Ideály 17. novembra 1989 sa zvrhli a zdegenerovali rovnako ako ideály Marxisticko-leninistického komunizmu
Rozhodol som sa kacírsky zafilozofovať nad príčinami, ktoré viedli ku kolapsu komunizmu postaveného na Marxisticko - leninistickej boľševickej revolúcii v r. 1917, ktorý po sedemdesiatich rokoch celosvetového budovania socializmu skončil farebnými naaranžovanými „revolúciami“ v satelitoch bývalého Sovietskeho zväzu a „zamatovému“ 17. novembru 1989 v bývalom Československu a napokon viedol k rozpadu samotného ZSSR.
Dokonalý symbol falošnej a pokrivenej morálky súčasnej spoločnosti vystihuje výrok o „víťazstve pravdy a lásky nad lžou a nenávisťou“ istého vopred vytipovaného „dramatika“ z ktorého svetové elity vyrobili ďalšiu falošnú modlu, ktorá je rovnako falošná ako výrok pod vlajkou ktorého sa vytvárala nová kapitálotvorná vrstva z radov vyvolených, ktorá nekresťansky zbohatla v privatizačných rabovačkách na úkor biedy väčšiny, zbalamutenej prázdnymi frázami o slobode a demokracii. Paradoxne sa pre mnohých bývalých komunistov a ich prisluhovačov prepojených s ŠtB a KGB, ktorí bez škrupuli hodili cez palubu proletariát, stal 17. november najlepším obchodom aký komunisti v Československu urobili od tzv. „víťazstva pracujúceho ľudu“ 25. februára 1948.
20. storočie poznamenala tragédia dvoch svetových vojen, hnedú totalitu Hitlerovho národného socializmu a sen o III. Ríši vystriedala po rozdelení sfér vplyvu víťaznými mocnosťami v Európe Stalinova červená totalita a expanzia vývozu marxistických revolúcii do celého sveta. Obe ideológie mali jedno spoločné, ostali za nimi milióny obetí a nepočetné množstvo ľudských tragédii.
Vyše polstoročia čelil svet a ľudstvo zápasu dvoch ideológii, anglosaského kapitalizmu a sovietskeho komunizmu postaveného na ideách Marxizmu-leninizmu.
Skostnatení konzervatívni sovietski neostalinisti, presvedčení, že svoje satelity vo východnej Európe môžu udržať jedine vojenskou silou a tankmi ako v Maďarsku v roku 1956 a Československu v roku 1968, nepochopili to čo Čínski komunisti, ktorí dokázali dokonale využiť nekonečnú chamtivosť a zaslepenosť západného sveta, ktorý z Číny kvôli zníženiu nákladov na mzdy stvoril najväčšiu montážnu halu sveta a Číne umožnil prístup k vyspelým technológiám. Dnes sa Čína stáva najväčšou ekonomikou sveta, keďže vytvorením symbiózy so západom na ktorom je zatiaľ ekonomický ako najväčší držiteľ US dlhopisov závislá, dokázala spojiť centrálnu politiku Komunistickej strany Číny s ekonomickým systémom kapitalizmu. Hovoriť preto o porážke komunizmu po rozpade ZSSR je preto odtrhnuté od reality.
Najväčšou chybou komunistov bolo, čo ale kvôli svojmu presvedčeniu nikdy nepochopia, že zavrhli najväčšieho komunistu a socialistu všetkých čias, ktorým bol bez akýchkoľvek pochybností a námietok všetkých cirkvi vrátane Vatikánu Ježiš Kristus, ktorý ako prvý hlásal, že všetci ľudia sú si rovní! Týmto kardinálnym omylom, ktorým marxistický komunizmus predurčili už vopred k zániku stratili podporu veriacich celého sveta a Krista prenechali západnému svetu, ktorý si ho farizejsky privlastnil a pomocou cirkevnej hierarchie pretvoril jeho učenie, aby ho mohol zneužiť pre svoje zištné ciele.
Dôkazom pokrytectva je nápis In God We Trust“ na jednodolárovej bankovke, v preklade „V Boha veríme“, ktorý je oficiálnym mottom Spojených štítov amerických, ktoré bolo stanové zákonom z roku 1956 vtedajším prezidentom Dwightomm D. Eisenhowerem. Politika USA ako svetového policajta a tzv. preventívnych vojen či totálneho rozvratu arabských krajín podporovaného západným svetom však nemala s vierou v Boha nič spoločné.
