Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii.
Hlavná stránka

Zberba podľa Daga Daniša             

                                    

          Na adresu účastníkov demonštrácie proti imigrantom 20. júna 2015 sa vychrlilo množstvo špiny, dezinformácií a bludov. Svoju úlohu tu zohrali aj policajní provokatéri prezlečení za demonštrantov, o čom sa samozrejme cnostne mlčalo, hlavne zo strany zločincov z vysokej politiky, kadejakých polointelektuálnych tlúp kaviarenských povaľačov a mediálnych prostitútok. Mienkotvorný komentátor Hospodárskych novín Dag Daniš účastníkov demonštrácie onálepkoval výrazom – zberba.

          Keďže som celý život pracoval v robotníckych profesiách a častokrát som na rôznych protestných akciách vystupoval, tak vcelku dobre poznám, z akých spoločenských vrstiev títo mladí ľudia pochádzajú. Je to generácia, z ktorej v novembri 1989 boli ešte malé deti, o desať rokov už tínedžeri a ich rodičia boli v drvivej väčšine manuálne pracujúci občania. Mnohí z nich sa narodili v období rokov 1990 – 1998, to čo bolo pred novembrom 1989 poznajú len z rozprávania. Aj keď som bol vo veku, že mnohí z nich by mohli byť mojimi vnukmi či vnučkami, nikdy som žiadneho z nich neodbil, pokiaľ sa potrebovali o niečom poradiť, nikdy som ani jednému z nich nepovedal, „si ešte mladý, nemôžeš tomu rozumieť.“ Vždy boli pre mňa v postavení seberovného. A poznal som problémy mnohých z nich, keďže pochádzali zväčša z robotníckych rodín, kde rodičia boli častokrát nezamestnaní – a pokiaľ robotu mali, zas nemali kvôli pracovnému vyťaženiu čas sa im venovať.

          Mnohí z nich na vlastnej koži zažili krivdy páchané na ich rodičoch, videli aj tú beznádej dovolať sa pravdy – a toto bolo vlastne poznanie či spoznanie reality, ako aj pocit zbytočnosti či beznádeje dopracovať sa k niečomu čestnosťou či poctivou prácou. Tak vlastne takýto mladí ľudia začali vytvárať spoločenstvá – a tie spoločenstvá im častokrát dávali pocit niečoho, čo ako jedinci nepoznali. Rozprával som sa s viacerými, či vymieňal názory, čo ich viedlo k rôznym násilnostiam napr. na futbalových zápasoch či niektorých podobných akciách a ich odpovede mali jedného spoločného menovateľa. Pocit beznádeje, zbytočnosti, že v spoločnosti nič neznamenajú, to sa vlastne prenáša na nich z tých skúseností, ktoré vidia na vlastných rodičoch. Agresívnym správaním si snažia vynútiť rešpekt a strach vo svojom okolí.

          Má ale niekto právo ich nazývať zberbou? Nejakí hajzli z prostitujúcich médií, či polointelektuálne tlupy kadejakých kaviarenských povaľačov či mimovládok parazitujúcich na štátnom rozpočte či dotovaných americkou administratívou? A samozrejme, nemožno zabudnúť na tú najsmradľavejšiu zločinecko – zlodejskú zberbu z vysokej politiky, hlavných vinníkov tohto zla a reálneho stavu. Toto je tá skutočná zberba, ktorá nesie zodpovednosť nielen za politické a ekonomické zločiny, morálne bahno, ale aj zločiny proti ľudskosti. Mám tým na mysli politikov ako aj ich spoluvinníkov – mlčiace stádo polointelektuálnych kaviarenských povaľačov, rôznych mimovládok a mediálnych prostitútok.

Vladimír Pavlík
pavlik.vladimir@zoznam.sk
pavlik@necenzurovane.sk


    Facebook Print Friendly and PDF


             
Hlavná stránka