Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii.
Hlavná stránka

KULTÚRA SMRTI A MORÁLNY ÚPADOK ZÁPADU MÁ ĎALŠIU OBEŤ             

                                                    
 

Keď nedávno bola tzv, "eutanáziou" proti svojej vôli zavraždená vitálna sedemdesiatročná pani v Holandsku naivne som sa domnieval, že už nič horšie sa nemôže stať. Ale mohlo!

V piatok 28.7.2017 v čase cca okolo 19.00 bol v Londýne na základe súdneho rozsudku popravený, respektíve proti vôli svojich vlastných rodičov bol veľmi trýznivým, krutým spôsobom zavraždený 11.-mesačný chlapec Charlie Gard, ktorý na základe súdneho rozsudku zomrel extrémne krutou smrťou udusením. Viac sa o konci Charlieho Garda môžete dočítať tu: http://www.hlavnespravy.sk/nasiel-pokoj-spravodlivost-maly-charlie-gard-dnes-zomrel-udusenim/1083746

Extrémistické krajne ľavičiarske neomarxistické úrady, súdy a politici vládnuci vo Veľkej Británii si nielenže osobuje rozhodovať o tom kto má žiť a kto má zomrieť, ale ba čo viac osobujú si rozhodovať aj o tom, kto akou konkrétnu smrťou zomrie, respektíve o tom, kto akým konkrétnym spôsobom bude popravený. Vo štvrtok 27.7.2017 po definitívnom vynesení quasi rozsudku smrti nad 11-mesačným Charlie Gardom sa jeho matka psychicky zrútila a ešte predtým než upadla do mdlôb vykríkla na sudcu vetu: "A čo keby to bolo Vaše dieťa?"

Ak aj odhliadneme i od všetkých ďalších absurdít tohto prípadu je paradoxné, že kým trestný súd by nejakého dospelého masového vraha odsúdiť na trest smrti nesmel, tak naopak občianskoprávny súd malé nevinné 11-mesačné dieťa, ktoré nič zlého neurobilo odsúdiť k faktickému trestu smrti môže.

A to ešte k tomu navyše zhruba posledných dvadsať rokov vo Veľkej Británii vládnuci zvrátený extrémistický krajne ľavičiarsky neomarxistický režim je natoľko cynický, že nielenže vraždí či už z politických alebo ako tomu bolo v tomto prípade Charlieho Garda z ekonomických dôvodov nepohodlných ľudí proti ich vlastnej vôli, či v prípade maloletých detí vraždí tieto ich deti proti vôli ich vlastných rodičov, a navyše ešte k tomu má tento podlý extrémistické krajne ľavičiarskej neomarxistický režim ešte k tomu tú nehoráznu drzosť, že túto vraždu tzv. "eutanáziou" vydáva za údajne vraj najlepší záujem zavraždeného, a to navyše ešte k tomu navyše túto vraždu vykonal nie snáď nejakým otrávením, smrtiacou injekciou, zastrelením či obesením, ale oveľa krutejším a trýznivejším spôsobom, a to udusením.

Anglický 11-mesačný chlapec Charlie Gard trpel ochorením svalovej atrofie, čo znamená že jeho brušné svaly boli v dôsledku svalovej atrofie príliš slabé na to, aby silou svojho vlastného brušného svalstva bol schopný sa sám nadýchnuť či vydýchnuť, tj. aby silou svojich vlastných brušných svalov bol schopný sám - bez pomoci podporného dýchacieho prístroja - sám dýchať. A na základe súdneho rozsudku extrémistického krajne ľavičiarskeho neomarxistického sudcu mu neomarxistickí krajne ľavičiarsky extrémisti v bielych plášťoch úmyselne odpojili podporný dýchací prístroj a následných päť minút sa sadisticky kochali a vyžívali pohľadom na to, ako sa malý Charlie Gard dusí až kým nezomrel 

