerozhodne pri deklarovanej dobromyseľnosti nadobúdateľov. Podľa slovenského práva nie je prípustné odvolanie proti rozhodnutiu správy katastra o povolení vkladu zmluvy (intabulácia). Vlastník má už len avizované oznámenie, že vlastnícke právo právoplatne  k bytu už nemá a to bez možnosti odvolať sa. Poškodená osoba môže len podať žalobu o určenie vlastníckeho práva  a súdiť sa; v mojom prípade už 4 roky o vlastnícke právo. Napríklad pre porovnanie v Rakúsku je prípustný opravný prostriedok proti povoleniu vkladu v Grundbuchu.

Podľa § 31 ods.5 zákona č.162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)

„§ 31 ods. 5
Rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie, návrh na obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania.“

 

    Poznámka spornosti o súdnych konaniach do verejného registra z dôvodu ochrany tretích osôb bola upravená až novelou Občianskeho súdneho poriadku vykonanou zákonom č. 384/2008 Z. z. účinnou od 15. 10. 2008.
Podľa §44a O.s.p. v znení k od 15.10.2008:
㤠44a

            Účastník konania je oprávnený podať na príslušnej správe katastra nehnuteľností návrh na zápis začatia súdneho konania, v ktorom sa uplatňujú vecné práva k nehnuteľnostiam, alebo súdneho konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Ustanovenie sa použije rovnako aj na mimoriadne opravné prostriedky.“

  

V -       EXPOSÉ DE L'OBJET DE LA REQUÊTE ET PRÉTENTIONS PROVISOIRES POUR UNE SATISFACTION EQUITABLE
STATEMENT OF THE OBJECT OF THE APPLICATION AND PROVISIONAL CLAIMS FOR JUST SATISFACTION
POPIS PREDMETU STAŽNOSTI A PREDBEŽNÉ NÁROKY TÝKAJÚCE SA SPRAVODLIVÉHO ZADOSŤUČINENIA

(Voir chapitre V de la note explicative)
(See Part V of the Explanatory Note)
(Viď časť V Vysvetľujúcej poznámky)
19.

V konaní pred Európskym súdom sa domáham, aby Európsky súd:

      1.  Vyhlásil sťažnosť na porušenie článku 8 ods. 1, 2 Dohovoru a článku 13 za prijateľnú;
            2. Rozhodol, že bol porušený článok8 ods. 1, 2 Dohovoru;
            3. Rozhodol že bol porušený článok 13 Dohovoru;
            4. Rozhodol
(a)  že Slovenská republika mi musí do troch mesiacov od dátumu, kedy sa rozsudok stane právoplatným v súlade s článkom 44 ods. 2 Dohovoru vyplatiť 12.000 € (dvanásťtisíc eur) ako nemajetkovú ujmu a 18.400,-eur € (osemnásťtisícštyristo eur) ako majetkovú škodu. Majetková škoda mi vznikla tým, že  za každý mesiac žiadam  po 400,-eur a celková doba po nezákonnej deložácii je 48 mesiacov. V Bratislave je mesačný nájom až do 700,-eur za obdobné byty mesačne. Žiadam náhradu nákladov a výdavkov za podanie sťažnosti 1000,-eur v slovenských korunách v kurze platnom v čase úhrady spolu s daňou, ktorou štát môže tento peňažný príjem zaťažiť;
b)  že po uplynutí vyššie uvedených troch mesiacov až do urovnania mi bude vyplácaný jednoduchý úrok v marginálnej úrokovej miere Európskej centrálnej banky plus tri percentá.

Požadované sumy sú predbežné. Po rozhodnutí Súdu o prijateľnosti sťažnosti ich ešte upresním a predložím potrebné dokumenty k časti týkajúcej sa náhrady nákladov a výdavkov.

