Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii.
Hlavná stránka


18. Bude to naša vina a preveľká vina, ak zničíme význam slova disciplína.
            

                                      
17. 11. 2015

Zdá sa, že nielen jednotlivci, ale aj národy, kultúry a náboženstvá majú svoju intímnu sféru, svoje pravidlá a tradície, ktoré keď sa nechajú zničiť, tak tieto spoločenstvá zanikajú. Prichádza k strate autority, k neúcte k zákonom a následne k anarchii a zániku. Platí to tak pre štátne, ako aj náboženské spoločenstvá. Vidíme to svojím spôsobom aj na osudoch židovského národa, aj Rímskej ríše, aj na terajších problémoch a bezvýchodiskovosti islamského spoločenstva.
     Zárodky Izraela možno už od Abraháma a od Jozefa určite, boli vedome menšinovou a nevyhnutne sebakritickou skupinkou, ktorá sa pohybovala medzi veľkými ríšami. Starohebrejské rodiny ohrozoval hlad, sucho a v nemalej miere aj bezdetnosť. V tvrdých a nie tak dávnych časoch a zvlášť u nomádov
platilo, že kto nemá deti, ktoré sú vychovávané k poslušnosti a rešpektu, toho potomci nezapustia korene, neprežijú medzi ostatnými a skôr či neskôr zaniknú.
     Rímska ríša, tento asi prvý ako - tak úspešný pokus o globálnu civilizáciu, zanikla, keď sa prestali dodržiavať zákony, morálka sa stala relatívnou a stratila sa úcta k rodine a vlastným tradíciám.
Islam je tiež pokusom o jednotnú a globálnu civilizáciu, ale už v koreňoch mal problém - delil ľudí na kategórie a od počiatku považoval morálku za ľubovoľnú a relatívnu. Zdá sa vám to pri jeho prísnych
zásadách a neústupnosti hlúpym tvrdením? Vôbec nie, Mohamed totiž dal voľný priechod ľudským pudom, zvlášť, čo sa týka mužskej časti populácie. Zaviedol nerovnosť mužov a žien zo zákona, povolil násilie v záujme celku a poprel nevyhnutnosť kompromisov a odpúšťania. Ak ich aj povolil, tak len ako pokrytecké metódy v záujme ďalšieho posilňovania brachiálnej a jednotnej moci. Tu boli, napriek počiatočným úspechom islamu, aj predpoklady jeho rozpadu, zaostávania a vzájomného vraždenia.
     Hovorí sa, že hlúpy človek sa učí na vlastnej koži a múdry sa poučí zo zlého a omylného konania iných. Násilie vo vzťahoch mužov a žien a násilie medzi kultúrami, národmi a náboženstvami, môže na istý čas niečo presadiť, vyriešiť a konzervovať. Konce ale bývajú smutné, pretože všetko je do času, ale Boh naveky.
     Nech je aj pre nás, katolícku Cirkev, mementom, že stačí málo šikmá plocha, malé nerešpektovanie jasných a trvalých zákonov a všetko pôjde skôr či neskôr a celkom nevyhnutne dolu vodou. Prichádza k samospádu, ktorý sa zrýchľuje a vedie k zániku... Milosrdenstvo a tolerancia naozaj neznačia neporiadok  a úplnú stratu disciplíny a zákonnosti. Ani Ježišovo spoločenstvo nebolo anarchické, on sám si určoval priority a zavádzal zásady a organizáciu, ktorou sa malo jeho spoločenstvo v budúcnosti riadiť.
     Nemôžeme vzdorovať násiliu, ak si nebudeme pestovať svoje zásady, charaktery a a schopnosť odolávať zlu. Je možné, že zlo je nevyhnutné a vyplýva z našej nedokonalosti a slabosti, ale to neznačí, že máme takéto vlastnosti podporovať a chrániť. Odpúšťať môžeme, ak máme schopnosť a možnosť odpustiť. Zbytočné je odpúšťať, ak sa naši protivníci a vinníci môžu na naše odpustenie vykašľať. Aj milosrdní môžeme byť, ak máme silu a rešpekt, aby sme toto milosrdenstvo realizovali a presadili v dostatočnom meradle. Aby sa nám náš svet nerozsypal kvôli našim nekoordinovaným, bezhlavým a nedisciplinovaným pohybom...