V tesnom susedstve Južnej Amerike však za desaťročia nedokázali USA odstrániť biedu a chudobu a výrobu kvôli lacnej pracovnej sile chladne a vypočítavo presunuli do Číny a Ázie. Dnes USA na hranici s chudobným Mexikom plným drogových kartelov stavajú múry, v snahe zabrániť zúfalcom dostať sa cez hranice. Existencia banánových republík a vojenských chúnt, ktoré USA podporovali bola príčinou vzniku prvého Kresťanského komunizmu v paraguajskom jezuitskom štáte o čom ale prvý juhoamerický pápež František, ktorý je sám jezuitom mlčí. https://www.teologicketexty.cz/casopis/2013-2/Krestansky-komunizmus-lasky-v-paraguajskom-jezuitskom-state.html
Ak by sme sa otvorene opýtali kňazov a tí by mohli otvorene odpovedať na otázku: V prípade ak by komunisti šírili svoju ideológiu pod vlajkou Krista, čo by malo bližšie k jeho učeniu, kapitalizmus alebo komunizmus a ktorý systém je sociálne spravodlivejší?
Som presvedčený, že väčšina opýtaných by musela odpovedať v prospech komunizmu.
Potvrdzuje to samotná biblia a Evanjelium podľa Lukáša 18:25 Nádej pre každého 25 To skôr prejde ťava uchom ihly, ako boháč vstúpi do Božieho kráľovstva."
Podstata problému je v tom, že kapitalizmus bol a je od samotnej podstaty vždy uctievaním mamony a klaňaniu sa zlatému teľaťu, čím je nekresťanský a v rozpore s odkazom Ježiša Krista. Paradoxne to však nikto z predstaviteľov cirkvi neprizná, pretože vedenie cirkvi stáročia stálo a naďalej svojím mlčaním a odklonom od Kristovho posolstva stojí na strane mocných a bohatých. Nič na tom nemení ani falošná filantropia miliardárov v podobe charity a almužien, ktorou sa inšpiroval aj slovenský exprezident Andrej Kiska. Je totiž nemorálne prispievať k spôsobeniu chudoby a potom si očisťovať svedomie dobročinnosťou.
23. Ak niekto má pozemský majetok a vidí brata v núdzi, a srdce si pred ním zatvorí, ako v ňom môže ostávať Božia láskavosť? Zem je daná všetkým, a nie iba boháčom. To znamená, že súkromné vlastníctvo nie je pre nikoho ustanovené ako bezvýhradné a neobmedzené právo. Nik nie je oprávnený vyhradiť si pre svoj výlučný úžitok to, čo presahuje jeho potreby, keď ostatným chýba nevyhnutné. Slovom, podľa tradičného učenia cirkevných otcov a veľkých teológov vlastnícke právo sa nikdy nemá uplatňovať na úkor spoločného dobra. Ak sa stane, že vznikne spor medzi nadobudnutým súkromným právom a základnými požiadavkami pospolitosti, je povinnosťou verejných vrchností usilovať sa ho rozriešiť za aktívnej účasti jednotlivcov a spoločenských skupín.
Použitie zisku 24. Verejné blaho teda niekedy vyžaduje vyvlastnenie, ak vzhľadom na svoju rozsiahlosť, na slabé alebo nijaké zužitkovanie, na biedu, ktorá z toho vyplýva obyvateľstvu, na značné škody spôsobené záujmom krajiny určité majetky sú na prekážku kolektívnej prosperity. Koncil toto jednoznačne potvrdil a nie menej jasne pripomenul, že disponovateľný zisk nie je ponechaný na úplnú ľubovôľu jednotlivcov a že sebecké špekulácie sa musia vylúčiť. Nebolo by teda prípustné, aby občania, ktorí majú hojné príjmy plynúce z národných zdrojov a národnej aktivity, prenášali značnú časť z nich jedine vo svoj prospech do cudziny bez ohľadu na očividnú škodu, ktorú tým spôsobujú svojej vlasti.
