Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii.
Hlavná stránka

Vystúpenie v parlamente, k dianiu a situácii na Ukrajine, k vytvoreniu a schváleniu spoločného vyhlásenia parlamentu k situácii na Ukrajine.               

Necenzurované stránky obdržali vystúpenie poslankyne NR SR  Mgr. Heleny Mezenskej k situácii na Ukrajine.  Uverejňujeme ho v plnom znení, hoci spolupracovníci pani Mezenskej zo skupiny “Návrat k hodnotám“ vymazávali a dokonca aj vylučovali zo skupiny každého kto tam pridal odkaz na „Svedectvo bývalej mafiánovej svokry“, čím chceme dokázať, že si ctíme slobodu slova a pluralitu  názorov. Paradoxne, že práve tí, ktorí toto mazali a vylučovali zo skupiny za názory, ktoré sa nezhodovali s ich názormi, sú zväčša zbabelci nemajúci za sebou žiadnu minulosť, ktorou by sa preukázali, že dokázali bojovať aj proti presile štátnej moci, ktorá toto zlo zavádza. Už minulosť jasne ukazuje, že pokiaľ takýto ľudia získajú moc, tak popri cenzurovaní iných názorov dokážu aj likvidovať svojich oponentov. Aj keď ja osobne nemusím so všetkým súhlasiť čo napíšu iní autori na mojich stránkach, napriek tomu je to vždy uverejnené. Pochybujem, či je na internete nejaká súkromná stránka ktorá by umožnila takému množstvu ľudí vyjadriť svoj názor, ako je www.necenzurovane.sk.
                                      Vladimír Pavlík