Zo srdca všetkým týmto extrémistickým krajne ľavičiarskym neomarxistickým politikom a ich novinárom, ako aj už zhruba dvadsať rokov zločineckému krajne ľavičiarskemu neomarxistickému extrémistickému režime verne slúžiacim zločincom v bielych plášťoch ako aj zločincom v sudcovských talároch by som doprial smrť a popravu, a to nie nielen nejakú obyčajnú smrť a popravu, ale smrť a popravu rovnako krutú a trýznivú ako mal Charlie Gard. To v porovnaní s neuveriteľnou trýznivosťou smrti Charlieho Garda je dokonca aj také obesenie fakticky pohodovou smrťou. Totiž aby som to vysvetlil, u kedysi v minulosti u obesených zločincov bolo obhliadajúcím lekárom do úmrtného listu napísaná ako príčina smrti "udusenie z obesenia", avšak toto "udusenie" nebolo ani zďaleka tak kruté a trýznivé ako tomu bolo u Charlie Garda. Obesenie buď vedie k zlomeniu väzu a tým pádom okamžitej smrti, a aj v tom prípade kedy k zlomeniu väzu nedôjde, utiahnutie lana okolo krku a stlačenie hlavnej krčnej tepny krkavice vedie k tomu, že sa podráždi nerv Nervus Vagus, čo vedie okamžite k upadenutiu obeseného do hlbokého bezvedomia, no a potom v stave hlbokého bezvedomia začne dochádzať k pozvoľnému duseniu obeseného, ??smrť sa dostaví následne za cca 20 - 30 minút. To udusenie typu udusenia Charlieho Garda preto, že sa človek nemôže nadýchnuť a ani vydýchnuť je oveľa krutejšie.

Pred niekoľkými rokmi vypukla aféra v Poľsku, keď niekoľko posádok sanitiek spojených s patológmi ako organizovaná zločinecká skupina predávali čiernemu trhu s ľudskými orgánmi ľudské srdcia, obličky a iné orgány po niekoľko mesiacov keď vraždili niektorých pacientov tým, že im vpichli .injekciu určenú k uvoľneniu svalov, ktorá týmto pacientom umelo spôsobila fakticky rovnakú atrofiu brušných svalov akú mal Charlie Gard a títo pacienti nemohúci sa v dôsledku umelo vyvolanej atrofie brušných svalov nadýchnuť ani vydýchnuť zomreli rovnako krutou smrťou akej bol úmyselne usmrtený Charlie Gard. Zo srdca všetkým týmto britským extrémistickým krajne ľavičiarskym neomarxistickým politikom, novinárom, lekárom, sudcom, eventuálne ďalším osobám majúcim podiel na tejto trýznivo krutej smrti Charlieho Garda by som doprial každému jednému z nich jednu túto injekciu určenú k uvoľneniu svalstva, respektíve umelo spôsobujúce svalovú atrofiu aby si aj oni mohli "vychutnať" túto veľmi kruto trýznivú smrť udusením o ktorej s nehorázne cynickú drzosťou tvrdili, že bola údajne vraj "v najlepšom záujme Charlieho Garda".

Prípad vraždy tzv. "eutanáziou" 11-mesačného anglického chlapca Charlieho Garda vo svojej beštiálne krutosti, sebectve s bezohľadnosti je ešte horší než bol prípad "eutanázie" onej sedemdesiatročnej Holanďanky s ktorej vraždou súhlasili jej vlastné deti, zatiaľ čo s vraždou Charlieho Garda jeho vlastní rodičia nesúhlasili. V tomto prípade "eutanázie" sedemdesiatročnej Holanďanky v podstate nešlo o nič mimoriadneho, ani zvláštneho. Bola to úplne bežná, rutinná "eutanázia" akých sú bez súhlasu, ba dokonca aj bez vedomia obetí tohto zločinu vykonané tisíce a tisíce. Iba len - videné z pohľadu samotných vrahov - súhrou niekoľkých nešťastných náhod tento konkrétny prípad na rozdiel od tisícov a tisícov iných podobných prípadov vyplával tento prípad na povrch, respektíve dozvedela sa o ňom verejnosť.

