Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii.
Hlavná stránka

Len zbabelý, plebejský a nesvojprávny národ môže splodiť taký ľudský odpad, ako je väčšina ponovembrových politikov             

       
Myslím si, že nie je potrebné tu citovať ústavný sľub, ktorí svojim vlastným podpisom stvrdzujú členovia ponovembrových vlád a parlamentov, kde sa týmto podpisom zaväzujú, že budú pracovať na prospech Slovenska a jeho občanov. Keďže všetci títo predstavitelia najvyššej politickej moci vedia nielen čítať a písať, ani jeden z nich neprišiel skladať ústavný sľub z psychiatrickej liečebne a nebol sprevádzaný žiadnym opatrovníkom, je realitou, že svojim podpisom preberajú na seba nielen nadmerné výhody, ale aj zodpovednosť. Ale v ústave je aj článok, že za svoje rozhodnutia nemôžu niesť žiadnu zodpovednosť, čo môže taktiež dokazovať, že po zvolení do funkcií nemajú záujem pracovať pre blaho slovenského občana, vlastnej krajiny, ale len pre svoje osobné blaho, aj za cenu, že to bude na úkor zhoršenia stavu občanov a štátu. Treba si uvedomiť, že ústavný sľub je to najvyššie zo všetkých zákonov a predpisov a jeho porušenie, častokrát aj vedomé, patrí medzi najodpornejší a najzavrhnutiahodnejší zločin voči občanom a samotnému Slovensku.

Za tieto zločiny by mali pykať, lebo na ne sa nemôže vzťahovať žiadna beztrestnosť, premlčanie či amnestie

          V novembri 1989, ako aj 2-3 roky po ňom by ma ani v tom najhoršom sne nebolo napadlo, akí sadisti, psychopati, vlastizradní zapredanci, tvoriaci ten najsmradľavejší odpad slovenského národa tu vygeneruje táto doba z predstaviteľov vysokej politiky. Práve takýto  vytvorili jadro HZDS, SNS a SDĽ. Rozkradli čo sa rozkradnúť dalo, vytunelovali čo sa vytunelovať dalo – a po nich nastúpili „pravicoví“ zločinci, ktorí popri tunelovaniu a vykrádaniu začali s rozpredávaním majetku cudzine. A úspešne to dokončieva zločinecká smerácka mafia v kooperácii so zakladateľom konkurznej mafie Zoroslavom Kollárom. Nesmieme zabudnúť ani na VPN, kde polointelektuálni kaviarenskí povaľači z úzadia riadení KSČ a ŠtB presadili to známe „nie sme ako oni“, čím dali týmto zločincom najavo, že im bude zaručená beztrestnosť. Realita nám názorne ukázala, ako sa nám za našu toleranciu odvďačili. Do novembra 1989 to boli z 99-tich percent len zbabelé občianske nuly riadiace sa podľa hesla „lepšie je sa mýliť so stranou, ako povedať pravdu proti strane“. Začalo sa tu tvoriť to najzvrhlešie zoskupenie z bývalých členov komunistickej a eštebáckej nomenklatúry, ktorí po novembri 1989 zahodili zrazu červené legitimácie a začali sa transformovať na komunistických kapitalistov či kapitalistických komunistov. Paradoxne pred novembrom 1989 práve oni sa tu samopasovali za predvoj robotníckej triedy a preliatej robotníckej krvi. No už onedlho ukázali svoju pravú tvár, keď ako nová kapitálotvorná vrstva následky za svoje ekonomické zločiny preniesli na plecia robotníkov, hlavne stratou zamestnania. Ba dokonca zašli ešte ďalej. Mnohí prednovembroví červenokabátnici, eštebáci či ich konfidenti podhodili v mene svojho blahobytu slovenských robotníkov cudzine ako mimoriadne lacnú pracovnú silu.

          Najzvrhlejší fašistickí zločinci v horúcom pekle môžu im len závidieť, do akých kolóniek dali po novembri 1989 zločiny proti ľudskosti, hlavne cez ekonomiku, nepotrebujúc k tomu ani koncentračné tábory ani plynové komory. Dovolím si tvrdiť, že mnohí z nich, pokiaľ by fungovali v ére hitlerovského fašizmu a nacizmu v koncentračných táboroch, tak by svojou krutosťou a cynizmom predstihli aj tie vtedajšie najzločineckejšie monštrá. Starobu a nevyliečiteľné choroby považujú za zločin, keďže takýto ľudia už nedokážu produkovať pre nich zisk, ženskosť u žien zlikvidovali takým drastickým a cynickým spôsobom, že také niečo by si nebol dovolil ani samotný Hitler na nemeckých ženách. Viem si predstaviť tých pravicových tzv. reformátorov ako ženú takýchto ľudí do plynových komôr a z táborového rozhlasu sa ozýva „musíte sa obetovať v mene nevyhnutných ekonomických reforiem“.  

Vraj nie sú peniaze

          Práve táto krátka veta je tou najčastejšou frázou a výhovorkou za ktorú sa schovávajú naši členovia ponovembrových vlád a parlamentov ohľadom chýbajúcich peňazí v školstve, zdravotníctve, sociálnej sfére, podpore rodiny.... Takže si to rozoberme. Všetci dobre vieme koľko sa každoročne odčerpá – ukradne zo štátneho rozpočtu rôznymi pijavicami prisatými na tomto rozpočte, vrátane členov ponovembrových vlád a parlamentov, dokonca mnohé tieto zlodejstvá sa dejú v súlade so zákonom. Paradoxne títo zločinci za to že škodia občanom a štátu, berú ešte nadštandardné peniaze, pričom nič pozitívneho nevytvoria, vrátane žiadnych ekonomických hodnôt. Pričom ale paradoxne za tieto peniaze si kupujú či požívajú ekonomické hodnoty, na ktorých sa ale spolupodieľajú úplne iné profesie. Keďže to čo oni rozkradnú, chýba potom v štátnom rozpočte tak sa to rieši buď pôžičkami zo zahraničia, cez ktoré strácame ekonomickú a štátotvárnu svojbytnosť, alebo zdražovaním a zvyšovaním daní. A takto to ide dokolečka dokola, každý rok. Nečudujme sa potom, že niet na školstvo, zdravotníctvo, sociálnu sféru, demografiu, podporu rodiny, pre dôchodcov, pre ťažko zdravotne postihnutých, poľnohospodárstvo, vedu...

          Čo ma ale najviac šokuje, je mlčanie našich ekonomických elít. Doteraz ani jeden z nich nedokázal verejne povedať, že tie rozkradnuté milióny a miliardy majú TÚ ISTÚ HODNOTU ako tie pôžičky zo zahraničia. Pýtam sa, na čo je nám vlastne takéto stádo zbabelých ekonomických elít, ktoré sa spolupodieľa na týchto ekonomických zločinoch? Pričom dobre o tomto vedia, ale mlčia. Toto majú byť profesori a docenti ktorí učia na vysokých školách ekonomiku? Veď si len zoberme, koľko škôd napáchali na funkciách ministrov financií také súhrny ekonomických diletantov a ekonomických kreatúr typu Mikloša, Počiatka, Kažimíra a im podobných? Lebo aj toto je výsledok ich práce či „práce“.

Vladimír Pavlík      

    Facebook Print Friendly and PDF


             
Hlavná stránka