V priebehu dvojdňového rokovania o situácii na Ukrajine odznelo na pôde parlamentu viacero argumentov, v zásade medzi opozíciou a vládnou stranou ide o postoje protichodného obsahu. A aj, keď zásadné stanovisko, respektíve Vyhlásenie NR SR k situácii na Ukrajine a postoj Slovenska znie veľmi všeobecne, až takmer frázovite, ja dobre viem, že jednoznačnému postoju k postupu SR a konkrétnym krokom vstupu do riešenia konfliktu sa i tak nevyhneme.   
Zaujať rozhodný a jasný postoj k vývoju situácie na Ukrajine  bude nevyhnutné a zaujať ho bez toho, aby sme si povedali pravdu o tom, aký skutočný a pravdivý význam a prínos má pre nás EÚ a spoločný postup s NATO, to jednoducho nepôjde. Už nie je možné ostať viac v klame. Nepostačí a nepomôže už ani žiadna prázdna a plochá propaganda. Je potrebné ísť hlbšie po poznaní a vyhodnotení konkrétnych argumentov.
Postoj k Ukrajine považujem za kľúčový nielen preto, zahraničnopolitická orientácia určuje rámce vnútroštátnej politiky, nielen preto, že sa týka možnosti záchrany životov zbytočne umierajúcich ľudí, ale aj preto, že tento nehumánny proces môžeme a sme povinní pozitívne ovplyvniť, zasadiť sa o jeho zastavenie.
Formovanie spoločného politického postoja k situácii na Ukrajine, ako sa ukázalo i v priebehu spoločného rokovania výborov a v parlamente, nie je možné oddeliť od dlhodobo nastolenej a napriek tomu účelovo prehliadanej spoločenskej objednávky. Požiadavky vykonať objektívnu previerku a audit významu a výhod nášho členstva v prozápadne a proeurópsky orientovaných integračných zoskupeniach.
Ak sme túto požiadavku doteraz úspešne obchádzali a zahmlievali skutočnosť, ja verím, že teraz je už všetkým jasné, že ďalej sa to obchádzať jednoducho nedá. Je čas vyložiť karty na stôl.
My nevyhnutne pre formovanie správnych a korektných zahranično -politických postojov k uskutočňovaniu potrebných spoločensko politických a občianskych zmien u našich susedov, potrebujeme nastaviť zrkadlo a mať odvahu vidieť skutočnú podobu, obsah a dopady integračných výsledkov v našej krajine. Diskusia z leta k vyhodnoteniu 10 rokov členstva SR v EÚ sa tak ukazuje byť nepostačujúca. Pre nedôveryhodnosť a nevyvodenie potrebných konkrétnych záverov svedčiacich o nenaplnených cieľoch, sa nám v tejto podobe vrátila opäť na pôdu parlamentu.
Byť  pripravení pozrieť sa do očí pravdy si však dnes žiada obrovský diel politickej odvahy. Odvahy spojenej so schopnosťou pokory, sebakritiky a schopnosťou priznať si zodpovednosť za zjašenosť, propagandu, účelovosť a uskutočnené omyly.
Ja som presvedčená, že bez odhalenia skrytej pravdy a bez reálneho posúdenia súčasnej situácie, dopadov, zmyslu a významu globalizačných procesov a integračných snáh Slovenska, nemožno správne a zodpovedne formulovať zahraničnopolitické postoje k Ukrajine a ani východiská pre budúcnosť a osud našej krajiny.
Objektívne vyhodnotiť záujem Ukrajincov vstúpiť do EÚ sa nemožno bez objektívneho posúdenia toho, čo my ako krajina už máme za sebou. Nevyhneme sa bilancii toho, čo nám integračný proces priniesol a do akej miery sa naplnili predsavzaté ciele, ku sledovaniu ktorých v referende o vstupe do EÚ a NATO boli vyzvaní i naši občania.
Rozpor ukrajinských občanov v otázke pristúpenia Ukrajiny  k asociačnej dohode, ako aj veľmi nízka účasť a nezáujem ľudí zúčastniť sa európskych volieb sú veľmi vážnymi signálmi, ktoré nemožno aj pre eskaláciu diania na Ukrajine, ktorá ohrozuje celú Európu, celý svet, viac prehliadať a bagatelizovať.
Je potrebné sa nimi vážne zaoberať a venovať im zvýšenú pozornosť pre formuláciu jednotného a jednoznačného stanoviska slovenskej diplomacie, pretože pri tvorbe a podpore mierových riešení, pre dosiahnutie udržateľného prímeria je úloha SR nezastupiteľná, ak nie priam rozhodujúca.
Väčšina poslancov z opozície v snahe presadiť spoločný postup Slovenska s vojenským zoskupením NATO, zvýrazňovali význam európskej integrácie potrebou uskutočnenia civilizačných zmien. Ich podstatou ako sa minule vyjadrili a predniesli je preniesť na Ukrajinu, to, čo sa už na  Slovensko prinieslo - ideí a hodnoty Západu.
Ak som ich odkaz a slová správne pochopila, za tie najdôležitejšie hodnoty považujú – demokratizáciu, našej spoločnosti,  pluralitu a prosperitu.
Porovnávajúc  spokojnosť opozičných poslancov s reálnym stavom a skutočnosťou, ja osobne poznajúc postoje a nálady obyčajných ľudí, mám stotisíc dôvodov pochybovať o naplnení prezentovaných ideí a hodnôt Západu. Skúsme sa na to pozrieť podrobnejšie.

  1. Nakoľko sa našej spoločnosti podarilo ju demokratizovať, ak hlas občanov a jeho účasti na priamej moci sa potláča a ignoruje, občianskymi petíciami, kde sa prejaví vôľa státisícov ľudí nie je ochota sa v parlamente vôbec zaoberať a vôľu ľudí ignoruje už aj nový prezident, ktorý bokom postaví státisícovú petíciu za podporu rodiny. Akú demokratizáciu spoločnosti sme naozaj dosiahli, ak celej spoločnosti vládne iba jedna strana a zneužívajúc svoju dominanciu si uzurpuje moc, kde sa len dá. Aká demokratizácia spoločnosti, keď v Deň oslavy Ústavy do parlamentu nepustíme občanov a ani legitímne demokraticky zvoleného poslanca. Aká demokratizácia spoločnosti, ak ľudí, čo majú iné názory nepustíme, ani na parlamentný balkón.

