Politické, právne, morálne a ľudské princípy v kauze „Diamantová baňa“

     

         Vážení čitatelia, považujem si za svoju povinnosť, ešte pred uverejnením dvanástej časti tejto mimoriadne závažnej a otrasnej kauzy napísať niektoré veci, ktoré, podľa môjho názoru, by nebolo vhodné vkladať ako doplnky medzi autentické dokumenty a svedectvá. V prvom rade chcem všetkých čitateľov poprosiť o istú toleranciu a veľkodušnosť k pravopisu pána Petrova, keďže on už 41 rokov žije mimo Slovenska. Zároveň chcem ale pripomenúť, že pokiaľ táto kauza bude kompletne uzatvorená, autentické písomné svedectvá ním napísané a  podpísané budú profesionálnou pisárkou prepísané do knižnej podoby, a spoločne budú súčasťou kompletného dokumentu, o ktorý majú záujem aj viaceré zahraničné firmy, ktorých mimoriadne zaujalo nevídané zbojstvo slovenských politikov a štátnych úradníkov.

         Niektorí čitatelia sa zamýšľali nad tým, že či pánu Petrovovi stálo za to 18 rokov bojovať o svoju províziu, keď len doposiaľ ním vynaložené finančné náklady v tejto kauze tú pôvodnú províziu niekoľkokrát prevýšili. Veď predsa musí ísť o človeka finančne dobre zabezpečeného – tak prečo vlastne robí to, čo robí? Odpoveď je vcelku jednoduchá. Robí to z princípu a vyznávania istých hodnôt, ktoré sú mnohým ľuďom nielen cudzie, ale aj keby chceli, neboli by to schopní dokázať, lebo nie každý môže byť nositeľom toho, čoho je pán Petrov. Doposiaľ sa nikomu nepodarilo zdokumentovať skutočnú tvár vysokej slovenskej politiky tak, ako tomuto výnimočnému jedincovi v kauze diamantovej bane, kde aj naoko politickí nepriatelia sa tu správajú ako jedna mafiánsko-kriminálna a zbojnícka rodina. Plným právom si možno položiť otázku, kde až siaha nenávisť, hrabivosť a pohŕdanie zasmradencov z vysokej slovenskej politiky, týchto chrapúňov, ktorí sa do novembra 1989 správali ako ponížené a nesvojprávne hoviadka, kolaborujúce s komunisticko-fašistickým a eštebácko-fašistickým systémom, keď jedinec, ktorý zrealizuje pre slovenský národ mimoriadne výhodný obchod, a nakoniec je cynicky politikmi a štátnymi úradníkmi okradnutý o províziu, ktorú dotyčná diamantová baňa dokáže vyprodukovať za necelý mesiac? Aký to rozdiel medzi týmto statočným Slovákom – emigrantom na strane jednej, v protiklade napr. s veľkorozmerným a protislovenským parazitno-darmožráčskym zbojníkom Jánom Slotom, ktorého možno plným právom označiť za hlavného vinníka smrti vlastného otca, a jemu podobnými zberbami?

         Pozrite sa prosím, vážení čitatelia, na prvú a druhú časť článku na     
www.bohemia.htmlplanet.com pod nadpisom: Statočný občan bezcitne zlikvidovaný štátnou mafiou, keď prvá časť vyšla koncom októbra 2008 a druhá časť začiatkom decembra 2008, kde si taktiež možno položiť otázku: koľko dospelých jedincov na Slovensku by dokázalo a vydržalo to, čo dokázal a vydržal Ing. Pavol Czako proti organizovanej presile zo štátnej mafie? A to aj napriek tomu, čo všetko na ňom vykonali. Aj keď títo dvaja statoční jedinci sú úplne v odlišných podmienkach, zachovali si nielen hrdosť, dôstojnosť a česť, ale aj princíp. Napriek tomu, že dlhodobo boli porážaní štátnou mocou. Hoci tu boli niektoré nezanedbateľné rozdiely trebárs v tom, že pána Petrova sa im nepodarilo finančne zruinovať, čo v prípade pána Czaka sa im podarilo.

         Nielen v kauze diamantovej bane ale aj v kauze pána Czaka názorne vidíme, aká je skutočná sila zla. PROTI ZLU Z VYSOKEJ POLITIKY SA NEDÁ BOJOVAŤ ANI DOBROM, ANI LÁSKOU, ANI TOLERANCIOU, ANI ODPÚŠŤANÍM, ANI ÚSTUPKAMI, KEĎ NÁS, 97% NÁRODA OKRÁDA, LIKVIDUJE, PONIŽUJE A PARAZITUJE NA NÁS 3% ZASMRADENÝCH A Z NAŠICH DANÍ PROFITUJÚCICH GAUNEROV Z PONOVEMBROVÝCH VLÁD, PARLAMENTOV, ZÁUJMOVÝCH SKUPÍN, PRIVATIZÉRSKYCH ZBOJNÍKOV, KONKURZNÝCH MAFIÍ A IM PODOBNÝCH. Jediný spôsob na likvidáciu tohto zla z našej strany, teda zo strany tejto drvivej väčšiny, je nutná ešte väčšia krutosť a bezcitnosť voči ním, ako oni používajú voči nám. Teda, žiadna tolerancia, žiadne odpúšťanie, žiadny súcit, žiadne zabúdanie voči týmto likvidátorom a tyranom vlastného národa, voči týmto parazitom a darmožráčom, voči týmto špičkovým zlodejom, ktorí cez ekonomiku bránia slovenským ženám rodiť deti, nevinných jedincov doháňajú k sociálnym samovraždám, ktorí by nemali mať právo ani na ľudskú smrť, keďže patria medzi najhnusnejší odpad slovenského národa. Prečo by napríklad cez prijatie zákonných noriem nemohli miesto bielych myší, potkanov a iných druhov pokusných zvierat slúžiť ako materiál pre vedecké a lekárske účely, aby aspoň čiastočne odčinili svoje zločiny napáchané na vlastnom národe?   

         Možno sa Vám tieto moje vety zdajú nevhodné, násilné, nedemokratické... No keby všetci títo oponenti poznali len 10% toho čo poznám ja, ale čo aj môžem dokázať, možno väčšina z nich by bola potom omnoho drsnejšia. Keby všetci tí poznali len 10% ľudského žiaľu a utrpenia ktoré poznám ja, nemyslím tým moje vlastné utrpenie či utrpenie mojich blízkych, ale utrpenie iných, v drvivej väčšine by súhlasili, že Slovensko veľmi nutne potrebuje uzákoniť trest smrti a tzv. šokovou terapiou tu behom dvoch mesiacov utratiť minimálne 500-600 tých najortodoxnejších zločincov a zlodejov z vysokej politiky, štátnej správy, konkurzných mafií a im podobných, tak ako je to zaužívané a bežné v komunistickej Číne, v súčasnosti krajine s najvyšším ekonomickým rastom. Niekoľko minút pred realizovaním týchto verejných popráv a ich odchodu do horúcich pekiel, by sa im prehrávala za týmto účelom zložená a naspievaná pieseň – „Už nebudete tento národ týrať, už nebudete túto republiku okrádať a drancovať.“ To, že takto s nami doteraz jedná táto trojpercentná menšina, je úbohosťou, zbabelosťou, poníženosťou a slabosťou nás, deväťdesiatsedempercentnej väčšiny.

Vladimír Pavlík