Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii.
Hlavná stránka


1. Ježiš nám neprišiel priniesť priveľa pokoja, aby sme celkom pokojní nepadli do hnoja..

/ Matúš 10, 34 a Lukáš 12, 51 /

Vianoce 2019

Pochybnosti a nevera vznikajú pozvoľna a už v predkoncilovej teológii sa prejavuje tendencia menšej úcty k Bohu a k preceňovaniu, niekedy až k zbožňovaniu človeka. Spomeniem Maritaina, Congara, de Lubaca a de Chardina, etc.

Vieme zo socializmu, ale už aj zo súčasnosti, že nie je natoľko dôležité, čo sa oficiálne hovorí a čo sa verejne vytlačí, ale to, čo sa dá čítať medzi riadkami a k čomu to nakoniec vedie. "Podľa ovocia ich spoznáte…"

K histórii, dôsledkom a následkom koncilu odporúčam texty dona Luigiho Villu /1918 - 2012 /, ktorý dokonca vydával časopis Chiesa viva. Dobrá a faktografická je aj kniha protestanta Ericha Brüninga "Cudzí agent", kronika koncilu od Ralpha Wiltgena SVD "Rýn sa vlieva do Tiberu" a čerstvo preložená kniha Roberta de Matteiho " II: vatikánsky koncil." Ak sa vám to nechce čítať, stačí si prelistovať spomienky Hansa Künga a všeličo o zákulisí a cieľoch podaktorých účastníkov koncilu sa bez námahy dozviete. Málokedy citujem, pretože sa zaoberám všeobecnými a všeľudskými zásadami, ale keď konečne niečo zacitujem, znamená to, že sa to naozaj oplatí prečítať.

Nepochybne sme sa dostali do štádia, keď sa hanbíme za to, že ešte vôbec existujeme. Nečudujte sa, že to nielen mňa, ale mnohých veriacich trápi. Asi nielen ja mám smutný dojem, že otec František nechce len stvoriť novú Cirkev, ale chce zaviesť aj novú vieru. A to ľudia odmietnu a už aj odmietajú. "Nahneval si vládcu? Obráť sa k ľudu. Nahneval si ľud? Tak utekaj." / kaukazské príslovie / Stalo sa totiž to, že po koncile sa neoficiálne uznal judaizmus za rovnocenný kresťanstvu a po Seelisburgu už aj oficiálne, doslova sa zakázala misia medzi židmi. Čo je tak trochu paradox, ak nie rovno nezmysel. Pretože čo iné robil medzi svojimi rodákmi Ješua Mašiach, ak nie zvestoval evanjelium pre ich záchranu a obrátenie? A žiaľ Bohu, vzniká vo mne ďalší dojem, že po rehabilitácii judaizmu vznikli snahy po rehabilitácii šamanizmu, to jest pohanstva.

Otec František teda nejde na nervy len mne tým, že stále treba vysvetľovať, ako to vlastne myslel. Pritom v evanjeliu sa píše jasne: "Vaša reč nech je áno, áno a nie, nie a čo je navyše, je od Zlého." /Matúš, 5, 37/ Moji rodní Záhoráci zase hovoria: " Myslet a srat není jedno.

"Modlárstvo nie je len obdivovanie Pachamamy a ušľachtilých divochov, ale akékoľvek uctievanie sveta a človeka. Ak preceňujeme možnosti politiky a ekonomiky, určite páchame modloslužbu. Pretože prvý príkaz Desatora o tom, že si máme ctiť len nášho Stvoriteľa a
jedine jemu sa máme klaňať, je dosť jasný a kategorický. NON POSSUMUS, to jest nemôžeme, hovorili tisícky mučeníkov, ktorých nútili k modloslužbe a NIKTO nám nemôže prikazovať niečo iné a tolerantnejšie.

 

Bože, buď nám milostivý a zachráň nás!


Vlado Gregor, gregigregor58@gmail.com


    

21. Z čoho vzniká zlo, závisť a hádky? Z toho, že nechápeme, akí sme na ne krátki. 

1. 9. 2019

Prestáva sa v poslednom čase hovoriť o hriechu a zle, prestáva sa hovoriť aj o povinnosti a poslušnosti, ale reční sa len o právach. Nehovorí sa o násilí a treste zaňho, ale neustále len o milosrdenstve, slobode, pochopení všetkého a o vychádzaní v ústrety všetkému a každému, doslova sa dokazuje a proklamuje neexistencia zla.

Ale ako je potom možné, že zlo sa začína vytvárať a generovať fakticky od stvorenia sveta, dokonca už pred vznikom človeka s jeho vzťahmi a omylmi?

Zlo a dobro sa často prezentujú ako absolútne pojmy, dokonca sa tvrdí, že zlo je len nedostatok dobra a ako samostatná entita, jednotka a či podstata niečoho vlastne ani neexistuje. Áno, z úplného zla asi nemôže vzniknúť vôbec nič, ale existuje nejaké čisté a dokonalé dobro? My veríme, že Boh je dobrý a všetko stvoril dobré. V knihe Genezis sa to viackrát opakuje a dokonca o stvorení človeka sa zdôrazňuje, že bolo veľmi dobré.