Aká demokratizácia spoločnosti, ak rastúca potreba účasti občanov na rozhodovaní o osude krajiny, ak volanie po zmene zákona o referende sledujúce zníženie kvóra,  sa pre politickú nevôľu stalo skôr scifi fikciou a utópiou.
Aká demokratizácia spoločnosti, ak elementárne a oprávnené nároky občanov sú nevymožiteľné pre prieťahy a mocenské ovplyvňovanie „nezávislých“ súdov?
K tomu skvelému obrazu demokratizácie spoločnosti už len prispieva porušenie a účelová likvidácia mnohých ľuďom prospešných občianskych združení, ktoré už nieželen neparticipujú pri legislatívnej činnosti, ale zápasia pre neexistujúcu podporu štátu s vlastným prežitím.

  1. Ani s ďalšou hodnotou a ideou Západu, prenesenou do našich podmienok nie sme na tom vôbec lepšie.

Pluralita názorov sa ukázala a stále ukazuje v priereze stále tých istých vystupujúcich politikov pred verejnoprávnou a aj komerčnými finančnými skupinami kúpenými kamerami. Televízie všetky do radu sú mocensky zneužívané a finančne ovládané a už dávno spravodajsky a informačne nie sú žiadnou zárukou prísunu objektívnych informácií. O akej pluralite názorov je teda reč?

  1. O dosiahnutej prosperite, v podobe vytunelovaných strategických podnikov a z nich vyneseného stámiliónového kapitálu za naše hranice už ani radšej nehovorím.

Prosperita v podobe státisícov Slovákov hladujúcich útočište v zahraničí, vykúpená obeťami rozdelených rodín, výkonom podradných prác v mnohých prípadoch kvalifikovaných ľudí. Som presvedčená, že o takej prosperite naši občania pri referende v 2004 vôbec nesnívali, po takej prosperite ani netúžili.
Čo nám Západ a dlhoročné integračné úsilie devalvované rastúcou a bujnejúcou korupčno oligarchickou mocou vlastne priniesli?
Nedostupné eurofondy ako jediná záruka investícii a rozvoja sú pre korupciu na všetkých vládnych a politických úrovniach dnes nedostupné a regionálne, socioekonomické rozdiely medzi regiónmi a ľuďmi nadobudli ešte väčšie a priepastne obludné rozmery. A to mali byť prioritné prínosy, pre ktoré sme do EÚ šli. Vykompenzovanie sociálno ekonomických rozdielov medzi ľuďmi a medzi regiónmi. Ako sme to vyrovnanie dosiahli. Ak naši ľudia majú 5 násobne nižšie mzdy ako pracujúci Západu, ak dotácie do poľnohospodárstva sú na Slovensku 5 x nižšie ako dotácie pre Maltu? Ani bezdomovcov umierajúcich od hladu a chladu sme na uliciach na Slovensku pre príchodom hodnôt Západu nemali, nebol tu taký rozsah úžery, ktorá bezradných ľudí pripravila o strechy nad hlavami a doviedla ich na ulicu, k ideálnemu obrazu nepridávajú ani sociálne samovraždy, naši pracovníci pracujúci v priemyselných parkoch nadnárodných západných spoločností v podmienkach na hrane porušovania nielen pracovných ale dokonca i ľudských práv.
Čo tej Ukrajine ako dobrí susedia a bratia chceme vlastne ponúknuť, ak nechceme byť zlomyseľní, zastretí a falošní?
A prečo sa čudujeme, že sa bránia?? Pred prenosom hodnôt Západu, pred poznaním toho, čo sme my v dobrej viere, v manipulácii a nevedomí sledujúc ciele politickej propagandy dosiahli....demokratizáciu, pluralitu, prosperitu s trpkou príchuťou a otázne uskutočneným zhmotnením?
To ich naozaj chceme vhnať do bludiska, z ktorého sa my sami nevieme vymaniť? Aká to len môže byť slobodná vôľa Ukrajincov pristúpiť k dnes otáznym hodnotám a ideám EÚ, ak je poliata ich vlastnou krvou? Krvou ľudí. Čo je to za slobodu?
Sebakriticky priznávajúc si povedzme nakoľko sme oprávnení v spoločensko, politicko, občianskej a hospodárskej rozvojovej klíme, v ktorej sme my sami, poskytovať Ukrajine vzorové príklady? Nakoľko jej môžeme byť my sami príkladom. Veď sami s neduhmi, ktoré im vyčítame, si nevieme po 10 rokov s pomocou Únie poradiť?

