Policajný teror a pokus o zastrašenie Jozefa Petrova

Luxembursko porušuje Všeobecnú deklaráciu ľudských práv prijatú OSN

     

22. júna vtrhli do bytu pána Petrova štyria luxemburskí policajti s povolením na domovú prehliadku. Bez  konkrétneho obvinenia  začali prevracať celý byt a hľadať zbrane. Pochopiteľne nič nenašli a po vypočutí Jozefa Petrova a jeho priateľky odišli s dlhým nosom, pričom zaistili jeho laptop. Táto scéna ako vystrihnutá z  čias  nacistického Nemecka alebo komunistickej východnej Európy sa neodohrala v Bielorusku alebo Iráne,  ale v demokratickom Luxemburgu v EÚ. S pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou je evidentné, že ekonomicko-politickí zločinci zainteresovaní v kauze „Diamantová baňa“ strácajú nervy a uchyľujú sa k starým osvedčeným boľševickým metódam, policajnému teroru a zastrašovaniu. S finančným kapitálom o ktorý okradli slovenský národ si môžu dovoliť korumpovať aj  luxemburskú políciu. Je zrejme kto stojí v pozadí a ťahá za šnúrky, pretože polícia je žiaľ aj v tzv. demokracii vždy len nástrojom na ochranu finančných oligarchov a majetných  a nie na ochranu obyčajných ľudí, čo platí stále už od čias Juraja Jánošíka bez ohľadu na to o aký režim sa  jedná.  Ostáva už len nezodpovedná otázka, prečo takúto iniciatívu nevyvíjala luxemburská polícia v prípade nájomnej vraždy Jozefa Petrova, ktorej vyšetrovanie  bolo zahráte do stratena. Zdá sa, že kauza „Diamantová baňa“ naberá medzinárodný rozmer a že sa určite dočkáme ešte viacerých prekvapení. Na mieste je otázka, či Luxembursko ešte vôbec dodržiava Všeobecnú deklaráciu ľudských práv prijatú Valným zhromaždením OSN, ktorej znenie je uverejnené na týchto stránkach. Alebo sa tento štát už dostal na úroveň najväčších porušovateľov základných ľudských páv a slobôd? Je evidentné, že v prípade vraždy na objednávku sa v prípade Jozefa Petrova jedná o porušenie článku 3 tejto deklarácie (každý má právo na život, slobodu a osobnú bezpečnosť). Súčasnú represiu voči Jozefovi Petrovovi možno bez zveličovania prirovnať k postupu štátu Izrael k palestínskemu obyvateľstvu. Rozdiel je len v tom, že byt Jozefa Petrova sa nenachádza v pásme Gaza ale v strednej Európe.

Pre úplnosť, policajná akcia na príkaz z politických kruhov „zhora“ sa uskutočnila v deň štátneho sviatku Luxemburska o 18.55 hod. Večer o 20.00 hod. na počesť narodením vojvodu sa uskutočnil ohňostroj, takže väčšina obyvateľom mesta bola v uliciach na oslavách. Policajnú akciu vedenú pod sp. zn. Not 13699/09-sd  nariadil:
vyšetrovací sudca: David Lentz
Zúčastnili sa policajti:

    1.  Komisár  Erny Kohn
    2. 
    Komisár Hirsch Robert

    3.  Komisár Joel Marx

    4.  Inšpektor Lutgen Yves

Pre čitateľov tejto webovej stránky, ktorí o Luxembursku majú jednostranné informácie len z wikipedie, je potrebné dodať, že tento malý štátik v Európe  figuruje v zozname najväčších držiteľov štátnych akcií USA teda-nepriamo aj veriteľov štátneho dlhu USA, ktorý ku koncu roka 2008 predstavoval vyše 97 mld. USD. (Podrobnejšie informácie v článku Aká valuta by mohla nahradiť Dolár: Juan, euro, alebo amero? uverejnenom v Našich interných informáciách č. 143 z júna 2009). Pre bližšie vysvetlenie ako môže tento maličký štátik bez významnejšej proexportnej ekonomiky byť veriteľom superveľmoci je potrebné dodať, že v duchu hesla „ kšeftári a finanční špekulanti všetkých krajín spojte sa“, Luxembursko patrí medzí obľúbenú “pračku“ svetových financií na čom je postavené HDP krajiny a ako sa uvádza v spomínanom príspevku medzi „európskeho prvolezca“. Značnú nervozitu vyvolala zmena politika USA po nástupe Obamu na prezidentský úrad práve voči niektorým finančným a daňovým rajom, kam patrí aj Luxembursko. Z uvedeného dôvodu neprekvapuje ani spojitosť so Slovenskom, ktoré sa po nástupe tzv. pravicovej Dzurindovej vlády stalo vhodným objektom pre špekulatívny finančný kapitál. Vzťahy M. Dzurindu s luxemburským premiérom boli viac ako štandartné. Existuje preto odôvodnené podozrenie z prepojenia politických gaunerov zo Slovenska na luxemburských politikov.