Vlado Gregor, gregigregor58@gmail.com


19. Učme sa bojovať a aj bojujme, ale hlavne sa účinne a nezištne milujme.

21. 11. 2015

   Zlo je prejavom našej nedokonalosti a má mnoho tvárí. Vyskytuje sa väčšie i menšie zlo a väčšina zlých skutkov a zámerov sa dá odpustiť a napraviť. Najhoršie zlo je programové a najškodlivejšia je zámerná ľahostajnosť k nemu a strata viery v jeho nápravu.
     Človek akosi podvedome cíti, že nie ten jednotlivý hriech a zlo sú škodlivé a nenapraviteľné, ale najhorší je program a koncepcia, ktorá k zlému vedie, ktorá je koreňom zámerného zla. Preto vždy hľadá pevný program a oporu v zápase so zlom a recept na dobro a dokonalosť.
     Vidíme teraz, že moderní kresťania tú oporu akosi nevidia a strácajú z dohľadu. Vyprázdňujú sa nielen kostoly, ale aj duše ľudí sú stále prázdnejšie. Naozaj by sme teda nemali strácať program a sebaúctu a tým naše duše vyprázdňovať ešte viac. Sú to čudné tendencie mať k pravde, či už hľadanej a či poznanej a definovanej, taký vzťah,
že my si čítajme Bibliu, moslimovia Korán a ateisti nech si čítajú, čo chcú, lebo aj tak je to jedno. Milí moji, zvlášť v poslednej dobe vidíme, že vôbec nie je jedno, v čo veríme, v čo dúfame a aké poriadky a tradície vyznávame a rešpektujeme. Nemusíme byť ani veriaci, už
zdravý rozum nám hovorí, že nie je jedno, aký program sme si zvolili, v akom duchu konáme, ako vychovávame deti a ako sa správame k ostatným.
     Pozrime sa len na slávne duchovné a kultúrne dejiny Francúzska, na jeho veľkú a nenahraditeľnú tradíciu v dejinách Cirkvi a v pestovaní svätého života. Páchatelia útokov v Paríži vraj neboli tí echt zlí moslimovia, ale práve sfanatizovaní konvertiti z radov islamizovaných katolíkov, ktorí zúfalo hľadajú nejaký program a cieľ v prázdnom svete konzumu a zábavy. Ťažko ho asi nájdu v krajine, ktorá za svoju hlavnú tradíciu a program vyhlasuje veľkú francúzsku revolúciu spojenú s vyvražďovaním kňazov a ničením celých provincií v záujme svetlej budúcnosti a takzvaného racionálneho a pohŕdavého postoja k zázraku života a k tajomnej sile ľudskej lásky a odpúšťania. Mimochodom, dnes je výročie
narodenia F. M Voltaira...
     Nezúfajme však, ale dúfajme, lebo na čom ten pevný a organizovaný islam prehráva a možno raz aj definitívne prehrá, je práve vzťah k láske a konkrétne k jej hlavným predstaviteľkám, teda ženám. V tomto ohľade sú Mohamed a Kristus vlastne protikladmi. Pritom ja sám, ako aj väčšina chlapov, ten postoj islamu chvíľami veľmi dobre chápe a
takisto by mnohé ženy najradšej strčili do burky a zapchali im hubu. Naozaj totiž často vyrábajú zbytočné problémy, komplikujú život, neposlúchajú a svojou nesystematickosťou a náladovosťou kazia logiku a morálku. Ale ak siahneme na ich slobodu, spoločnosť prestane normálne fungovať. Všetky ženy túžia po láske a cite, ešte viac, ako my muži, predsa len racionálnejšie a plánovitejšie tvory. Všetky sa tiež chcú páčiť nielen jednému mužovi, chcú mať slobodu vybrať si svojho princa, teda slobodu nevydať sa proti svojej vôli, prípadne sa aj vôbec nevydať. Samozrejme, že tieto túžby sú aj koreňom mnohých hriechov a omylov, ale práve tie napráva láska a odpúšťanie, o ktorom toľko rozpráva Kristus v krásnych podobenstvách a aj definíciách. Naše ženské protipóly sú teda zdrojom mnohých našich
ťažkostí a nešťastí, ale nepochybne sú pre nás mužov aj veľkou korekciou a nenahraditeľnou motiváciou. Kde tieto možnosti chýbajú, prichádza ku krutým paradoxom. Napadá ma pritom tajomný a hlboký text z knihy Genezis, kde Boh hovorí starému, ale stále inovovanému hadovi, že ustanoví nepriateľstvo medzi ním a ženou, medzi jeho potomstvom a jej potomstvom. Jej potomstvo nakoniec tomu večnému Pokušiteľovi rozšliape hlavu a on nám zraní pätu.
     My ľudia máme mnoho tých Achillových piat a často sa nevyznáme sami v sebe, ale dúfajme, že práve to vzájomné pochopenie a láska nás nasmerujú k programovému ničeniu zla a na cestu k Božiemu kráľovstvu. Teraz sú ešte všetky tri, viera, nádej i láska, ale najväčšia z nich je láska, hovorí nám apoštol Pavol. Žijeme však v časoch a vo svete
nedokonalosti a bez viery a nádeje sa ťažko k pevnej a liečivej láske prepracujeme.
     Pochopiť život a program nášho Spasiteľa ťažko môžeme bez jeho lásky k ženám. Najväčšiu porciu lásky dostávame od matiek a trochu zlomyseľne sa hovorí, že láska matiek k synom je jedinou nezištnou láskou. Lúčim sa teda s čitateľkami a čitateľmi katolíckym heslom "Per Mariam ad Jesum," teda "Cez Máriu k Ježišovi." Vlado Gregor, gregigregor58@gmail.com

