Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii.
Hlavná stránka

Pohrobkovia a deti z čeľade robotníckych prokurátorov a sudcov z 50. rokov minulého storočia svoje gény nezaprú             

                 História nepustí, hlavne keď sa to týka nevinných obetí po Februári 1948 ktorých posielali na smrť, odsudzovali k dlhoročným trestom, ničili celé rodiny, vrátane detí, to je vizitka jedného z najsmradľavejších odpadov vtedajšieho Slovenska – robotníckych prokurátorov a robotníckych sudcov. Túto svoju zločineckú profesiu cez svoje gény prenášali aj na svoje deti, ich nástupcov, ktorí svoj cynizmus a zločiny proti ľudskosti realizovali v časoch normalizácie až do novembra 1989. Miesto toho, aby po novembri 1989 táto špinavá verbež bola zaradená do kategórie treťotriednych občanov a mali niesť osobnú zodpovednosť, mnohí z nich sa pretransformovali do advokátskej profesie či do podnikateľskej sféry, kde sa spolupodieľali na vykrádaní a tunelovaní štátnych podnikov, ktoré boli následne dávané do konkurzov. V advokátskych profesiách patria medzi najsmradľavejšiu žumpu ktorá ničí život nevinným ľuďom cez rôzne podvody, na ktorých sa ako advokáti podieľajú, využívajúc prepojenia s nimi podobnou prokurátorskou a sudcovskou verbežou. Nezabúdajú ani na svojich pokračovateľov – ich vlastné deti, ktoré, niekedy aj protekčne, cez známosti, získajú právnický titul, aby mohli pokračovať v ich profesijnej a rodinnej stupidite.

          Ich cynizmus voči ľuďom pokročilého veku aj s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorých sa cez majetkové podvody snažia okradnúť o to, čo patrilo im, tých ľudí v pokročilom veku, ktorí predtým nikdy nemali so súdmi do činenia, ženú do takých psychických situácii, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani hitlerovský fašizmus a nacizmus, ba v sofistikovanosti ho ešte predbehli a zdokonalili. Keď v ére hitlerovského fašizmu a nacizmu takýto ľudia skončili v plynových komorách, tieto advokátske kreatúry pochádzajúce z čeľade robotníckych prokurátorov a sudcov z 50. rokov minulého storočia, s boľševicko-fašistickým cynizmom toto ešte zdokonalili, aby ich obete trpeli čo najdlhšie, hlavne po psychickej stránke, nemohli pokojne spávať, aby ich dni a noci boli pre nich peklom a utrpením.

          Slovensko nutne potrebuje uzákonenie trestu smrti, verejné popravy, aby ich realizácie pri ich odchode do horúcich pekiel boli čo najdlhšie, plné utrpenia, aby si spomenuli na všetko to utrpenie s doživotnými následkami, ktoré z titulu svojich profesií nevinným ľuďom a im najbližším spôsobovali.

Vladimír Pavlík


    Facebook Print Friendly and PDF


             
Hlavná stránka