"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

List býv. politického väzňa Jozefa Vaškoviča z Viedne V. Pavlíkovi, ktorý sa týka nás všetkých             

             Vo Viedni. 23.9.2013.

Vladko zdravím.

Odpovedám na Tvoj list. ktorý som spolu s disketou dostal 18.9.2013. Píšeš závažné veci. Čo na nich povedať ? Som presvedčený, že tu nepomôžu žiadne rezolúcie alebo výzvy. Po roku 1968 sa dostala k moci bezcharakterná spodina mladých členov Štátnej bezpečnosti. Každý z nich v rýchlo kurze dostal titul JUDr. Patril medzi nich i dnešný JUDr. Fico. Ťažko povedať, či to boli komunisti, alebo židia, alebo oboje. Dostali od diabla obrovskú moc. Po roku 1968 som mal s nimi veľa čo do činenia. Bol som vypočúvaný i trikrát do týždňa na Štátnej bezpečnosti v Košiciach. Dobre poznám ich charakterové vlastnosti, ich mentalitu i spôsoby vyšetrovania. Často mi pri výsluchoch zdôrazňovali, že majú neobmedzenú moc, že pre nich neplatí žiaden zákon, lebo oni sami sú zákonom, že si môžu robiť s každým človekom čo sa im zachce. Môžu obviniť i prezidenta z hoci čoho a nechať ho zatvoriť. Títo ľudia kde prišli všade dostali všetko zadarmo a každý sa ich bál. Mnohí neplatili ani v reštauráciách. Sám som bol toho svedkom. Ak niekedy zaplatili, tak len navonok. Peniaze sa im vrátili nazad. Ak potrebovali niekoho obdarovať, tak u tých, ktorí boli u nich v nemilosti urobili domovú prehliadku a zobrali si čo sa im hodilo. Ak si niekto dovolil proti tomu protestovať a nedržal ústa, tak ho podobne ako mňa, na pár rokov za vykonštruované obvinenia zatvorili.

Za desiatky rokov si zvykli, že sa im nikdy nič nestalo. Žiaden sudca, prokurátor, politik, alebo niekto z polície sa proti nim neodvážil postaviť. Pretože v tej dobe boli mladí a nemali veľké skúsenosti s kradnutím a rabovaním, učili sa rabovať a kradnúť u takých ľudí ako som ja. Proste prišli do domu ako napríklad eštebák poručík Demikát, / pravá ruka Vladimíra Mečiara a dnešný úspešný majiteľ bývalých štátnych podnikov a podnikateľ z Košíc / alebo eštebák major Hrivňák a zobrali si všetko, čo sa im zapáčilo. A pretože sa im nikdy nemohlo nič stať a prokuratúry v Košiciach, / a nielen v Košiciach, ale po celej republike / boli na ich strane, tak s každým okradnutím nejakej rodiny ktorá bola u nich v nemilosti, rástla ich chuť na nové a nové zlodejčiny. U takých ľudí ako u mňa toho veľa zobrať nemohli, jedine to. čo som ako robotník ťažkou prácou nadobudol. Týmto nenásytným beštiám to ale nestačilo a stále premýšľali ako prísť k nejakému veľkému lupu.

K tomu im napomohol rok 1989 a takzvaná demokracia spojená s privatizáciou. Otvorili sa hranice na západ a tým sa im otvorili nevídané možnosti. Začalo sa privatizovať, čiže kradnúť všetko, čo patrilo celému národu. Tieto nenásytné beštie sa vrhali ako vlci na všetko čo sa dalo sprivatizovať, - často i so zamestnancami. Keď zistili, že na vedenie tak obrovského majetku nemajú schopnosti, že im ich obmedzené rozumové schopnosti nestačia, tak to začali ako hyeny predávať zahraničným záujemcom. Tí s ukradnutými vecami mali veľké skúsenosti. Tak sa z tejto hŕstky eštebákov stali milionári a miliardári, topiaci sa v peniazoch. Možno sa dnes už i hanbia za to, že začínali tak skromne a primitívne keď im k ich šťastiu po roku 1968 stačil i ukradnutý bakelitový fotoaparát značky Pionier v hodnote 49 čsl. korún, ktorý major eštebák Hrivňák ukradol mojím štyrom maloletým deťom spolu s detskými rozprávkovými knižkami a inými vecami z môjho bytu. Dodnes nič z ukradnutého nevrátili, ani neuhradili. V tej dobe eštebákom stačili i také malé lupy. Žiarili spokojnosťou a slastne mľaskali, akej „cennej“ veci sa zmocnili. Tak začínali dnešní miliardári, také boli ich začiatky.

Dnes sa prispôsobujú všetkému, z čoho majú úžitok. Pekne to píšeš v jednom zo svojich článkov o sedembolestnej Panne Márii. Prečo by títo diablovi viditeľní služobníci neuctievali slovenskú sedembolestnú Pannu Máriu, keď im to prináša zisk a môžu sa ňou zaštítiť tak. ako sa po roku 1989 zaštiťovali disidentmi podobnými Václavovi Havlovi.

