Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii.
Hlavná stránka

Kedy sa zo slovenských politikov stávajú masoví vrahovia?             

 

          Pred niekoľkými dňami pri 70. výročí SNP som sa opätovne dozvedel, koľko dedín a osád vypálili nemeckí fašisti a nacisti, koľko ľudí v rámci týchto akcií povraždili či dokonca zaživa upálili. Tieto zverstvá vo forme odplaty tu zväčša v drvivej väčšine páchali vtedy, pokiaľ v dedine, osade, či na lazoch ľudia napr. pomáhali partizánom či skrývali ranených partizánov, alebo keď skupina partizánov, zväčša v opitom stave, postrieľala – zavraždila nemeckých vojakov. Vtedy nasledovala odplata vo forme kolektívnej viny na nevinných, ktorí s týmto nemali nič spoločné, ani o tom nemuseli vedieť, no zaplatili za to vlastnými životmi.

Sofistikovaní masoví vrahovia z vysokej slovenskej politiky

          Hoci od skončenia vojny uplynie na budúci rok sedemdesiat rokov, zločiny proti ľudskosti z tohto obdobia tu naďalej existujú, páchané hlavne cez ekonomiku, vo vysokej sofistikovanosti, aj keď v omnoho menšej miere. Ukazuje sa, že práve Európska únia prebrala mnohé metódy hitlerovského fašizmu a nacizmu, napr. jeden vodca, jedna ríša, jeden národ, jedna mena či systém kolektívnej viny, keď následky za ekonomické zločiny konkrétnych politických garnitúr sa prenesú na nevinných občanov a zlodeji si užívajú nakradnuté. Položme si základnú otázku, kto v skutočnosti sú tieto zločinecké, psychopatické a tyranské monštrá v ľudskej podobe, ponížene a v hlbokom predklone plniace ekonomické experimenty židofašistickej lichvy zo Svetovej banky a Medzinárodného fondu na vlastnom národe? Pred novembrom 1989 patrili medzi zbabelé občianske nuly riadiace sa heslom, „lepšie je sa mýliť so stranou, ako povedať pravdu proti strane.“ Tá mladšia garnitúra masových vrahov ktorá cez ekonomiku doháňala nevinných k sociálnym samovraždám typu Kaníka, Beblavého, Mikloša, Danka, (dnešného hovorcu zlodejskej a kágebacko-eštebáckej zberby z Penty) a im podobných, pochádzali z rodín ponížených sluhov prednovembrového režimu.

          Ako názorný príklad tu uvediem výrok Mikuláša Dzurindu pre mesačník NR SR euroREPORT č. 12/2005, citujem, REFORMY BOLIA, ALE SÚ ÚČINNÉ. Takže si to rozmeňme na drobné a položme si otázku, čo to boli vlastne za reformy v podaní tejto pravicovo fašistickej koalície? Tzv. pravica prebrala koalíciu po osemročnom rozkrádaní, tunelovaní a rabovaní počas vlády zločinca, zlodeja, zakladateľa ponovembrového štátneho terorizmu a popredného slovenského škodcu s viacerými štádiami paranoje Vladimíra Mečiara. Samozrejme tie miliardy ktoré rozkradli zo štátneho rozpočtu chýbali. No pravicovo fašistická verbež nenaháňala tých, ktorí tie milióny a miliardy rozkradli, ale vo forme tzv. nevyhnutných ekonomických reforiem riadených súhrnom ekonomického tupohlavca a najsprostejšieho ministra financií v histórii EÚ Ivana Mikloša a jeho komplicov fašistickým systémom zavedenia kolektívnej viny na nevinných občanov, preniesla na nich následky týchto ekonomických zločinov, zatiaľ čo zbojníci a tunelári počas vlády Mečiara si užívali nakradnuté, ba dokonca z toho veľkodušne podporili aj túto novovzniknutú pravicovo fašistickú dzurindovsko-miklošovskú verbež.