VI -     AUTRES INSTANCES INTERNATIONALES TRAITANT OU AYANT TRAITÉ L’AFFAIRE
STATEMENT CONCERNING OTHER INTERNATIONAL PROCEEDINGS
PREHLÁSENIE O PREDLOŽENÍ VECI INÝM MEDZINÁRODNÝM INŠTITÚCIÁM

(Voir chapitre VI de la note explicative)
(See Part VI of the Explanatory Note)
(Viď  čast VI Vysvetľujúcej poznámky)

20.          Avez-vous soumis à une autre instance internationale d’enquête ou de règlement les griefs énoncés dans la présente requête? Si oui, fournir des indications détaillées à ce sujet.
Have you submitted the above complaints to any other procedure of international investigation or settlement? If so, give full details.
Predložili ste vyššie uvedenú sťažnosť inému medzinárodnému vyšetrovaciemu alebo zmierovaciemu orgánu? Ak áno, uveďte podrobnosti.

 

Prehlasujem, že prípad som oznámil predsedovi  José Manuel Barrosovi a európskemu ombudsmanovi.

VII - PIÈCES ANNEXÉES                                                (PAS D'ORIGINAUX,
LIST OF DOCUMENTS                                    UNIQUEMENT DES COPIES)
ZOZNAM DOKUMENTOV                            NO ORIGINAL DOCUMENTS,
ONLY PHOTOCOPIES
NEPREDKLADAJTE ORIGINÁLY DOKUMENTOV,
VÝLUČNE ICH FOTOKÓPIE)

(Voir chapitre VII de la note explicative. Joindre copie de toutes les décisions mentionnées sous ch. IV et VI ci-dessus. Se procurer, au esoin, les copies nécessaires, et, en cas d’impossibilité, expliquer pourquoi celles-ci ne peuvent pas être obtenues. Ces documents ne vous seront pas retournés.)
(See Part VII of the Explanatory Note. Include copies of all decisions referred to in Parts IV and VI above. If you do not have copies, you should obtain them. If you cannot obtain them, explain why not. No documents will be returned to you.)
(Viď časť VII Vysvetľujúcej poznámky. Priložte kópie všetkých rozhodnutí uvedených vyššie v častiach IV a VI. Ak nemáte kópie a
nemôžete si ich zadovážiť, vysvetlite prečo. Predložené dokumenty Vám nebudú vrátené.)

21.          a) V prílohe č. 1-39 sa nachádzajú kópie dokumentov, ktoré preukazujú, že v predmetnom vnútroštátnom konaní došlo z mojej strany, zo strany žalovaného a vnútroštátnych orgánov k úkonom, ktoré sú uvedené v časti  POPIS SKUTOČNOSTÍ.

b) Príloha č. 40 - Plná moc, ktorú som udelil dňa 10. augusta 2010 JUDr. Ivete Šteffekovej na zastupovanie mojej osoby v konaní pred Európskym súdom vo veci tejto sťažnosti.

 

VIII B DÉCLARATION ET SIGNATURE
DECLARATION AND SIGNATURE
PREHLÁSENIE A PODPIS

(Voir chapitre VIII de la note explicative)
(See Part VIII of the Explanatory Note)
(Viď casť VIII Vysvetľujúcej poznámky)

22.          Je déclare en toute conscience et loyauté que les renseignements qui figurent sur la présente formule de requête sont exacts.

I hereby declare that, to the best of my knowledge and belief, the information I have given in the present application form is correct.
Prehlasujem podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, že všetky informácie uvedené v tomto formulári zodpovedajú skutočnosti.

Lieu/Place/Miesto             Bratislava
Date/Date/Dátum              13. august 2010

(Signature du/de la requérant(e) ou du/de la représentant(e))
(Signature of the applicant or of the representative)
(Podpis stažovateľa/ky alebo zástupcu/kyne) 


                                              S príspevkom súvisiace: Občania za spravodlivosť -http://www.obcania.szm.com/

ECHR sa stotožnil s okradnutím vyše 200 000 slovenských občanov nebankovými subjektmi, za totálneho zlyhania kontroly štátu.
Právo na ochranu majetku pre radového občana neexistuje
Desiatky samovrážd, rozvodov a rodinných tragédii na rozdiel od Českej republiky nie sú na Slovensku dôvodom pre prijatie zákona o čiastočnom odškodnení-ECHR opäť zbabelo mlčí.
Opakované podanie sťažnosti Ústavnému súdu SR na základe uvedenia nových skutočností

                                             

    Facebook
Hlavná stránka