Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii.
Hlavná stránka

OTVORENÝ LIST MATKY MAROŠKA IŠTVÁNA PREMIÉROVI SLOVENSKEJ REPUBLIKY             

Pán premiér,

týmto listom poukazujem na stav zdravotníctva v Slovenskej republike, ktorej ste premiérom.
Na základe osobnej skúsenosti, ktorá skončila smrťou môjho syna v deň, kedy sa rozhodovalo o Vašom zvolení za prezidenta.

Som úprimne rada, že Božia spravodlivosť a voliči rozhodli o volebnom výsledku a Vy osobne ste zostali premiérom Slovenskej republiky vo vláde,  ktorú ste zostavili a doteraz viedli.
A tak sa Vás pýtam:

Kto zodpovedá za to, pán premiér, že slovenské zdravotníctvo je v takom úbohom stave?

Ja si myslím, že ste to práve Vy, kto za to má zodpovedať. Vy máte niesť plnú zodpovednosť za to, v akom stave je toto zdravotníctvo, ako je financované aj odborne zastrešené. To Vy ako premiér vlády vyberáte nielen svoje sekretárky, ale aj ministrov, ktorí riadia jednotlivé rezorty. To Vy ako premiér vlády máte kontrolovať, akým spôsobom a s akým výsledkom riadia pridelené rezorty.

Podľa môjho názoru nie je v poriadku, ak nie sú prioritne kvalitne vybavené spádové nemocnice, pretože do nich sa dostávajú ľudia, ktorí v regióne žijú a pracujú, ich deti a ich rodičia. Aj Vaši doterajší voliči. Práve tieto nemocnice by mali mať dostatočné finančné a odborné vybavenie. V prípade môjho syna mám o tom vážne pochybnosti.Domnievam sa, že moje dieťa nemalo byť ponechané na detskom oddelení nemocnice v Revúcej a malo byť hneď prevezené na špecializované pracovisko, kde by dokázali diagnostikovať problém a poskytnúť synovi primeranú pomoc. Som presvedčená, že by Maroško mal šancu dnes žiť. Túto moju domnienku overí Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a polícia, dúfam, že čestne a spravodlivo.

Ibaže z môjho pohľadu táto situácia nie je o jednej lekárke, ktorá nevie zapnúť gombíkna resuscitačnom prístroji, či o jednej nemocnici, kde možno dieťaťu nebola primerane poskytnutá zdravotná starostlivosť a zlyhala aj následná komunikácia vedenia s rodičmi.Je o celom zdravotníckom systéme –domnievam sa, že ide o chorý systém, v ktorom štát neproporčne financuje jednotlivé oblasti poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Pokladám to za zlyhanie nielen ministerky zdravotníctva, ale aj premiéra, ktorý v konečnom dôsledku zodpovedá za chod štátu a sám má niesť zodpovednosť, ak si zvolí ministra, ktorý nedokáže účinne viesť pridelený rezort. 

Som presvedčená, že Slovenská republika porušila moje právo ako rodiča nesúhlasiť s odpojením môjho dieťaťa z prístrojov – podotýkam, že nešlo o zlú vôľu DFN v Banskej Bystrici, Slovenská republika zákonom prikazuje poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti  pri zistení klinickej smrti bezprostredne odpojiť pacienta bez ohľadu na názor jeho blízkych.

Taktiež podľa môjho názoru Slovenská republika porušila ústavné právo môjho dieťaťa na primeranú zdravotnú starostlivosť. Rovnako si myslím, že Slovenská republika porušuje ústavné právo na primeranú zdravotnú starostlivosť nás všetkých, ktorí nemáme v regiónoch nemocnice s potrebným vybavením a odborným zázemím.

Vyzývam Vás preto týmto otvoreným listom, pán premiér, prijmite svoju zodpovednosť   za súčasnú situáciu v slovenskom zdravotníctve. Prosím, odvolajte ministerku zdravotníctva alebo sám odstúpte.

Elena Ištvánová

Predná Hora 480, 049 01

Charta 2012

___ Pôvodná správa: ________________________
> Od: "Jašková Eliška" >
Komu: "elena.istvanova@centrum.sk" >
Dátum: 03.04.2014 13:10 >
Predmet: RE: >
Vážená pani Ištvánová, Váš e-mail sme dostali, rovnaký prišiel aj 31.3. 2014, potvrdzujem jeho prijatie. Prajem Vám všetko dobré. S úctou PhDr. Eliška Jašková vedúca oddelenia styku predsedu vlády SR s verejnosťou Kancelária predsedu vlády SR Úrad vlády SR Námestie slobody 1 813 70 Bratislava 1 T: 02/572 95 393 F: 02/544 15 428 e-mail: eliska.jaskova@vlada.gov.sk

-----Original Message-----
From: elena.istvanova@centrum.sk [mailto:elena.istvanova@centrum.sk] Sent: Thursday, April 03, 2014 12:10 PM
To: premier@vlada.gov.sk
Subject: V prílohe zasielam otvorený list a žiadam o potvrdenie jeho prijatia na mail. Elena Ištvánová Predná Hora 480, 049 01


Ľudia, prosím, venujte pozornosť prípadu môjho syna, aby sa to, čo sa stalo môjmu dieťaťu, nestalo aj Vašim deťom, Vašim rodičom či Vám samotným.

