Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii.
Hlavná stránka

Dokedy bude Pavol Mešťan diskreditovať a robiť hanbu slušným Židom?             

                                                    

          Na jeden z článkov na www.necenzurovane.net prišiel veľmi zaujímavý príspevok od anonymného čitateľa. Po jeho podrobnom preskúmaní a overení si argumentov som sa rozhodol dotyčný príspevok uverejniť, a zároveň sa vyjadriť na adresu Fedora Gála, ktorý tu je spomínaný, že bol jedným z tých, ktorý odmietol účasť na otvorení Múzea holokaustu, kde Mešťan je jeho šéfom. Jeho vyjadrenie bude súčasťou tohto článku – a preto považujem za svoju povinnosť a nestrannosť napísať aj toto: Môžem Fedorovi Gálovi vyčítať milión päť chýb, ale z jeho vyjadrenia som pochopil, prečo sa v istých veciach správa tak, ako sa správa a v čom spočíva jeho trauma.

Vladimír Pavlík

          Prof. PhDr. Pavol Mešťan, DrSc., bol po roku 1968, až do roku 1989, v období tzv. normalizácie, slovenským Hrzalom, t. j. hlavným normalizátorom v oblasti ideológie na Slovensku (podobne ako prof. Hrzal v Čechách). Bol hlavným bojovníkom proti antikomunizmu, tzv. demokratickému socializmu a po roku 1977 aj hlavným bojovníkom proti Charte 77 na Slovensku. Na tomto základe získal veľký doktorát a potom aj profesúru (tzv. „menovaný“ profesor) z vedeckého komunizmu na Vysokej straníckej škole ÚV KSS v Bratislave. To sú jeho tituly, ktoré si uvádza pred menom i za menom až doteraz. Profesor Mešťan nikdy nezmenil svoje vedecko-komunistické východisko, nikdy neprekročil úroveň ideologického prisluhovača a partajného bojovníka. Ak vtedy bojoval proti sionizmu, dnes bojuje proti antisionizmu.

          Pozrime sa, na základe čoho dostal Pavol Mešťan svoju profesúru z vedeckého komunizmu (výber z bibliografie, vynechané tituly sú toho istého druhu): Niet takej cesty. Antikomunizmus ako súčasná buržoázna ideológia (Smena 10. 3. 1977), Staronový ideový nástroj pravice. Antikomunizmus pod pláštikom demokratického socializmu (spolu s L. Hrzalom, Pravda 13. 9. 1978), Aktuálnosť boja proti súčasnému antikomunizmu (text k diafilmu, vyd. Smena, 1979), Demokratický socializmus: ideológia reformizmu (vyd. Pravda, 1980), Demokratický socializmus v službách antikomunizmu (Kritická analýza najcharakteristickejších čŕt Socialistickej strany Rakúska), (spolu s L. Hrzalom, vyd. Pravda, 1981), Cesta ktorá nikam nevedie (spolu s L. Hrzalom, vyd. Smena, 1984), Buržoázna a socialistická demokracia (spolu s L. Hrzalom, Pravda, 30. 10. 1984).

           Len pre ilustráciu Mešťanových „analýz“ a Mešťanovho štýlu z toho obdobia. V knihe sociálne partnerstvo a participácia (Pravda, 1986) venuje celú jej tretinu rozboru vývinu situácie u nás po roku 1968 (5. kapitola: Zbrane pravice v podmienkach Československa). Píše tam napr.: „Revizionisti a renegáti komunistického hnutia chcú splniť sociálnu objednávku monopolného kapitálu falšovaním úlohy robotníckej triedy v živote socialistickej spoločnosti. Snažia sa aplikovať názory analogické koncepciám „pluralizmu“, „sociálneho partnerstva“, a „participácie“ na podmienky reálneho socializmu. Je to pre nich cesta, ako zbaviť marxizmus-leninizmus triedneho obsahu, zrevidovať a spochybniť základy vedeckého komunizmu o vedúcej úlohe robotníckej triedy a jej predvoja – komunistickej strany – v teórii a praxi budovania socialistickej spoločnosti.“

            Alebo: „Revizionisti v Československu sa v šesťdesiatych rokoch pomocou imperialistických centrál pokúšali z inteligencie urobiť opozičnú silu a vytvárať dojem, že jej záujmy a ciele nie sú totožné s rozvojom socialistickej spoločnosti. Upieraním práva robotníckej triede na vedúcu úlohu v spoločnosti sa snažili vraziť klin medzi robotnícku triedu a inteligenciu, rozdeliť spoločnosť a prevziať vedúcu úlohu“.    

