Začiatky rodinnej tragédie Alberta Diabelka

Jozef Bohunčák 18.9.2013

Niet snáď väčšej tragédie ako keď sa navzájom súdia súrodenci a ešte väčšou tragédiou je ak takýto spor zneužíva ekonomická ponovembrová mafia.
Albert Diabelko je rodák  z Popradu.  Po smrti otca   získal   22. 1. 1983  v dedičskom  konaní  na štátom notárstve v Poprade tretinu  rodičovského domu.  Po tretine pripadlo aj jeho  bratovi Jánovi a jeho sestre Márii Bališovej  rod. Diabelkovej, keďže  ich matka  sa vzdala dedičstva v prospech svojich detí. V rodičovskom dome  býval spoločne s rodičmi až do ich smrti. Brat Ján  sa odsťahoval v roku 1973 a sestra sa odsťahovala po smrti matky v roku 1988. Rodinný dom využíval aj na opravy písacích strojov a spolu  s ním  v ňom bývali aj jeho synovia  s rodinami a malými deťmi.

Keďže jeho  súrodenci v dome nebývali a využíval  ho aj na podnikateľské účely,  v roku 1990  podal Okresnému súdu v Poprade návrh   na vysporiadanie dedičstva  stým, že súrodencom  vyplatí ich podiely vo výške 433 443 Sk určené  znaleckým  posudkom. Súd jeho  návrhu vyhovel a 1. 11. 1993  zrušil podielové vlastníctvo jeho súrodencov s tým, že je povinný im vyplatiť ich podiely. Súrodenci sa však proti rozsudku odvolali a nesúhlasili s vyplatením podielov. V odvolaní  účelovo uvádzali, že chcú v dome bývať, v čom im má údajne  brániť jeho manželka, ktorá ich fyzická napadá. V skutočnosti to nebola pravda, pretože v dome už dávno  nebývali, keďže mali svoje vlastné byty.  Súdne prieťahy v tomto tzv. vysporiadaní dedičstva trvajú až do dnešného dňa a Albert Diabelko odvtedy žije  trvale v stave právnej neistoty. Akákoľvek mimosúdna dohoda so súrodencami nebola možná  a jeho súrodenci neskôr odmietli aj ponuku 2,2 mil. pre každého, keďže ceny nehnuteľností sa medzičasom zvýšili.

2. O čo vlastne ide súrodencom Alberta Diabelka?

Teraz treba vysvetliť o čo vlastne ide súrodencom Alberta Diabelka? Popradskí ponovembroví špekulanti  si brúsili zuby na lukratívnu nehnuteľnosť v strede mesta, ktorá sa v čase boomu  obchodu s nehnuteľnosťami ideálne hodila na podnikateľské účely resp. výstavbu polyfunkčného domu. Istý Taras Kukula, (za socializmu mal na krku finančné machinácie), sa dostal vďaka rôznym kšeftom z nehnuteľnosťami ku kapitálu, pričom z jedného z týchto kšeftov „zabudol“ zaplatiť daň zo zisku   za nehnuteľnosť, ktorú kúpil za 400 000 Sk, a predal za 12 mil. sk., ako potvrdzuje  príloha – podnet na prešetrenie postupu orgánov činných v trestnom konaní a súdov  odoslaná priamo  býv. ministerke spravodlivosti SR  Žitňanskej. Za zmienku stojí, že hoci išlo  o oznámenie o trestnom čine nezaplatenia  dane  vyše 3 mil. Sk, a pochybné oslobodenie páchateľov Okresným súdom v Poprade potvrdené aj Najvyšším súdom Slovenskej republiky z dôvodu zániku práva vymáhať vybrať a vymáhať daňový nedoplatok, pani tzv. pravicová ministerka spravodlivosti si nenašla čas na odpoveď.
Podnet na prešetrenie postupu orgánov činných v trestnom konaní a súdov