Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii. Národ a každý jednotlivec, ktorý sa zmieri s tým, že bol okradnutý je nielen zbabelý ale najmä neskutočne hlúpy a zaslúži si otroctvo!
Hlavná stránka

Netvor Kaník, ktorý s Beblavým mnohým ľuďom zničili život, mnohých dohnali k sociálnym samovraždám, vedome a úmyselne porušoval zákony  

https://twitter.com/VladimirPavlik1

https://vk.com/vlado.pavlik
 
                     Keby sa mal robiť zoznam najzločineckejších, najzlodejskejších psychopaticko-sadistických gaunerov z ponovembrových vlád a parlamentov, tak bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník, by bol v jeho prednej línii. Tento netvor, miesto toho, aby dožíval v Leopoldove či Ilave, alebo hnil 2,5 metra pod zemou, kde by dnes boli z neho len holé kosti, si bezstarostne užíva svoj blahobyt, ku ktorému sa dopracoval cez politickú špinu. Názorným príkladom je aj dotyčný článok, uverejnený v denníku Pravda 15. 3. 2005. No a v podnadpise pod názvom – Čo sa zistilo o Kaníkovi, možno jednoznačne konštatovať, že sa jedná o smradľavý a bezcharakterný odpad, ktorého trhová hodnota nezodpovedá ani jednej kôpke kravského lajna.

Vladimír Pavlík
Kaník je vo firme,dlhujúcej 180 miliónov
PRAVDA, jc, pt 15.03.2005 00:00

Peniaze bolo treba vrátiť ešte v júni 1998, ale stále sa tak nestalo. Kaník je podľa výpisu z obchodného registra, ktorý je dostupný na internete, členom dozornej rady Datacompu

Ide o spoločnosť, ktorá funguje len na papieri, nie je ani v telefónnom zozname. Kaník tvrdí, že o nej nič nevie, a teda rovnako ani o dlžobe. „Dozorná rada tejto firmy nikdy nezasadala, nepovažujem sa za jej člena, moja účasť bola čisto formálna a vykonanie zmeny v obchodnom registri je mimo mojej moci,“ reagoval Kaník. Neskôr po svojom hovorcovi odkázal, že členstva sa určite vzdal. Nevedel však povedať kedy, lebo nemá pri sebe potrebné papiere.

V predstavenstve Datacompu je aj dlhoročný Kaníkov spoločník v iných firmách Peter Chrappa. „Na členstvo v štatutárnych orgánoch tejto spoločnosti nás oboch kedysi nahovoril Kamil Kyselica, ktorý bol v tom čase členom predstavenstva Podniku výpočtovej techniky,“ uviedol Chrappa. Aj on tvrdí, že išlo len o formálnu záležitosť. „Kyselica bol vtedy náš kamarát chcel, aby sme do tých orgánov išli ako dôveryhodné osoby, lebo on a ešte ďalší dvaja potrebovali získať úver na kúpu akcií spoločnosti PVT,“ tvrdí Chrappa. On však nič nepodpisoval a nevie, či pôžičku na to aj použili. Z Datacompu vraj spolu s Kaníkom odišli, len čo toho začiatkom roku 1999 zvolili za prezidenta Fondu národného majetku.

Datacomp si od PVT požičal 180 miliónov za takmer 9-percentný úrok ešte 10. októbra 1997. Kaník už vtedy sedel v dozornej rade dlžníka a Kyselica v predstavenstve veriteľa. Predpokladá sa, že PVT si na túto aj ďalšie pôžičky zobral úver. Kým v polovici roku 1997 mal podnik úvery len vo výške 9 miliónov, o pol roka neskôr už jeho úverové zaťaženie dosiahlo 320 miliónov korún.