          Alebo: Objektom nevyberavých Mešťanových útokov je tu napr. A. J. Liehm, Václav Havel, Pavel Machonin, Zdeněk Mlynář, Miroslav Král, Zdeněk Hejzlar, Otta Šik, Petr Pithart, Ivan Sviták, Pavel Kohout, Miroslav Kusý, Rudolf Hoffman, Július Strinka, Ludvík Vaculík, František Šamalík a celý rad ďalších. Sú to adresné obvinenia z „protištátnej a protisocialistickej činnosti“, každé ako podklad pre prokurátora, aby začal konať. Napríklad píše, že „Kusého výklad otázky československej inštitucionálnej revolúcie, ak si všimneme len otázku vedúcej úlohy strany, bol i zovšeobecnením určitých návodov, ako má prebiehať proces „odovzdávania“ moci“. To už bolo v tých časoch obvinenie najvyššieho rangu, spadajúce do kategórie trestných činov proti republike, za ktoré sa mohol uložiť aj trest smrti. Celá táto produkcia prof. Mešťana predstavuje bojovné ideologické pamflety písané na objednávku normalizačného vedenia ÚV KSS po roku 1969. Oproti mnohým iným „vedeckým komunistom“ z toho obdobia ROBIL INICIATÍVNE neporovnateľnú nadprácu. Pokiaľ viem, nie som sám, pre koho je absolútne neprijateľné, aby prof. Mešťan na akomkoľvek domácom či zahraničnom fóre REPREZENTOVAL slovenskú politológiu.

Kontroverzný riaditeľ

          Múzeum holokaustu v Seredi je expozíciou Múzea židovskej kultúry, ktoré už dlhé roky vedie 70-ročný profesor Pavol Mešťan. Pred novembrom 1989 zúrivý nepriateľ sionizmu, pričom dnešné múzeum pod jeho vedením má pripomínať okrem iného aj útoky voči židovskej menšine, ktoré razil systém, ktorého poníženým lokajom bol aj Mešťan a o sionistických „zločincoch“ prednášal a na rôznych straníckych školeniach. Jeho pôsobenie na pozícii šéfa židovského múzea dlhodobo túto inštitúciu zaťažuje a rovnako aj Múzeum holokaustu, no podľa pozorovateľov je jeho pozícia NEOCHVEJNÁ. Mal dobré vzťahy s Mečiarovou vládou a má ich dnes aj s Ficovou.

          Po otvorení Múzea holokaustu rečnil tiež premiér Fico, ktorého rétorika proti utečencom už pritiahla pozornosť európskych socialistov a podľa kritikov sa uplatňovaním kolektívnej viny a šírením nenávisti ponáša na slovník fašistov. Z týchto dôvodov viacerí odmietli účasť na otváracej ceremónii.

          Napríklad sociológ Fedor Gál, ktorého rodina prešla týmto lágrom – jeho mama bola tehotná a čakala práve Fedora, ktorý sa narodil počas vojny. Na otázku, prečo odmietol prísť na ceremoniál, nám odpovedal: „Dostal som pozvanie na otvorenie pamätníka v Seredi právom. Môj otec prešiel týmto zariadením na ceste do Sachsenhausenu a moja mama s bratom – a so mnou v bruchu – do Terezína. Nemôžem sa však na takomto mieste a pri takejto príležitosti otŕčať s ľuďmi, ako napríklad Robert Fico, ktorý sa šírením nenávisti udržuje v pozícii, alebo napríklad PAVOL MEŠŤAN, KTORÝ SI ZO SVOJHO ŽIDOVSTVA SPRAVIL ŽIVNOSŤ.

          Postava sprofanovaného Mešťana je problémom pre viacerých a Židia, ktorých sme oslovili, REZOLÚTNE ODMIETAJÚ, ŽE BY BOL REPREZENTANTOM ŽIDOVSKEJ OBCE. „Treba zdôrazniť, že Mešťan nebol len radový komunista, ale ideológ normalizácie, schopný obhajovať okupáciu Slovenska Sovietmi a hanebné komunistické postoje, kritizovať sionizmus a podobne,“ potvrdil nám bývalý hovorca Ústredného zväzu Židovských náboženských obcí na Slovensku Jaroslav Franek.
Ako člen bratislavskej židovskej obce dodáva: „Som presvedčený, že jeho povesť škodí židovskej komunite na Slovensku. V podstate je prípad Mešťan paralelou toho, čo sa deje v majoritnej spoločnosti pod heslom, čo bolo, to bolo, terazky som majorom. A podobne ako mnohých občanov z radov majority mrzia neriešené kauzy z minulosti, tak aj mnoho členov našej komunity vníma činnosť Mešťana veľmi kriticky. NAZDÁVAM SA, ŽE JEHO POZÍCIA V ŽIDOVSKOM MÚZEU JE DEHONESTÁCIOU CELEJ IDEY.“

Príspevok anonymného autora s poznaním jeho emailovej adresy zaznamenal:

Vladimír Pavlík


   PRINT RSS

             
Hlavná stránka