Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii. Národ a každý jednotlivec, ktorý sa zmieri s tým, že bol okradnutý je nielen zbabelý ale najmä neskutočne hlúpy a zaslúži si otroctvo!
Hlavná stránka

Je 17. november dňom boja za slobodu a demokraciu?  

https://twitter.com/VladimirPavlik1

https://vk.com/vlado.pavlik
 
          Toto tvrdenie je jeden z najväčších bludov za posledných 30 rokov. Keď si položíme otázku, kto najviac na tomto zarobil, tak odpoveď je jednoznačná a vysvetľovanie zbytočné. Na tomto všetkom, hneď v prvopočiatkoch, mali veľmi negatívny vplyv dva bludy, vo forme akéhosi pátosu, hlásané amorálnym polointelektuálnym zvrhlíkom Václavom Havlom, „pravda a láska zvíťazia nad lžou a nenávisťou,“ ako aj blud polointelektuálnych kaviarenských povaľačov z VPN, „nie sme ako oni.“ Ako sa nám táto pretransformovaná prednovembrová boľševická a eštebácka zberba za tieto dva bludy odvďačila, to je dobre známe. Za toleranciu, udelenie odpustkov sa nám odvďačili akurát nenávisťou a pohŕdaním, a hlavne, ekonomickými zločinmi a zločinmi proti ľudskosti.

Ešte nikdy sa nestalo, trebárs za posledných 300 rokov, že politické a mocenské zmeny sa nerobia na náhodu. Robia sa cielene, s niekoľko ročnou predprípravou, skúmaním, mentalitou politikov a národa, ktorý má byť súčasťou tejto zmeny. Pričom jedným zo základných predpokladov je, že na týchto ZMENÁCH NEZAROBÍ štát, kde sa tie zmeny chystajú a realizujú, ale TÍ, KTORÍ TIETO ZMENY PRIPRAVUJÚ, mám na mysli tie dotyčné štáty. Keď vyspelé kapitalistické štáty združené v Európskej únii prišli k záveru, že by im mohla hroziť napr. sociálna kríza, keďže ich pracujúci občania boli zvyknutí na určitý štandard, tak pochopili, že štáty východného bloku sú pre nich istou záchranou. Presunutie časti svojej výroby do týchto štátov, kde ale za tú istú odvedenú robotu, ako jeho kolega na Západe, dostane mzdu trebárs o 60 % menšiu, má ešte aj ďalší aspekt, ktorý môžu použiť voči vlastnej pracovnej sile, trebárs, „keď sa vám nebude páčiť, nebude pre nás problém, presunúť výrobu do týchto štátov.“  Pričom, paradoxne, a realita nepustí, ešte dostanú rôzne výhody a benefity, viď slovenské vlády voči zahraničným automobilkám, výrobky ktorých sa začnú vyrábať na Slovensku.

Potom je tu ďalšia, mimoriadne dôležitá otázka, či by v bývalej ČSFR sa tieto zmeny mohli uskutočniť bez podpory robotníckej triedy, ktorá v tom období tvorila veľké množstvo robotníckych profesií, vlastne, bola najväčšou zložkou. Neviem si ani predstaviť, pokiaľ by nebol vyšiel generálny štrajk, kde robotnícka trieda zohrala hlavnú a rozhodujúcu úlohu, no paradoxne, ako prvá doplatila na všetko to negatívne, ktoré sa potom začalo realizovať cez tzv. privatizáciu, rozkrádanie spojené s likvidáciou ziskových podnikov, čiže, strata konkurencie, z ktorej potom ťažilo zahraničie.

Ponovembrové zločiny proti ľudskosti, ako aj ekonomické zločiny či zavedenie systému kolektívnej viny podľa nacistického vzoru, kde následky ekonomických zločinov zo strany zločineckých vyvrheľov a smradľavého ľudského odpadu z ponovembrových vlád, parlamentov, oligarchov, finančných skupín, bielych golierov boli prenesené na nevinných občanov, nemajú nič spoločné so slobodou a demokraciou, na ktorú sa odvoláva 17. November. Ani nemecký nacizmus vo vlastnej krajine, ani obdobie za prezidentovania Jozefa Tisa vo vojnovom období na Slovensku, si nedovolili také niečo, ako bolo a je tak drastické vykrádanie zdravotníctva, spojené s každoročným doháňaním niekoľko tisícov nevinných ľudí k predčasnému ukončenia života ukázalo, že Slovensko má nielen najzločineckejších politikov v rámci Európskej únie, ale aj najzbabelejších občanov, kde jeho drvivá väčšina patrí do kategórie toho najsmradľavejšieho ľudského odpadu, ktorí nepatrí do civilizovaného spoločenstva.

Vladimír Pavlík



   PRINT RSS


             
Hlavná stránka