"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka
Google Translator

List Úradu vlády SR

 
Vladimír Pavlík, Orlové75, 017 01 Považská Bystrica
Orlové 25. 4. 2005

Vážení
Úrad vlády Slovenskej republiky
Námestie slobody 1
813 70 BRATISLAVA

Vážení,
na pojednávaní, ktoré sa v spore na ochranu osobnosti začalo v piatok 22. 4. 2005 na Okresnom súde Bratislava I, predseda vlády Mikuláš Dzurinda vyhlásil, že komentáre v denníku Pravda ohľadom kauzy “skupinka” zásadným spôsobom poškodili jeho dôveryhodnosť, znížili jeho preferencie a že po ich zverejnení psychicky trpel.

Zastávam názor, že psychické utrpenie muselo mať vplyv nielen na výkon jeho práce, ale aj na jeho rozhodnutia, ktoré ako premiér v tom období musel urobiť. Keďže tieto rozhodnutia majú výrazný dopad nielen na chod tohto štátu, ale aj na jeho obyvateľov, ako mohol psychicky trpiaci premiér a občan Mikuláš Dzurinda pracovať pre ich blaho, a zároveň byť aj pokorným služobníkom občanov, z vôle ktorých túto funkciu vykonáva? Ďalej z daného vyplýva, že aj keď psychicky trpel, to znamená, že musel byť narušený jeho psychický stav, neprekážalo mu to.
Psychicky trpiaci politik môže totiž hrubým spôsobom zneužívať svoje postavenie a právomoci, bez toho, aby si to dokázal uvedomiť, hlavne po ekonomickej línii, byť benevolentný k  porušovaniu zákonov, správať sa samoľúbo, drzo a povýšenecky, napríklad k novinárom, ktorí o takýchto neduhoch píšu, alebo ho na to na tlačovkách upozorňujú. Mám dosť dôvodov si myslieť, že aj v obdobiach, keď Mikuláš Dzurinda psychicky netrpel, svojou samoľúbosťou, bohorovnosťou, neomylnosťou a stratou reality, sa dokáže povýšiť aj nad samotného Boha. Názorne to dokázal v regionálnom a spravodajsko-reklamnom týždenníku BRATISLAVSKO z 36 týždňa roku 2002, keď na otázku redaktora: “Čo považujete za svoju najväčšiu politickú chybu počas vašej vlády?”, odpovedal nasledovne: “To by vyžadovalo veľmi sa zamyslieť. Nič dramatické mi nenapadá”. Dovoľujem si podotknúť, že takéto niečo by si nedovolil ani taký velikán, ako bol nedávno zosnulý pápež.

Preto ma zaujíma či v období, v ktorom tak psychicky trpel, vyhľadal pomoc primeraného lekárskeho odborníka, liečiaceho psychické stresy? Či kvôli týmto stresom bol práceneschopný, pokiaľ áno, tak v akej dĺžke? Ako dlho psychicky trpel? Prenášal toto svoje psychické utrpenie na svojich spolupracovníkov na Úrade vlády SR, alebo na zasadnutiach vlády na jej ostatných členov? Mohlo sa stať, že by nejaké lobistické kruhy, alebo, v jeho mysli zafixované nejaké “skupinky” škodiace SDKÚ sa snažili využiť jeho psychické utrpenie pre svoj osobný prospech? Či lekárom uviedol, že príčinou jeho psychického utrpenia sú články v denníkoch Pravda a SME, za ktoré tieto dva denníky teraz žaluje? Či pri svojom psychickom utrpení sa dokázal zamyslieť aj nad psychickým utrpením mnohých občanov tohto štátu, ktorí psychicky trpia práve jeho vinou? Na koľko miliónov by ohodnotil psychické utrpenie tých občanov, ktorých zločinecko-zlodejské zákony aj v jeho mene dohnali k samovraždám? Keďže už vie, ako je to psychicky trpieť, aspoň to tak vo svojej žalobe tvrdí, dokáže poprosiť o odpustenie všetkých tých občanov, ktorým on sám spôsobil psychické utrpenie? Keby sa všetkým zločincom a zlodejom na Slovensku zabavili ich nelegálne nakradnuté majetky, ktoré získali v mene ponovembrových politických zločincov, pre koľkých psychicky trpiacich občanov by ostalo aj na nemajetkovú ujmu v minimálnej hodnote 100 tisíc korún?

Záverom si dovoľujem poznamenať, že kópia tohto listu bude poslaná k môjmu návrhu na vyšetrenie duševného stavu Mikuláša Dzurindu a Ľudovíta Kaníka, ktorý som podal na Krajský súd do Žiliny dňa 23. 3. 2005 a ktorý bol z dôvodu príslušnosti odstúpený Okresnému súdu Bratislava I.

S pozdravom

Vladimír Pavlík

 
   PRINT RSS
Hlavná stránka