O čo išlo? Najprv bola ona sedemdesiatročná obeť tejto tzv. "eutanázie" bez svojho vedomia lekárkou nadopované uspávacími prostriedkami. A zatiaľ čo sa lekárka bavila s jej dospelými deťmi rozprávajúc sa s nimi akoby nič o tom, že čoskoro Vaša matka zaspí a teraz jej dáme smrtiacu injekciu alebo infúziu (tento detail si už presne nepamätám) postihla vrahov videné z ich pohľadu prvej nešťastná náhoda, tj. sedemdesiatročná pacientka, ktorá mala už po oných uspávadlách tvrdo spať sa im nečakane prebudila. A súčasne druhou nešťastnou náhodou bolo to, že tesne pred svojím úplným prebudením v polospánku, polomrákotách už zreteľne počula že ju lekárka chce teraz zabiť. No a sedemdesiatročná pani hneď sa začala zúrivo vzpierať a opakovane stále do kola a do kola opakovane kričať "Ja nechcem zomrieť !! Ja chcem žiť !!". Lekárku to však nijako ale nevyviedlo z miery, určite to nebolo prvýkrát čo sa jej stala táto malá komplikácia kedy sa jej nechtiac prebudil pacient skôr než ho stihla zavraždiť. A preto lekárka úplne rutinne skríkla na jej deti: "Držte mi ju nech jej môžem pichnúť tú smrtiacu dávku !!", no a jej deti hneď priskočili aby pomohli lekárke prekonať fyzický odpor ich sedemdesiatročnej relatívne fyzicky zdatnej vitálnej matky permanentne sa zúrivo vzpierajúcej a kričiacej stále dookola: "Ja nechcem zomrieť! Ja chcem žiť!". Pokiaľ by si snáď niekto naivne myslel, že po tomto to ona lekárka a jej deti vzdajú, no tak to je skutočne veľmi naivný. Lekárka by tým prišla o finančnú odmenu za tzv "eutanázii" a deti by museli potom asi najmenej ďalších dvadsať rokov čakať na svoje dedičstvo, lebo šanca, že by ich síce sedemdesiatročná, avšak ale napriek tomu relatívne dobrým zdravím a vitalitou prekypujúci ich matka, že by snáď prirodzeným spôsobom zomrela v dohľadnej nie príliš vzdialenej dobe, v to príliš dúfať teda vzhľadom na matkino relatívne dobré zdravie a vitalitu rozhodne by nemohli. A tak sa rozhodli, že tú "eutanázii" nevzdajú ale dotiahnu do konca. Veď ako inak, ide tu predsa o to najlepšie dobro ich milovanej mamičky všakže?

Ale tu zrazu postihla ich z pohľadu týchto vrahov už tretia nešťastná náhoda, a to že sa tam zrazu pritrafila nejaká cudzia osoba a súčasne štvrtou nešťastnou náhodou bolo pre vrahov to, že táto cudzia osoba nielen že k vrahom nepatrila, ale zrejme asi ani celkom nesúhlasila s vraždou dotyčnej sedemdesiatročnej pani tzv "eutanáziou". Toto všetko je pre vrahov doteraz ešte stále len malá nepríjemnosť. "Veď aj keby nás dotyčná cudzia osoba udala, no tak čo sa nám môže stať?" Lekárka to obvinenie poprie a tak to minimálne zostane ako "tvrdenie proti tvrdeniu". Navyše kto by si dovolil pochybovať o pravdovravnosti tak dôstojnej osoby ako je samotná pani doktorka - lekárka? Veď je to smiešne! A to ešte navyše deti zavraždenej ako spolupáchatelia vraždy svojej matky by pravdaže celkom jednoznačne potvrdili ako pravdivú tú verziu udalostí, ktorú by povedala lekárka - ich hlavná spolupáchateľka na vražde ich matky. A nakoniec by ešte ona svedkyňa vraždy ich vlastnej matky bola trestne stíhaná za údajné krivé obvinenie ....

Ale bolo to pre vrahov horšie, lebo z hľadiska vrahov došlo tu k piatej nešťastnej náhode. Totiž tá cudzia osoba mala mobilný telefón, ktorý použila ako nahrávaciu kameru a ten zápas vrahov so staršou vraždenou ženou natočila. Vrahovia síce si boli vedomí, že sú natáčaní, avšak boli momentálne na 100% plne zamestnaní zápasom s vitálnou fyzicky relatívne zdatnou sedemdesiatročnou ženou a preto v danej dobe nemohli proti svojmu natáčania nič podniknúť. Riskovali by inak totiž že chvíľkové oslabenie náporu svojich vrahov by ona vraždená sedemdesiatročná žena mohla eventuálne "zneužiť" aby sa im trebárs vymkla a utiekla im preč, čím by z jej "eutanázie" nakoniec nebolo nič. Vrhnúť sa na osobu, ktorá ich nahráva s cieľom zobrať jej mobil a zničiť jej dôkaz o práve uskutočnenom zločine totiž môžu až keď násilím zlomia odpor onej "eutanáziou" vraždenej ženy aspoň natoľko, že majú istotu, že už nebude schopná im utiecť a že teda skutočne zomrie. O to sa napokon tiež aj pokúsili, však príslušná osoba to zrejme aj vopred tušila a preto pri prvom náznaku ich protiútoku im utiekla preč aj so svojím mobilom a dôkazom proti nim, ktorý už nebolo možné poprieť.