Pán Jozef Petrov touto cestou oznamuje, že v prípade oznámenia o jeho náhlom úmrtí  sa v žiadnom prípade nemôže jednať o prirodzenú smrť, pretože jeho zdravotný a psychický stav je v najlepšom poriadku. V danom prípade môže ísť len o štátom nariadený  a o organizovaný zločin.

Všeobecná deklarácia ľudských práv


Článok 1 Všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní v dôstojnosti aj právach. Sú obdarení rozumom a svedomím a majú sa k sebe správať v duchu bratstva.

Článok 2
(1) Každý je oprávnený na všetky práva a slobody, ktoré stanovuje táto deklarácia, bez akéhokoľvek rozdielu rasy, farby pleti, pohlavia, jazyka, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národnostného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
(2) Ďalej sa nesmie robiť nijaký rozdiel z dôvodu politického, právneho alebo medzinárodného postavenia krajín, alebo území, ku ktorým osoba prináleží, či ide o krajinu alebo územie nezávislé, poručnícke, nesamosprávne alebo podrobené inému obmedzeniu suverenity.

Článok 3 Každý má právo na život, slobodu a osobnú bezpečnosť.

Článok 4 Nikoho neslobodno držať v otroctve alebo nevoľníctve; všetky formy otroctva a obchodu s otrokmi sú zakázané.

Článok 5 Nikto nesmie byť podrobovaný mučeniu alebo krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

Článok 6 Každý má právo, aby bola všade uznávaná jeho právna osobnosť.

Článok 7 Všetci sú si pred zákonom rovní a majú právo na rovnakú zákonnú ochranu bez akejkoľvek diskriminácie. Všetci majú právo na rovnakú ochranu proti akejkoľvek diskriminácii, ktorá porušuje túto deklaráciu a proti akémukoľvek podnecovaniu takejto diskriminácie.

Článok 8 Každý má právo, aby mu príslušné vnútroštátne súdy poskytli účinnú ochranu proti činom, ktoré porušujú základné práva, ktoré sú mu priznané ústavou alebo zákonom.

Článok 9 Nikto nesmie byť svojvoľne zatknutý, zadržaný alebo vyhostený.

Článok 10 Každý ma rovnaké právo, aby bol riadne verejne vypočutý nezávislým a nestranným súdom, pokiaľ ide o určenie jeho práv a povinností alebo o akékoľvek trestné obvinenie proti nemu.

Článok 11
(1) Každý, kto je obvinený z trestného činu, má právo byť považovaný za nevinného, kým nie je dokázaná jeho vina vo verejnom konaní, v ktorom mu boli dané všetky záruky nevyhnutné na jeho obhajobu.
(2) Nikto nesmie byť odsúdený za nejaký čin alebo zanedbanie, ktoré v čase, keď boli spáchané, neboli podľa vnútroštátneho alebo medzinárodného práva trestným činom. Nesmie byť uložený ťažší trest, než aký bolo možné uložiť v čase, keď bol trestný čin spáchaný.

Článok 12 Nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života, do rodiny, domova alebo korešpondencie, ani útokom na svoju česť a povesť. Každý má právo na právnu ochranu proti takýmto zásahom alebo útokom.

Článok 13
(1) Každý má právo voľne sa pohybovať a slobodne si voliť bydlisko vo vnútri ktoréhokoľvek štátu.
(2) Každý má právo opustiť ktorúkoľvek krajinu, aj svoju vlastnú, a vrátiť sa do svojej krajiny.

Článok 14
(1) Každý má právo vyhľadať a požívať v iných krajinách azyl pred prenasledovaním.
(2) Tohto práva sa nemožno dovolávať v prípade stíhania vznikajúceho skutočne na základe nepolitických trestných činov alebo konaní, ktoré odporujú cieľom a zásadám Organizácie spojených národov.
.... celý text charty OSN