"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

BÝVA NIEKTO MALÝ A SLABÝ A TRÁPI HO BIEDA, ŠPINIŤ ALE NA SEBA NECH SI ANI TAKÝ NEDÁ.               

Z - 27

11. 2. 2013

        Mnoho ľudí vyčíta Cirkvi snahu o jasné, katechizmové pravidlá. Je v tom iste problém a jezuiti to nazvali probabilizmom, keďže život je ťažko obsiahnuť definíciami a momentálne rozhodovanie často býva na základe pravdepodobností a okolností.
     Katolícka Cirkev i pri svojej pevnej štruktúre a niekedy možno aj príliš inkvizičnom duchu to vždy brala do úvahy. Už v zárodku vybojovala súboj s gnosticizmom, ktorý propagoval čierno - biele videnie a skupiny lepších a vyvolených. Toto pokušenie je tu stále a permanentne - aby som parafrázoval Milana Lasicu: "Kto si ešte nekopol do Sokola a nepochválil Bezáka, nech sa hlási u súdruha Žinčicu." Alebo, ako píše tuším antický Iuvenalis: "Difficile est satiram non scribere" teda "Ťažké je nepísať satiru". Isteže je chvályhodné, keď má aj arcibiskup zo tri bicykle, zodvihne stotridsať kíl a srdečne sa baví s každým cyklistom a fitnesákom, ktorých náhodou stretne. Ale asi by to nemalo byť hlavnou náplňou práce a trochu vážne by sa mal baviť aj so spolubratmi, ktorých väčšina, vrátane toho "veľkého brata", mu iste chce dobre.

     Milí moji, nehnevajte sa, ale tá záplava úžasných "osobností", vzájomne prepojených a stále tých istých, ide tomu mierne prašivému a v priemere iste menej šikovnému kresťanovi stále viac na nervy. Nemyslite si, že nevidí, ako často ide o rôzneho druhu riťolezov a ľudí živiacich sa prázdnymi rečami. Kristus sa narodil ako bezdomovec a zomrel akoby zločinec, ale okrem toho si celý život zarábal riadnou a nie práve exkluzívne platenou drinou. Kto z vás veľkých osobností, ho chce naozaj nasledovať? Nie sú náhodou tými najväčšími osobnosťami tí, ktorí zarábajú okolo štyristo eur, alebo aj menej a pritom dokážu byť slušní, poctiví a pravdovravní? 

     Vrátim sa k začiatku úvahy o pravidlách, katechizmových a organizačných poriadkoch. Ide o to, že ak sa hocijaká organizácia alebo inštitúcia vzdá svojich pravidiel a zásad, hocijako nevyhnutne nedokonalých a neúplných, je to jej koniec.
     Ešte raz zdôrazňujem aj to, aby sme zase nenaleteli nejakej takzvanej elite, ktorá nám zase bude maľovať lepšie, jasnejšie a demokratickejšie zajtrajšky a považujme to len za ten dávno odsúdený staroveký gnosticizmus v najrôznejších modernizovaných prevlekoch.

     Pripomínam ešte nám Slovákom, nedajme si nadávať do primitívnejších, fašistickejších a špinavších. Aj my máme svoje ušľachtilé a nasledovaniahodné vzory a pri okolnostiach, za akých sa utváral náš národ, je pozoruhodné, že ich je až toľko.

     Vyzývam aj vás, klérus i laikov, snažte sa o pozitívny prístup nielen k histórii, novšej i staršej, ale i k trápeniam nášho špatnokrásneho ľudu v súčasnosti a budúcnosti. Nikdy nezabúdajte, že sme nielen špatní a hodní ohovárania, ale dokázali sme a dokážeme byť aj krásni a obetaví. Občas končím latinskými slovami, ale tentoraz skončím po slovensky.

DAJBOŽE!
                                                 

Vlado Gregor, Holíčska 23, 851 05 Bratislava, gregigregor58@gmail.com

    Facebook Print Friendly and PDF


             
Hlavná stránka