A tak tento konkrétny prípad na rozdiel od tisícov a tisícov iných uvidel svetlo sveta a ľudia sa o tom dozvedeli. Hoci aj nakoniec vrahom sa nestalo vôbec nič, žiadny trest, žiadna sankcia, dokonca ani len žiadna pokuta. Lekárka dostala iba len akési formálne písomné napomenutie. Bolo to veľmi trápne a úbohé. Ani toto napomenutie totiž nebolo napomenutím za spáchanú vraždu, ale skôr - aspoň to budí ten dojem - za jej diletantský spôsob prevedenia, že ak to poviem úplne natvrdo, boli vrahovia tak neprofesionálne hlúpi, že pripustili aby obeť vraždy mohla kričať že nechce zomrieť a že chce žiť a navyše aby tento jej krik mohla počuť nepovolaná osoba, ktorá to "zneužila" a natočila na svoj mobil, aby potom údajne vraj mohla "lživo" vzhľadom na to, že stará pani kričala že nechce zomrieť a že chce žiť pokúsiť sa spochybňovať vôlu sedemdesiatročnej pacientky zomrieť. .. atď. atď.

V Belgicku zase jeden lekár tzv. "eutanáziou" zavraždil katolícku rehoľníčku aj napriek tomu, že ona aj napriek opakovanému nátlaku zakaždým kategoricky odmietla akceptovať tzv. "eutanáziu" svojej osoby, a lekár ktorý ju napriek tomu nakoniec tzv. "eutanáziou" zavraždil do jej chorobopisu zapísal, že výkon "eutanázie" svojej osoby pacientka tvrdošijne odmietala výlučne len z dôvodov svojho ovplyvnenia náboženstvom v dôsledku čoho údajne vraj nebola spôsobilá racionálne zvážiť to, čo je (podľa názoru onoho lekára - vraha) údajne vraj pre ňu to najlepšie ...

Inak ale vždy a všade keď sa eutanázia zavádzala sa takticky postupovalo tzv. "salámovou metódou". Na úplnom začiatku pre to aby takýto zákon vôbec prešiel sa v prvotnej verzii uvádzalo že musia byť vždy splnené tieto štyri podmienky: po prvé, že sa to týka iba len smrteľne chorých pacientov ktorých smrť už nemožno nijako odvrátiť, za druhé, že sú títo pacienti navyše vystavení neznesiteľným bolestiam, ktoré nemožno nijako utlmiť na znesiteľnú mieru, za tretie že sa jedná o dospelú plnoletú osobu, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony a za štvrté, že dotknutá osoba úplne dobrovoľne a bez akéhokoľvek nátlaku prejaví úplne slobodne svoju vôľu zomrieť "eutanáziou" svojim písomným vlastnoručným súhlasom plus celé to bude navyše úradne zdokumentované vo forme notárskej zápisnice. A dôvodová správa k tomuto návrhu zákona navyše tiež zakaždým presviedčala poslancov, že pôjde o úplne výnimočné prípady, ktorých bude v celom štáte len niekoľko málo ročne. Ergo - keď vtáčika lapajú, pekne mu spievajú ...