20. Naozaj treba mudrovať až tak veľa, aby sme vnímali zoslaného Tešiteľa?
Advent 2015
-------------------------------------------------------------------------------------------------------
     Viacerí hovoria, vrátane otca Františka, že tretia svetová vojna už prebieha. Je to iste aj boj zbraní a vytečenej krvi, ale predovšetkým súboj koncepcií, boj o zdravý rozum a o naozajstnú úprimnosť. Čo k tomu môže povedať katolícka Cirkev, tá stáročná skala Petrova, ktorá sa akosi podozrivo drobí?

     Na jednej strane iste treba vnímať realitu, ale na druhej strane nemôžeme ľuďom brať vieru v možnosť dokonalosti, čistoty a nevinnosti. Asi kvôli tejto viere sa ľudia stávajú kňazmi. Myslím si, že v tomto smere sa popustilo už až príliš. Isteže sa máme riadiť svojím svedomím, ale nemôžeme individuálnym svedomiam prispôsobovať pravdy viery a pravidlá morálky. Pretože aj psychopati majú svoje svedomie a
"zradné je srdce človeka, kto sa v ňom vyzná?"

     Nuž a čo dodať k moslimom a ich invázii do pevnosti Európa? Sú nám akýmsi zrkadlovým obrazom a výčitkou v tom, čo sme zanedbali a čo samovražedne ignorujeme. Mne osobne síce možno vyčítať, že meditujem o tom od pivného stola, ale syn prešiel Egypt, Palestínu, Sýriu, Afganistan a aj Irak a nie raz. Tvrdí, že samotní moslimovia chápu svoj deficit v neschopnosti odpúšťať a to aj voči sebe navzájom.

     Ak neexistuje odpustenie vo sfére telesných pokušení, neexistuje odpustenie vôbec. Kristus to chápal, zdá sa, že Mohamed to nepochopil. Prinajmenšom sa dá na mnohých konkrétnych príkladoch dokázať, že to nechápu mnohí jeho súčasní interpreti. Problém je teda v tom, že islam je nielen viera v Boha, ktorá je chvályhodná, ale je to aj spoločenský poriadok, ktorý sa často javí ako nespoločenský neporiadok a islamské zákonodarstvo je v otvorenom rozpore nielen s kresťanstvom, ale aj s ľudskou civilizáciou. Ak to otvorene nepovieme, zapierame nielen samých seba, nielen Krista, ale celému svetu pomáhame do záhuby.
     Na záver by som všetkým dodal trochu optimizmu. Je možné, že keď my kresťania budeme mať viac viery a moslimovia viac láskavosti, svet sa dá znovu dohromady a aj katastrofy budú milosrdnejšie, pretože je milosrdný Boh, v ktorého veríme. Alebo už ani nie? Pokúsil som sa v tejto krátkej glose naznačiť, čo je toho príčinou. Bez viery sa nemožno páčiť Alahovi a ani nášmu Bohu, o ktorom nás informoval Ježiš Kristus a ktorý prostredníctvom Ducha svätého účinkuje až do skonania vekov. Denne sa modlím za to, aby sme to pochopili. Ducha svätého a Božieho nazývame Paraklétom, teda Tešiteľom a dúfam, že som aspoň pár veriacich touto meditáciou nielen pohoršil, ale aj potešil.

             Vlado Gregor       gregigregor58Vgmail.com



   Print Friendly and PDF Necenzurovane RSS

             
Hlavná stránka