          Sociálne samovraždy sa stali nielen súčasťou týchto tzv. reforiem, ale nad hodnoty človeka – občana, boli dokonca povýšené chránené rastliny či zvieratá. Veď vytunelované banky za Mečiara a Slotu, najmä Slovenská sporiteľňa, VÚB, IRB – tak po nástupe Dzurindovej vlády miesto potrestania zlodejov a zabavenia nakradnutého majetku, napumpovali do týchto bánk 110 miliárd korún z našich daní a tieto následne ako ozdravené predali. Ba dokonca najväčší arcizlodeji typu Kiňa a jemu podobných boli ešte odmenení tzv. zlatými padákmi. Boli to zlaté časy pre sadistov, psychopatov a masových vrahov z vysokej politiky. Európska únia bola nadšená našimi ekonomickými experimentmi, no zároveň nezabudli dodať, že niečo také drastické by si vo vlastných krajinách vo forme experimentov nemohli dovoliť. Očakával som, že keď ich po dvoch volebných obdobiach vymenila Ficova vláda, viacero experimentov zruší, no nič sa v tomto neurobilo a naďalej sa pokračovalo  v zločineckých metódach zavedených pravicovo fašistickou koalíciou.   

          Ako názorný príklad sadizmu a psychopatizmu Ivana Mikloša a vtedajšej koalície SDKÚ-DS, KDH, SMK a ANO krátko pred parlamentnými voľbami v roku 2002 prijala a schválila 22 sociálnych zákonov v prospech najslabších vrstiev obyvateľstva. Keď aj pomocou týchto zákonov získali v parlamentných voľbách nezanedbateľný počet hlasov, ktoré im pomohli opätovne zostaviť vládu, TAK OKAMŽITE TÝCHTO 22 ZÁKONOV ZRUŠILI. Bolo im tak naponáhlo, že to urobili v skrátenom legislatívnom konaní.

          Čo tomu predchádzalo? V októbri 2002 Ivan Mikloš na poslaneckom grémiu informoval vedenie Národnej rady SR a predsedov poslaneckých klubov, že v súvislosti s prijímaním štátneho rozpočtu vláda SR predloží do NR SR viac ako 20 návrhov zákonov v skrátenom legislatívnom konaní. Išlo všetko o reštriktívne opatrenia. Zdôvodnil to tým, že treba zabrániť hospodárskym škodám, hoci tieto zákony prijala tá istá vláda, v ktorej mal Ivan Mikloš po Dzurindovi druhé najvyššie postavenie. Tomu sa hovorí cynizmus, keď vtedy sa Ivan Mikloš tváril, AKOBY NEMAL NIČ SPOLOČNÉ S TÝM IVANOM MIKLOŠOM, ktorého zásluhou boli TIE ISTÉ ZÁKONY niekoľko mesiacov dozadu SCHVÁLENÉ!!! Ako sa neskôr ukázalo, pravicová koalícia nerátala s tým, že v nasledujúcich voľbách získa toľko hlasov, aby mohla zostaviť vládu, takže tieto sociálne zákony pripravovali ako ekonomické míny pre novú vládu.

Antisociálny netvor a masový vrah Kaník kontra baníci

          Od januára 2004 na základe Kaníkovej novely zákona systémom retroaktivity sa VEDOME na baníckych invalidoch zrealizoval systém sofistikovaného fašizmu cez ekonomiku, čo bolo v rozpore s Ústavou SR, čo neskôr potvrdil aj Ústavný súd. Z takto ušetrených peňazí, jednalo sa o 5 miliárd korún, štát zaplatil svoje dlžoby Sociálnej poisťovni – za štátne železnice a zdravotnícke zariadenia.

          Zatiaľ čo na baníckych invalidoch sa realizovali fašistické zločiny cez ekonomiku, popredný bankársky žralok a lichvár Lars Christensen z Danske bank pre agentúru Reuters 18. 4. 2006 povedal: „POD VEDENÍM DZURINDU SA SLOVENSKO STALO ÚŽASNÝM PRÍBEHOM O CESTE K BOHATSTVU.“ A ja sa pýtam: Prečo tu zahraniční bankári bohatli na úkor ekonomických zločinov a experimentov na nevinných občanoch, vrátane baníckych invalidov?

Vladimír Pavlík

    Facebook Print Friendly and PDF


             
Hlavná stránka