Akonáhle sa to ale prijalo, tak to bolo ako otvorenie Pandorinej skrinky, poprípade ako vypustenie "Džina" z fľaše, ktorého už nikdy nič neprinúti aby sa vrátil späť. A salámovou metódou sa eutanázia začala ďalšími novelami onoho zákona ďalej rozširovať na stále ďalšie a ďalšie prípady. Padla prvá podmienka, veď prečo len smrteľne chorí, keď je splnená druhá podmienka že pacient je vystavený neznesiteľným bolestiam, ktoré nemožno nijako utlmiť na znesiteľnú mieru. Novelizáciou sa zaviedol nový termín "kvalita života" a ruka v ruke s tým padla aj druhá podmienka veď ak platí prvá podmienka, že sa jedná o smrteľne chorého pacienta ktorého smrť už nemožno nijako odvrátiť je jeho kvalita života veľmi mizerná a preto ani nie je potrebné aby bol ešte navyše vystavený neznesiteľným bolestiam, ktoré nemožno nijako utlmiť na znesiteľnú mieru. Padla aj tretia podmienka že musí ísť o dospelú plnoletú osobu, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony, pretože toto je vraj nespravodlivé voči maloletým deťom ako aj voči tým plnoletým osobám, ktoré v dôsledku svojho stavu bezvedomia, duševnej choroby, stareckých chorôb - starecká senilita atd., eventuálne iných dôvodov nie sú či už objektívne a fakticky schopní alebo vzhľadom k danej reštriktívnej legislatíve nie sú subjektívne právne spôsobilí taký prejav vôle urobiť. A čoskoro na to padla aj štvrtá podmienka, najmä odpadol obligatórny notársky zápis, pretože je to tak vraj veľmi zbytočne finančne drahé a administratívne byrokratické a náročné. A nakoniec padol aj písomne ??prejavený súhlas, to by totiž bolo diskriminačné voči tým čo buď nevedia písať, alebo zo zdravotných dôvodov nemôžu vôbec alebo nie sú schopní písať atď. A teda stačí aj len verbálne vyjadrený súhlas, čo je úplné otvorenie sa masovému vraždeniu ľudí "eutanáziou", lebo "eutanáziou" zavraždený človek už nikoho nemôže žalovať, nikoho nemôže udať, na nikoho si už nemôže nijako sťažovať ...

A viete aký má dnes tento zákon o eutanázii názov? V rôznych štátoch sveta sa pravdaže používajú rôzne jazyky, ale inak ak odhliadneme od použitia daného príslušného jazyka tej či onej krajiny, tak je inak názov onoho zákona o "eutanázii" vždy úplne rovnaký a tento názov zákona o eutanázii napríklad v českom jazyku znie "Zákon o dôstojnej smrti ". Aká číra náhoda! Takáto obrovská náhoda !! Je to až neuveriteľné, že čírou náhodou v rôznych krajinách sveta údajne vraj nezávisle na sebe príslušnému zákonu o eutanázii dali čírou náhodou úplne všade opäť čírou náhodou úplne rovnaký názov !!! Že by snáď nechcená telepatie ???

Hoci som veriaci kresťan - katolík, tak teda moja náboženská viera ešte vôbec neznamená, že som snáď naklonený veriť nejakým poverám viac než sú poverám ochotní veriť ateisti. Možno je tomu dokonca práve naopak. Viera v povery je ťažký hriech hneď proti prvému Božiemu prikázaniu a ja som si toho veľmi dobre vedomý. Okrem toho ja napriek tomu, že si vedu nesmierne vážim, či skôr práve preto, že si vedu nesmierne vážim som mal vždy veľmi silné pochybnosti a výhrady voči existencii takých pseudovedeckých povier ako sú takzvané parapsychologické javy, konkrétne ako sú napríklad údajná hypnóza, telekinéza či telepatia. A obhajcov takýchto pseudovedeckých povier som vždy pokladal za prinajmenšom vyšinutých jedincov, ak nie priamo za bláznov ...