Maroškov príbeh

Môj syn Maroško mal viacnásobné postihnutie – hemiparetickú DMO, zavedený shunt a autizmus. Jeho stav sa v priebehu času zlepšoval, chodil, naučili sme sa spolu komunikovať tak, že nás vzal za ruku a doviedol k tomu, čo chce.
24.3.2014 podstúpil v Detskej fakultnej nemocnici v Banskej Bystrici plánovaný operačný zákrok predĺženia šľachy na ochrnutej nohe, nakoľko pri rýchlom raste sa mu noha krivila. V dobrom stave bol prepustený v utorok ráno domov.
Vo štvrtok ráno bol unavený, spavý a raz zvracal, v telefonickej konzultácii odporúčala pediatrička ešte počkať, no keďže sa stav dieťaťa nezlepšovala, volal manžel popoludní RZP. Tí ho previezli do revúckej nemocnice, kde mu stúpala teplota a stav sa zhoršoval – liečili antibiotikami a zábalmi. Na druhý deň ráno syn prestal dýchať,  pričom jeho resuscitovanie - podľa popisu môjho manžela, ktorý bol so synom hospitalizovaný - prišla realizovať lekárka, ktorá sa okolostojacich pýtala, aký gombík treba na prístroji zapnúť.

Po 17 minútach resuscitovania sa dýchanie obnovilo a vtedy privolali vrtuľník, ktorý syna prepravil do Detskej fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici. Tam však skonštatovali   po vyšetreniach ťažké poškodenie mozgu s jeho opuchom a klinickú smrť. Napriek môjmu nesúhlasu dieťa odpojili dňa 29.3. 2014 z prístrojov.

Smutné bolo, že sme po odvoze syna zostali stáť a čakať na chodbe nemocnice, neprišiel tam   však za nami žiadny lekár, ktorý by s nami o celej situácii hovoril. Keď som šla vyžiadať kópiu synovej dokumentácie, dozvedela som sa, že mám podať písomnú žiadosť a kópia je spoplatnená. Doniesla som teda žiadosť napísanú, potom mi sekretárka prefotila synovu dokumentáciu. Až od nej som dostala do ruky prepúšťaciu správu. V rámci prefocovaniadokumentácie prišla do miestnosti pani, ktorá sekretárke oznámila aby tej pani (ako mne) zapísala doklad o počte strán, ktoré prefotí a dala mi to podpísať (snáď to bola primárka nejakého oddelenia, neviem, nikto mi tú pani nepredstavil a ona sa tiež nepredstavila). Pani sekretárka sa správala skutočne slušne a ľudsky, čo si však nemyslím o prístupe riaditeľky nemocnice (ja osobne by som na jej mieste prišla z vedľajšej miestnosti a povedala aspoň pár slov), snáď primárky a lekárov – pokladám to za zlyhanie komunikácie nemocnice s nami ako rodičmi dieťaťa.

Domnievam sa, že moje dieťa nemalo byť ponechané na detskom oddelení nemocnice v Revúcej a malo byť hneď prevezené na špecializované pracovisko, kde by dokázali zistiť a poskytnúť včas primeranú pomoc. Som presvedčená, že by Maroško mal šancu dnes žiť.

Tiež som presvedčená, že Slovenská republika porušila moje právo ako rodiča nesúhlasiť s odpojením môjho dieťaťa z prístrojov – podotýkam, že nešlo o zlú vôľu DFN v Banskej Bystrici, Slovenská republika zákonom prikazuje poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti  pri zistení klinickej smrti bezprostredne odpojiť pacienta bez ohľadu na názor jeho blízkych.

Rovnako podľa môjho názoru Slovenská republika porušila ústavné právo môjho dieťaťa na primeranú zdravotnú starostlivosť, lebo zdravotnú starostlivosť, ktorá mu bola poskytnutá nepokladám za primeranú a verím, že moje domnienky potvrdí aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a polícia.  