V celej veci bolo pred dvoma rokmi podaný podnet na Generálnu prokuratúru. Uvádza sa v ňom: „Predstavenstvo PVT požičalo rôznym takzvaným papierovým spoločnostiam finančné prostriedky a tie ručili nekrytými zmenkami. V októbri 1999 podnik vykazoval z nevyplatených zmeniek pohľadávky vo výške 281 miliónov korún. Podľa vyjadrenia audítora, spoločnosti Deloitte & Touche, boli už koncom roku 1999 nedobytné. Splatnosť väčšiny zmeniek nebola v účtovníctve vôbec vyznačená a predstavenstvo PVT dlžné sumy od dlžníkov vôbec nevyžadovalo.“

Podnet sa dostal z Generálnej prokuratúry na krajskú, ktorá pred rokom rozhodla o zamietnutí sťažnosti, lebo bola podaná oneskorene. Spoločnosť PVT sa už v roku 2000 dostala do konkurzu. Trestné stíhanie proti neznámym tunelárom sa medzitým začalo z iniciatívy konkurzného správcu. K akým záverom dospeli vyšetrovatelia – a či už dospeli – sa nám nepodarilo zistiť.

Prípad sa čiastočne medializoval už pred šiestimi rokmi, keď Kaník viedol FNM, Kyselica šéfoval RM-Systému a Chrappa sedel v dozornej rade VÚB. „Ani som nevedel, že som ešte v Datacompe registrovaný,“ povedal Kaník a už vtedy tvrdil, že ako člen dozornej rady nič nepodpisoval. „Zle sa mi to vysvetľuje,“ zareagoval Kyselica, potvrdil však, že bol to on, kto v roku 1997 požiadal priateľa Kaníka o členstvo v štatutárnych orgánoch Datacompu.

Čo sa zistilo o Kaníkovi

  • v rokoch 1997–1999 neplatil za svojich zamestnancov odvody do Sociálnej poisťovne, Úradu práce ani do Všeobecnej zdravotnej poisťovne – v tom čase bol politik koaličnej DS, dokonca stál na čele Fondu národného majetku
    • jeho firma Kaník a spol. platila odvody do Všeobecnej zdravotnej poisťovne s niekoľkomesačným oneskorením aj v čase, keď bol v súčasnej vláde ministrom práce, čím tiež porušovala zákon
    • dlžné penále, ktoré mu oneskorenými platbami vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni vzniklo, Kaník uhradil až po viac ako dvoch rokoch vo vláde, posledná splátka bola 24. januára tohto roku
    • ešte pred jej uhradením Kaníkova firma žiadala Všeobecnú o odpustenie penále, po zverejnení informácií o problémoch s platením odvodov žiadosť stiahla
    • dlžoby mal Kaník ako minister sociálnych vecí aj v Národnom úrade práce – 40-tisíc korún si po roku vo vláde odpustil ako predseda predstavenstva tejto inštitúcie v rámci generálneho pardonu
    • ďalšiu dlžobu 57-tisíc korún označil úrad práce v lete 2003 za nedobytnú a prestal ju vymáhať, hoci firma Kaník a spol. dodnes funguje

- nezaplatil ani penále, ktoré firme vznikli v Sociálnej poisťovni, v rámci generálneho pardonu si ich tesne pred nástupom do vlády nechal odpustiť, išlo o vyše 260-tisíc korún

  • medzi dlžníkmi Sociálnej poisťovne figurovala firma Kaník a spol. aj v roku 2003, v záznamoch bol nedoplatok 100-tisíc korún na penále
    • okrem penále za neplatenie odvodov má Kaník problémy aj s inými dlhmi, ide o neuhradené záväzky aj z parlamentných volieb 2002 – s jeho DS sa súdi Demokratická únia o milión korún
    • o vrátenie peňazí z kampane Kaníka neúspešne žiadajú aj podnikatelia, ktorí boli na spoločnej kandidátke – investovali vlastné peniaze, Kaník však kandidátku krátko pred voľbami stiahol v prospech SDKÚ, za čo dostal ministerské kreslo – ide o státisíce korún
    • Kaníkovo meno je spojené aj s nesplateným dlhom 180 miliónov korún, ktoré si požičala firma Datacomp od spoločnosti PVT – minister je podľa obchodného registra na internete dodnes v Dozornej rade Datacompu

   PRINT RSS


             
Hlavná stránka