Z čoho teda vzniká zlo, nedostatok, závisť, krivdy a násilie? Prečo sa raj na zemi stále nekoná, aj keď neprestajne tvrdíme, že tu bol a je stále možný, že môžeme k jeho realizácii prispievať?

Veľký problém vidím v tom, že my ľudia si vytvoríme určitú predstavu dobra, nejaký veľký plán a chceme ho presadzovať násilím. A v tom je tá najväčšia zákernosť, pretože ak sa nasilu presadzuje zlo, každý to vidí a vlastne to logicky a technicky dlhodobo ani nie je možné. V tom je teda to základné pokušenie a nebezpečenstvo, že my vo svojich predstavách presvedčíme samých seba, že chceme dobro, slobodu, právo a všeobecný dostatok a že sme prišli na to, ako sa to dá urobiť prípadne aj bezbolestne, čo je už úplný a do neba volajúci nezmysel.

Veľmi záhadná je Kristova definícia toho, prečo máme odpúšťať, nezávidieť a byť dobroprajní. Preto, lebo aj Boh, teda jeho aj náš Otec, dáva slnku svietiť na dobrých aj zlých a dážď posiela na spravodlivých aj nespravodlivých, ba aj na tých najhorších, najškodlivejších a najhlúpejších, aspoň v našich predstavách.

Tvrdí sa v evanjeliu aj to, že Ježiš to zlo, toho Satana, navždy porazil, ale ten fakt víťazstva nad ním nič nemení na tom, že ten Zlý naďalej využíva našu ľudskú slobodu a našu túžbu po nereálnych cieľoch. Práve preto sa tá konečná spása neustále odkladá a Ježišovo učenie je neprestajne napádané, podceňované a nasilu ho chceme vylepšovať. Ľudovo povedané, chceme byť pápežskejší ako pápež a kristovskejší ako Kristus.

Ten opľúvaný a vraj nie až tak múdry Ježiš upozorňuje, že síce máme chcieť byť dokonalí ako je náš Otec a realizovať dobré talenty, ktoré nám dal, ale maximálne výstižne charakterizuje aj realitu tohto sveta, v ktorom máme byť nielen jednoduchí ako holuby, ale aj ľstiví ako hady. Tu nejde o kompromis so zlom, ale o opatrnosť vo vzťahu k zlým a nechápavým ľuďom, k tým, ktorí väčšinou nevedia, čo činia a neuvedomujú si, ako to nakoniec s nimi a s ich nereálnymi predstavami dopadne.

Preto my síce veríme v návrat Mesiáša a úplné víťazstvo dobra, ale nielen kriticky, ale aj sebakriticky musíme vnímať tento svet a potenciu nielen jeho, ale aj nášho vlastného zla, ktoré sa môže plne realizovať aj v našich nereálnych túžbach po dokonalom a dobrom. Nezabúdajme na to, pretože evanjelium je síce radostnou zvesťou, ale aj jednou veľkou výstrahou, aby sme si vlastnú radosť nemarili a neznemožňovali sebe aj druhým.

Modlime sa a prosme a vlastné bremená si navzájom nosme!

 

Vlado Gregor, gregigregor58@gmail.com



22. Netrápte si zbytočne hlavu, Ježiš má pre vás dobrú správu.

Sviatok našej Patrónky Sedembolestnej 2019

   Je to žiaľ Bohu asi fakt, že smrť a zlo sú v základoch pozemského sveta a nemožno ich nielen násilne, ale ani nie nasilu odstraňovať. Ak sa o to niekto pokúša a robí si vysoké nároky na likvidáciu a elimináciu zla, alebo hoci len na jeho účinnejšiu nápravu, je to komediant, aj keby obsadzoval tie najvyššie funkcie.

My sa môžeme snažiť pochopiť realitu sveta okolo nás a realizovať celkom určité nápravy a konkrétne úpravy, ale nemôžeme pritom strácať úctu k ľudským túžbam po dokonalosti a svätosti a predovšetkým nemôžeme rušiť a spochybňovať úctu k tomu Bohu, ktorý je základom, nepretržitou príčinou a určite aj účelom všetkého naokolo.

Mesiášske a reformné hnutia vždy začínali ako politické a končili katastrofou. Jedine Ježiš nám konkrétne ukazuje, že toto nie je cesta, že cesta je pokora, rešpekt a úcta k Božej vôli, nielen v našich osobných životoch, ale aj vo všetkých ľudských skupinách a vo svete ako celku.

My teda iste môžeme riešiť konkrétne problémy a aj sa nevyhnutne musíme o to snažiť, ale nemôžeme preceňovať naše sily a schopnosti, ani ako jednotlivci, ani ako akési abstraktné ľudstvo a či jeho dokonalý predvoj.