Rovnako si myslím, že Slovenská republika porušuje ústavné právo na primeranú zdravotnú starostlivosť nás všetkých, ktorí nemáme v regiónoch nemocnice s potrebným vybavením a odborným zázemím. Ak ste doteraz verili touto vládou prezentovaným argumentom, že jednoducho štát nemá viac peňazí, ktoré by do zdravotníctva mohol dať, tak si položte otázku Ako je možné, že pri takomto stave finančného a odborného zaistenia spádových nemocníc má tento štát dostatok peňazí na luxusné financovanie liečieb alkoholikov?Od minulého roka im hradia zdravotné poisťovne nie jednu, ale dve komplexné liečby na Prednej Hore ročne (t. j. spolu 6 mesiacov každý rok). Pritom deň liečby jedného alkoholika nás stojí vyše 40 eur denne. Ak vezmeme do úvahy, že mnohí z nich sú nezamestnaní, tak štát za nich platí zdravotné odvody cca 32 eur mesačne. Z ročných štátom zaplatených odvodov tak majú ročne cca 8 dní liečby, zvyšok (t. j. v prípade dvoch komplexných liečieb 172 dní x 40 eur) vyskladáme z našich zdravotných odvodov. Je podivuhodné štedré financovanie liečiebzávislákov v tomto štáte, kým napríklad pri liečbe obezity postupujú diskriminačne – nehradia pacientom liečbu obezity vôbec a dokonca stanovujú mesačný limit (tzv. „vzorec života“), nad ktorý nepreplatia nový liek snáď predlžujúci život pacientovi s vážnou chorobou. Vo veci som oslovila aj prezidentku Združenia zdravotných poisťovní MUDr. Kafkovú, jej vyjadrenie tiež budem medializovať.

Odlišnosť prístupu vlády k stavu našich spádových nemocníc a financovaniu liečby závislých dokumentujem na obrázkoch (vidíte na nich zaplátané steny detskej nemocnice aj vybavenie protialkoholickej liečebne – mimochodom, to v strede na fotografii s kreslami je umelá fontánka a záber z tenisového kurtu je už nový v rámci aktuálne prerábaného športového areálu za pol milióna eur, má aj večerné osvetlenie). Názor si urobte sami. 

Viete, žijem na Prednej Hore a je mi nanič, keď vidím, ako sa alkoholičky prechádzajú po areáli bez zdravotného sprievodu, hrajú tenis či alkoholici futbal, vyspevujú pri ohníčku, pohodlná rekreácia plne hradená z našich zdravotných odvodov. My sme si nemohli dovoliť pre Maroška ani lekármi odporúčaný rehabilitačný pobyt, nakoľko doplatok pre nutného sprievodcu – rodiča sme nedokázali uhradiť. A pritom ja som cestovala pred šiestou ráno denne do práce a robím odbornú prácu, desiatky rokov som nebola na PN pri žiadnej chorobe (pretože by sme ani nezaplatili bežné životné náklady za ten mesiac).

Tí, ktoré máte sami zdravotné problémy alebo niekoho blízkeho s vážnou chorobou chápete o čom teraz hovorím, tiež sa Vám zrejme stalo, že ste nemali na doplatky na pomôcku, rehabilitačný pobyt či iné veci potrebné pre chorého blízkeho človeka. Ja niekedy uvažujem, ako sa vôbec dokážu závisláci, chodiaci znovu a znovu na „pobyt“, pozrieť nám ostatným    do očí – mne a mojim deťom, Vám, svojim deťom a rodičom, či majú aspoň štipku svedomia alebo len bez akýchkoľvek morálnych zábran ťažia z tých ostatných. Míňajú svojim nezodpovedným prístupom peniaze, ktoré naozaj v spádových nemocniciach chýbajú.  Osobne si myslím, že tí so svedomím prídu raz a potom žijú zodpovedne, pokladám za oprávnené spoplatniť im opakované liečby.

Som presvedčená, že tento štát zabil moje dieťa. Tu nejde o jedného lekára alebo jednu nemocnicu, ako sa nám snažia nahovoriť. Tu ide o chorý systém, v ktorom štát neproporčne financuje jednotlivé oblasti poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Pokladám to za zlyhanie nielen ministerky zdravotníctva, ale aj premiéra, ktorý v konečnom dôsledku zodpovedá    za chod štátu a sám má niesť zodpovednosť, ak si zvolí ministra, ktorý nedokáže účinne viesť pridelený rezort. 

ĽUDIA, NEMLČME UŽ, DOSŤ BOLO TOHTO ZNEUŽÍVANIA.

Podporte môj otvorený list premiérovi Slovenskej republiky tým, že ho budete zdieľať a šíriť.

Týmto úprimne ďakujem za mimoriadne citlivý a ľudský prístup a ochotu pomôcť  nám obyčajným občanom - rodičom pánovi predsedovi nášho banskobystrického samosprávneho kraja Mgr. Ing. Mariánovi Kotlebovi, ktorý na základe môjho telefonátu   na svojom úrade v piatok popoludní 28.3.2014 prerušil pracovné jednanie a snažil sa aj osobne intervenovať, aby nemocnica moje dieťa z prístrojov neodpájala. 

    Facebook Print Friendly and PDF


             
Hlavná stránka