Ak v súvislosti s klimatickými zmenami, drancovaním prírodných zdrojov a šialenej likvidácii amazonských pralesov v Brazíli odborníci konštatujú, že kapitalizmus zabíja planétu, nikto však nemá riešenie ako tomu zmenou systému, ktorý je toho príčinou zabrániť.
17. novembra 1989 sa skončilo v bývalom Československu obdobie budovania komunizmu, ktorý ale vybudovaný nikdy nebol. V 50. rokoch sa zvrhol na likvidáciu svojich vlastných členov. Na popraviskách skončili partizáni, vojaci a samotní komunisti. Tieto zločiny a popravy nevinných by sa nikdy nestali, keby boľševici v Moskve na piedestál nepostavili Marxa a Lenina ale Ježiša Krista. Tvorcovia komunistickej ideológie však boli Židia a Krista hoci bol tiež Žid nenávideli, ukrižovali ho totiž len preto lebo hovoril pravdu mocným vtedajšieho sveta. A na tom sa nezmenilo nič ani dnes. Mocní sa pravdy o nich samotných totiž boja najviac zo všetkého.
17. novembra 1989 sa začalo obdobie v ktorom namiesto lepšej a spravodlivejšej spoločnosti začal bezohľadný boj o korisť v privatizácii bývalého štátneho majetku, ktorý tvorilo niekoľko generácii. Pribúdali nové obete, o ktorých sa už ale na rozdiel od obetí komunizmu nehovorilo. Luxus bohatých bol vykúpený chudobou a biedou bezdomovcov, ktorí sa nedokázali prispôsobiť novým časom, kedy sa štát o nich prestal starať. Obete sociálnych samovrážd zo zúfalstva už nikto neráta. Zo zdravotníctva sa stal výnosný obchod a ľudia ako Pavol Paška znechali svojim dedičom miliardy, zatiaľ čo počet tzv. odvrátiteľných úmrtí podľa Eurostatu presiahol 11 000 ročne.
Vyzerá to, že tak ako komunisti nevybudovali komunizmus, rovnako ani ich demokratickí nástupcovia nič zmysluplné nevybudujú pretože štát, ktorý spravujú je už ekonomicky nesvojprávny a je závislý už len na peniazoch EÚ podmienených tzv. nevyhnutnými ekonomickými reformami, uctievaním zvrátených európskych hodnôt ohrozujúcich tradičné rodiny a výchovu detí, vzdaním sa ďalších kompetencii a podriadením sa európskej legislatíve a bruselskému centralizmu, ktorý nahradil centralizmus Moskvy.
Súčasná EÚ čoraz viac pripomína bývalý ZSSR, ktorý bol kolosom stojacím na hlinených nohách. Pripomína ho čoraz viac aj svojou nenávisťou k učeniu Ježiša Krista. Demograficky vymierajúca Európa už ani nepredstiera, že kedysi stála na kresťanských hodnotách a je presvedčená, že k ďalšej existencii je Boh pre ňu už len nežiaducou príťažou. Novou hodnotou sa stáva dekadencia a čoraz väčší morálny úpadok, ktorý sa nezastavil ani pred morálnym ohrozovaním malých detí, ktoré majú mať právo určovať si svoje pohlavie bez súhlasu rodičov. Najvyššou hodnotou sa v súčasnej EÚ stávajú nadštandardné práva sexuálnych menšín a jej symbolom sa stáva análny otvor, čo je viac ako príznačné pretože práve tam smeruje rovnako ako marxisticky komunizmus postavený na bezbožnom dialektickom materializme.
Stavanie múrov a plotov z ostnatého drôtu na hraniciach členských krajín EÚ, začína čoraz viac pripomínať praktiky bývalých komunistických režimov s jediným rozdielom. Berlínsky múr a po zuby ozbrojení vojaci na hraniciach mali zabrániť v úteku vlastných občanov na Západ, pretože komunisti si boli vedomí, že jedine tým môžu zabrániť tzv. úniku mozgov a odborníkov bez čoho by režim neprežil.