Avšak ale ak tu nenájdem iné logické vysvetlenie, tak možno aj ja nakoniec uverím v telepatiu, a to tým skôr ako sa ukázalo v Poslaneckej Snemovni Parlamentu Českej republiky rektor Univerzity Masarykovej v Brne profesor Zlatuška a niekoľko ďalších poslancov z radov politického hnutia ANO 2011 nielen že predložili v tomto volebnom období Poslaneckej Snemovni Parlamentu Českej republiky 2013 - 2017 návrh zákona - pod názvom čuduj sa svete - "Návrh zákona o dôstojnej smrti", ale ba čo viac približne v rovnakej dobe (respektíve o niečo skôr) bol "Návrh zákona o dôstojnej smrti "predložený tiež aj v Španielsku, a navyše čuduj sa svete čírou náhodou keď mi o niekoľko mesiacov neskôr tento španielsky "Návrh zákona o dôstojnej smrti "dodatočne poskytli moji internetoví španielski priatelia, tak som pri jeho čítaní mal pachuť z predstavy, že ho Španieli opísali od českých poslancov, čo vzhľadom k časovej priorite španielskeho "Návrhu zákona o dôstojnej smrti", pred vznikom českého "Návrhu zákona o dôstojnej smrti" logicky nie je možné aby Španieli odpisovali od Čechov. A tak asi mi teraz zostáva len tá šialená predstava o nejakej neverbálnej parapsychologickej telepatickej komunikácii medzi Španielmi a Čechmi, ktorá asi španielskym poslancom umožnila opísať od svojich českých kolegov "Návrh zákona o dôstojnej smrti" skôr, než ho českí poslanci dali na papier.

Dúfam, že iróniu môjho predošlého odseku ste všetci pochopili a teda nebudete sa nijako pozastavovať nad nezmyslami, ktoré som napísal o odstavec vyššie. Inak pokiaľ ide o Českú republiku, tak vláda Českej republiky našťastie vydala k tomuto "Návrhu zákona o dôstojnej smrti" negatívne stanovisko, a následne tento "Návrh zákona o dôstojnej smrti" ktorý nezískal dôveru vlády Českej republiky bol po zásluhe odložený medzi menej dôležité návrhy zákonov. A teraz navyše je už aj zrejmé, že tento "Návrh zákona o dôstojnej smrti" v tomto volebnom období 2013 - 2017 Poslaneckej Snemovni Parlamentu Českej republiky už nebude z časových dôvodov poslancami Poslaneckej Snemovne Parlamentu Českej republiky meritórne prerokovaný.

Tak či onak ale som veľmi rád, že tento návrh zákona, ktorým chcú zaviesť v Českej republike tzv. "eutanáziu" nemá v našom štáte podporu žiadnej parlamentnej politickej strany, a to dokonca tento návrh skupiny poslancov politického hnutia ANO 2011 a čele s rektorom Univerzity Masarykovej v Brne profesorom Zlatuškou nezískal oficiálnu podporu dokonca ani svojho vlastného politického hnutia ANO 2011. Som rád, že českí poslanci ako celok nie sú žiadni hlupáci, a že dokonca aj väčšina z tých českých, moravských a sliezskych poslancov, ktorí inak celkom jednoznačne podporujú umelé potraty sú naopak celkom jednoznačne proti eutanázii. Ostatne nemožno poprieť, že je to od nich úplne rozumné, racionálne a najmä pragmatické. Pokiaľ ide napríklad o umelé potraty, tu si taký osobne pragmatický poslanec totiž môže sebecky povedať si "nuž veď prečože by som nepodporoval umelé potraty keď ja sám teraz už umelým potratom byť zabitý nemôžem .." Áno, videné z rýdzo sebecky pragmatického hľadiska je to skutočne tak - nikto z nás už narodených už dodatočne umelým potratom zavraždený byť už nemôže. Avšak ale toto čo platí v prípade umelého potratu, v prípade tzv. "eutanázie" neplatí !!

Každý z nás kým žije na tomto pozemskom svete potencionálne môže byť zavraždený eutanáziou. Preto každý, dokonca aj ten najcynickejší sebec si musí uvedomiť, že aj pre neho je eventuálne zavedenie tzv. "eutanázie" veľmi dvojsečné. V prípade eventuálneho zlegalizovanie tzv. "eutanázie" dnes by mu to eventuálne síce mohlo byť na úžitok, pretože by trebárs touto formou mohol aj keď formálne síce nie priamo DE IURE legálne, ale zato stopercentne DE FACTO quasi-legálne vďaka tejto tzv. "eutanázii" zavraždiť svojich rodičov, zbaviť sa svojich nákladov v prospech chorých a starých rodičov plus ihneď mohol zdediť ich majetok. O nejakých trebárs dvadsať rokov neskôr však ale to isté čo sám vykonal svojim rodičom by zase pre zmenu naopak mohli jeho vlastné deti vykonať jemu samému. Veď keď on (alebo ona) tak veľmi túžil po majetku svojich rodičov, že je predčasne z tohto sveta odpravil na druhý svet vďaka tzv. "eutanázii", aby ich majetok mohol ihneď zdediť, nuž tak prečo by jeho vlastné deti mali byť menej sebecké ako bol on voči svojim vlastným rodičom a rovnako tak nevyužiť k svojmu vlastnému prospechu túto tzv. "eutanáziu" keď je to tak ekonomicky výhodné ???