Podstata všetkého zla je totiž v tom, keď sa či človek, alebo hocijaká skupina, začne považovať za neomylnú a všetkého schopnú. Dlho už vnímame dejiny a pomerne dlho žijeme a stále sme na to neprišli a opakujeme neprestajne rovnaké chyby…
Celkom určite teda musíme tú podstatnú nádej ponechať na Boha a na modlitbu a v tom je aj zmysel nielen viery, ale aj jej záštity a ochrany, teda Cirkvi ako večnej a nerozbitnej skaly.

PS. Táto krátka úvaha a či glosa je tak trochu recenziou na knižku "Radosť z evanjelia na Slovensku II." Je napísaná iste poctivo a s dobrým úmyslom, ale akosi sa stále venuje iba človeku a takmer vôbec nespomína Boha, presne podľa vzoru posledného a či ostatného koncilu. O človeku ako miere všetkých vecí sa medituje intenzívne od antiky až po globálnu postmodernu...

Vlado Gregor , gregigregor58@gmail.com


    

23. Môžeme byť zároveň reálni a podlí? Nie, iba aspoň snaživo ideálni a dobrí.  

20.10.2019

  Je asi v podstate človeka, že chce byť múdrejší, krajší, schopnejší a úspešnejší od iných. Toto funguje už aj v prírode, nepochybne v tej živej. Ale ten živočíšny, ešte nie celkom uvedomelý život, ktorý sme možno zažili v tom predpokladanom raji, si nerobí nároky na neomylnosť a dúfa ak nie v Boha, tak v nejaký ten osud, v nejakú tú vôľu, ktorá je mimo neho a nezávisí od neho. Lebo človek sa stal človekom a prestal byť zvieraťom vtedy, keď sa či už mohol rozhodovať, alebo bol nútený sám sa rozhodovať a konať podľa svojich rozhodnutí.

Je to problém existencie života a jeho pochopenia, dosiahnutia toho pokoja, ktorý dáva len Boh cez osobu Ježiša Krista. Lebo bez toho konkrétneho by človek najvyššiu abstrakciu nepochopil. Ide teda o konkrétny národ, pretože proroci aj apoštoli majú bez výnimky korene v ňom a ide o konkrétneho Boha a človeka zároveň, ktorý nám dal na kríži najavo, že pre človeka a jeho spásu je niekedy dôležité strpieť nezaslúžené zlo a dokonca ho odpustiť. Ježiš vlastne definitívne prekonáva životný program Lámecha zo 4. kapitoly knihy Genezis: "Zabijem muža, ktorý ma poraní a mládenca, ktorý ma udrie. Sedem ráz pomstený bude Kain, ale Lámech sedemdesiatsedem ráz."

To ale neznamená, že vonkajšia moc, ktorá udržuje v chode jednotlivé skupiny, národy a civilizáciu ako celok, má všetko zlo strpieť, tolerovať a napriek svojej moci a z nej vyplývajúcej zodpovednosti ho bezdôvodne odpúšťať, ba dokonca popierať jeho existenciu. Pretože aj ten dobrý lotor na kríži uznáva, že tam visí zaslúžene a vyčíta tomu zlému lotrovi, prečo zlorečí tomu ich kolegovi, ktorý trpí napriek tomu, že evidentne nič zlé neurobil!

V tom je teda večný problém židovstva, ktoré odmietlo a odmieta Krista, lebo stále čaká toho úspešného, múdreho a schopného Mesiáša, čo je vlastne prirodzené, ako som v úvode tejto krátkej úvahy naznačil. Nedočká sa, ale dúfať môže. Dúfajme aj my, ale buďme realistickejší a milosrdnejší, tak ako náš vzor a zakladateľ, ktorého popravili a odmietli. A tento osud sa neustále opakuje, pretože prečo by mal učeník trpieť menej ako jeho učiteľ a Pán? Prežívajme teda konkrétne a naživo tie Ježišove slová, že kto sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť jeho učeníkom.

A hlavne si nezúfajme kvôli tomu, že svet naokolo nám nedáva za pravdu, prípadne nás ani veľmi nevníma. Dobre viem, o čom píšem, lebo to zažívam už vyše 40 rokov. Pretože svet funguje tak, že každý chce mať svoju pravdu a svoj pokoj. Žiaľ, často je to tak aj v Cirkvi, v spoločenstve, ktoré Ježiš vďaka svojmu nezaslúženému utrpeniu založil. Verme však, že jeho maximálne konkrétne svedectvo nakoniec vždy toto spoločenstvo koriguje a znovu postaví na skalu. Pretože chráni pravdu, ktorá je nezničiteľná a pri všetkom odpúšťaní, milosrdenstve a snahách o pochopenie nemôžeme tú pravdu popierať a nerešpektovať!

 

Bože, buď milostivý nám hriešnym a smiešnym!

 

Vlado Gregor, gregigregor58@gmail.com





   PRINT RSS

             
Hlavná stránka