Možno som mladá politička, ako na to upozornil pán Dzurinda, ale som dosť zrelá na to, aby som v zodpovednosti za pozíciu, na ktorej som, so skúsenosťou a s prežitím oboch režimov, keď sme patrili raz k Východu a teraz zase k Západu, prezentovala svoj vlastný postoj a načrtla aj možné východiská.
Som presvedčená, že tento môj postoj súladí s prianím mnohých bežných ľudí, ktorí volajú po vyváženom udržiavaní a rozvíjaní plnohodnotných vzťahov so všetkými krajinami Východu, Západu, Severu aj Juhu. Neprajú si žiadne napätie a vyostrené konflikty a jednostrannú vnútroštátnu ani zahraničnopolitickú orientáciu. Jednosmerná orientácia je vždy na škodu, pre toho kto sa pre ňu odhodlá. Nerobme preto stále tie isté chyby a omyly.
Som za všestranný rozvoj  priateľských, mierových hospodárskych a kultúrnych vzťahov so všetkými krajinami. So všetkými, ktoré nás ako svojprávneho, plnohodnotného, rovnocenného a slobodného partnera a krajinu uznajú.
Minulosť a súčasnosť spojená s krviprelievaním pre otázku vstupu Ukrajiny do EÚ je jasným signálom, že model jednostranného pridružovania  sa krajín ako je aj naša k Východu, alebo Západu zlyhal, je v koncoch a čoraz viac sa stáva prežitkom.
Za duálnou optikou videnia sveta a Európy, za jej delením na Východ a na Západ je treba dať raz a navždy bodku. Takéto prístupy v tvorbe novodobej politiky sú podľa môjho presvedčenia zastaralé.
Múdri ľudia, nezaťažení zlobou, krivdami z minulosti a predsudkami majú prirodzenú potrebu sa spájať, nie rozdeľovať.
Ani Ukrajina a ani my nepatríme k Západu a ani Východu, patríme sebe samým a máme právo ako suverénny štát slobodne vstupovať do vzájomne výhodných a priateľských vzťahov s krajinami celého sveta, bez toho, aby nás niekto zneužívajúc svoju dominanciu obmedzoval.
Do jednostrannej zahraničnopolitickej orientácie nás nemá právo nik nútiť.
Negatívne skúsenosti, čo máme za sebou a ktorým žiaľ aj dnes musíme čeliť nás majú poučiť, že viac nedovolíme byť svedkami a obeťami ani Východnej a ani Západnej propagandy. Že odmietneme byť pokusnými králikmi.
Studená vojna skončila pred 60 rokmi a tí, ktorí v tom zastaralom a prežitom štvavom a ľudí zbytočne deliacom vzorci chcú ostať žiť, nepochopili výzvy formovania a tvorby nového sveta.
Tie nestoja na delení ľudí na východných a západných,  na takých, či onakých. Nedopusťme viac, aby sa naši potomkovia povinne raz učili ruštinu a potom odrazu vývoj dejín otočíme na ruby.
Sme stred Európy, dokonca jej križovatkou a našim historickým predurčením je, v tomto poznaní sa zasadiť a ukotviť. Stáť pevne na svojom mieste, na svojich základoch. Bezhlavo odtrhujúc sa od svojich základov, nevrhať sa doprava a ani doľava.
Mať ustálené dobré a vzájomne prospešné vzťahy so všetkými, ktorí nás v našej autenticite a suverenite uznajú.
Ak naši predstavitelia budú múdri, ak budeme všetci múdri, pochopíme, že máme byť mostom a potrebujeme Východ, Západ, Sever a Juh Európy a celého sveta spájať, do jedného celku.
Integrita na princípe vzájomného rešpektu a uznania je budúcnosť a ustálené riešenie, lebo je postavená na dobre, uznaní, stabilite a slobode každej krajiny a to prispieva k stabilizácii Európy a celého sveta.

    Facebook Print Friendly and PDF


             
Hlavná stránka