Áno, je známe, že "revolúcia požiera svoje vlastné deti". A to platí aj o revolúcii neomarxistickej! Podľa hesla "Kto druhému jamu kope sám do nej spadne", určite mnohí z tých čo nejakým spôsobom podporovali či už tzv. "Eutanáziu" alebo tzv. "Asistovanú samovraždu" nakoniec iróniou osudu sami boli niekým zlikvidovaní touto nimi pôvodne podporovanou tzv. "Eutanáziou ", a obdobne tak mnohí z tých čo pôvodne podporovali zavedenie tzv. "asistovanej samovraždy" sami boli neskôr niekým - pre koho to bolo ekonomicky výhodné - nakoniec ZA-SEBEVRAŽDENÝ"..

Na záver by som ešte uviedol, že tzv. "Eutanázia" je "vynález" Hitlerovho nacistického Nemecka. Začalo to tým, že v roku 1941 Goebbelsovo Ministerstvo propagandy natočilo propagandisticky vysoko dokonalý film "Ich Klage an" (v preklade: "Žalujem") propagujúcim tzv. eutanáziu. Bol to propagandisticky dokonale citovo dojímavý film o láske istého lekára s istou ženou, ktorá ochorela na nevyliečiteľnú smrteľnú chorobu a hrozne trpela, a preto tento lekár z lásky a súcitu k tejto milovanej žene jej z milosrdenstva podal na jej úpenlivé prosby smrtiaci liek, pričom hlavným ťažiskom tohto propagandistického filmu bol detailne zachytený súd s týmto lekárom v Nemecku, kde sa práve tento súd stal fakticky tribúnou tohto súdeného lekára k obhajobe eutanázie, až to propagandisticky skoro vyzeralo tak ako keby morálne práve naopak on súdil krutý nemecký justičný systém neumožňujúci smrteľne chorým a navyše k tomu ešte aj ťažko trpiacim ľuďom túžiacim zomrieť smrť z milosrdenstva. Je až prekvapujúce a šokujúce, že v tomto nacistickom propagandistickom filme z roku 1941 sú na obhajobu tzv. eutanázie používané úplne rovnaké propagandistické argumenty, aké dnešné liberáli a iní stúpenci tzv. "eutanázie" na obhajobu tejto tzv. "eutanázie" používajú aj dnes v našej súčasnosti ..

Po druhej svetovej vojne boli autori scenára, režiséri a ďalšie osoby spolupodieľajúce sa na vzniku tohto nacistického propagandistického filmu o "eutanázii" za tento film odsúdení na trest smrti a popravení, obesení. Vzhľadom k tomu, že títo zločinci spolupodieľajúce sa v roku 1941 na vzniku nacistického propagandistického filmu "Ich Klage an" neboli obžalovaní zo žiadnych iných zločinov, je teda zrejmé, že ich tresty smrti obesením im teda boli uložené výlučne iba len za ich podiel na vzniku tohto nacistického filmu propagujúcim tzv. "eutanáziu. V tejto súvislosti vzhľadom k najnovšiemu poľutovaniahodnému politickému vývoju vo Veľkej Británii majúcemu za následok plnú akceptáciu tzv. "eutanázie" mňa teda celkom logicky napadá táto kacírska otázka: Bude snáď Veľká Británia ako člen protinacistickej tzv. "Veľkej Trojky" - čo sa tu celkom logicky ponúka - požadovať tiež dodatočnú revíziu svojho vtedajšieho postoja voči propagácii "eutanázie", respektíve bude požadovať rehabilitáciu spoluautorov filmu propagujúceho "eutanáziu" "Ich Klage an" z roku 1941, keď okrem podielu na tomto kontroverznom filme nespáchali a teda ani neboli odsúdení k svojim trestom smrti za nič iného?

Henryk Lahola

   PRINT RSS

             
Hlavná stránka