Dnešné múry a ozbrojenci majú zabrániť, aby sa do vytipovaných krajín západnej Európy nedostali tisíce emigrantov z krajín, ktoré západný svet vedený USA totálne rozvrátil, krajín kde západné spoločnosti vydrancovali prírodné bohatstvo, pričom toto bohatstvo prinieslo domácim obyvateľom namiesto prospechu len chudobu.
Paradoxne sa bývalé postkomunistické štáty stali pre západnú Európu, ktorý v čase studenej vojny žila v blahobyte, náhradou za stratu kolónii, lacnou pracovnou silou a priestorom pre rozšírenie trhov čo v podstate v čase nástupu nových ekonomických hráčov z Číny a Ázie len oddialilo znehodnocovanie peňazí a úpadok ekonomiky založenej na domácej spotrebe, špekulatívnom kapitále a nafukovaní bubliny trhu s nehnuteľnosťami.
O tom, či sa ľudstvo niekedy ešte spamätá a precitne zo svojho zaslepenia súčasným konzumom a mediálnou manipuláciou začínam čoraz viac pochybovať. Súčasná civilizácia pod vedením elít smeruje k záhube a ostávajú len dve cesty ako to zastaviť. Historický výber ponúka ideu spravodlivej spoločnosti podľa komunistu Ježiša Krista alebo oprášenie Hitlerovho Mein Kamp, tento krát už nie v prevedení rasovej segregácie ale rozdelenie sveta podľa majetkovej segregácie čo je najlepšou cestou do pekla.
Už nie je o päť minút dvanásť ale je päť minút po dvanástej. Ak si to neuvedomia predstavitelia cirkvi tak potom cirkev už s Kristom nemá nič spoločné a je len príveskom konzumnej spoločnosti uctievačov zlatého teľaťa.
Už sú to viac ako tri desaťročia, keď „Modlitba pre Martu“ znela už aj v štátnych médiách, niesla sa ponad námestia, zaplnené do posledného miesta ľuďmi spoločnej vôle po slobode, právnom štáte a demokracii v zmysle dovtedy iba vysnívaných „západných“ ústavných noriem. Všetci, ktorí vtedy zažili atmosféru námestí, sa túžili zbaviť otroctva demagógie, propagandy, otroctva vedúcej úlohy samovyvolenej strany.
Lenže – tak, ako to bývalo bežné v otrokárskych časoch nielen v kolóniach, ale aj v satelitoch vtedajšej sovietskej Moskvy, mnohí z otrokov nezatúžili po slobode, ale po pozícii stať sa dozorcami iných otrokov. Mnohí z tých, ktorí stáli vtedy na námestiach, sú dnes v pozícii otrokov a mnohí z tých, ktorí vtedy využili šancu, sú dnes otrokári.
Zloba, závisť a zášť sa vrátili s x-násobnou intenzitou. Počúvajúc vyjadrenia niektorých politikov a sledujúc mieru ich empatie k občanom, ktorí už nemajú z čoho žiť, zostáva iba žasnúť nad tým, s akou inteligenciou a šarmom v porovnaní s dneškom udupávali slobodu „husákovci“. Inak povedané – zmenil sa iba štýl presadzovania moci. Mier už dávno prestal strážiť túto krajinu. Takže, zaspomínajme si v týchto dňoch na Karlíčka Kryla. Ak sa nám aspoň komusi ešte trochu chce: „Demokracia rozkvitá, hoci s kozmetickou chybou. Tí, ktorí kradli po celé roky, dnes dvojnásobne kradnú. Tí, ktorí nás roky týrali, nás vyhadzujú z práce. A z tých, ktorí pravdu spievali, dnes narobili zradcov. Demokracia panuje od Ašu až po Humenné. Zamat i neha v pánovi je a zuby vylomenné. Dali nám nové postroje a hoci nás chomút páli, zaujímame postoje, namiesto aby sme stáli. Bez poctivosti, bez práva a hlavne bez ohľadov. Demokracia miesto srdca brucho má a miesto duše papule.“
Možno je to krutý text a ide iba o hrubý preklad. Ale Karel Kryl bol vizionár. Vedel, že to proste s tou demokraciou akosi nevyšlo Že nám ju iba nahovárajú. Želám vám emotívne prežitý týždeň, plný spomienok na časy nádejí – s pozdravom » Ivan BROŽÍK / šéfredaktor