Dnes je to sedembolestná Panna Mária, alebo európsky Brusel, európske zákony a židovské banky. Oni budú uctievať a slúžiť hocikomu, u koho sa budú mať dobre. Samozrejme, že budú mať plno reči o demokracii, o všeobecnom blahobyte všetkých ľudí a tvrdeniu Mečiara. že zo Slovenska urobia druhé Švajčiarsko. K problémom prostých ľudí sú hluchí a slepí počnúc prezidentom, cez ministerstvá, súdy, prokuratúry, políciu až po tých najmenších úradníkov nikto nechce vidieť realitu. V ľuďoch vypestovali hrôzu a strach zo straty zamestnania, z nedostatku, z biedy, z falošného obviňovania z toho, čo sa nikdy nedopustili a zatvorenia. Preto je väčšina ľudí ticho. Boja sa, aby neprišli nielen o prácu, ale i o slobodu. Každý protest a nespokojnosť je označovaná vládou za extrémizmus, terorizmus, antisemitizmus, rasizmus a podobne. A nad takýmito ľuďmi sa začnú sťahovať čierne búrkové mračná. Každý sa ich začína z obavy strániť, aby i na nich nepadlo niečo z obvinení týchto smelých, čestných a bezúhonných ľudí.

Pekne a pravdivo o tom píše vo svojej „Výzve slobodných občanov Slovenska“ pán Peter Bulla, dôchodca z Liptovského Trnovca. Natíska sa ale otázka, či je vôbec ešte na Slovensku nejaký slobodný občan. Podľa mojej mienky sa zo všetkých slobodných občanov na Slovensku stali otroci, bez toho aby si 10 uvedomili. Na Slovensku Vám už nič nepatrí ! Nenechajte sa klamať rečami politikov, alebo čelných predstaviteľov štátu. Tá sloboda, o ktorej sú Slováci presvedčovaní, nie je žiadna sloboda. Je to rafinované otroctvo pod rúškom slobody. Na Slovensku si na poli nesmiete sami posadiť ani to, čo by ste chceli. Na všetko musíte mať z Bruselu povolenie. Bez povolenia z Bruselu sa nič nedá urobiť. Ak Brusel /predtým Moskva / povie, že na Slovensku sa prevádza rasizmus proti cigánom, židom alebo homosexuálom, tak to platí a nikto z Vás nič proti tomu neurobí. Ak nejaký nespokojenec má deti, tak mu môžu deti odobrať a dať ich na prevýchovu homosexuálom, alebo pedofilom Ak sa nájde nejaká skupina ľudí, ktorí sa proti tomu postavia, sú okamžite obvinení z rasizmu, extrémizmu a antisemitizmu a ich vlastná slovenská vláda zaháji proti nim nemilosrdné trestné stíhanie.

Radičová s Ficom zapredali Slovensko. Na úkor slovenských občanov vybrali obrovské pôžičky od židovských lichvárských svetových bánk a peniaze previedli do Bruselu. Tam z toho žijú hlavne vysokí bruselskí politici a tisíce nič nerobiacich úradníkov a komisárov, z ktorých niektorí poberajú mesačne až 20.000 Eur, nehľadiac na ďalšie mimoriadne odmeny. Odkiaľ by mohli mať toľké peniaze, keď každý európsky štát i Nemecko zápasí s krízou a nedostatkom ? Dostávajú obrovské peniaze z toho, čo im poskytlo Slovensko, Česko, Maďarsko, Rumunsko, balkánske štáty, Poľsko a mnohé iné svojimi pôžičkami. Žijú si luxusne na úkor Vás všetkých. Aby ste veľmi nereptali, tak občas i Slovensku hodia z toho čo im Fico s Radičovou poslali, pár odrobiniek vo forme nejakých dotácií.

Pán Bulla pekne píše, aby si zlodeji z radov bývalých eštebákov zobrali svoje nakradnuté peniaze a odišli. Mal by si byť vedomý toho, že oni neodídu. Sú ako imelo, ktoré sa prisalo na strom a odoberá zo stromu živiny do tej doby, dokiaľ strom nevyschne. Politici, milionári a multimilionári dobrovoľne neodídu, tak ako imelo dobrovoľne neodíde zo stromu. Musí sa strhnúť, aby strom mohol žiť. Tak isto je to s nimi. Naučili sa žiť na úkor ľudí, donekonečna z nich sať ich energiu a rásť do výšky i šírky, bohatnúť bez práce. A oni sa nevzdajú takého pohodlného života ani dobrovoľne neodídu. Pán Bulla ich môže vyzývať, ale to nebude nič platné. To je to isté, ako keby sa človek postavil pod strom a kričal na imelo, že už toho vysávania bolo dosť, aby imelo okamžite opustilo strom. Tuje treba podniknúť ráznejšie kroky. Lenže aké, keď cely byrokratický aparát Európskej únie je rozbujneným imelom, žijúcim na úkor tisícov „vyschýnajúcich stromov“ po celej Európe. A nenásytné imelo chce stále viac a viac živín. Nestačí im už ani to. čo vysajú zo stromu.

Nedávno sa popradský primátor potomok komunistických eštebákov dal počuť, že chce. aby mu Svetové združenie politických väzňov dalo 30.000 Euro odškodného za to, že sa o ňom nevhodne bývalí politickí väzni vyjadrili. Už mu nestačí ani to. čo za túto dobu demokracie nakradol, nestačí mu kráľovský primátorský plat ktorý dostáva, chce dokonca i odo mňa. vyhnanca z Československa, ktorému za celoživotnú ťažkú prácu priznali 140 Euro dôchodku a ktorý sa dodnes nesmie na Slovensko vrátiť, aby som mu zo 140 Euro dôchodku prispel do požadovanej sumy 30.000 Eur ako odškodné za to, lebo sa cíti od nás. politických väzňov niečím urazený. To už je vrchol cynizmu. Taký človek by mal byť vyvedený v Poprade pred svoj úrad a bez rozsudku zastrelený, tá sviňa nenažratá.

Pán Bulla sa obracia na všetkých neskorumpovaných policajtov, vojakov, novinárov, sudcov, a iných slušných ľudí, aby sa postavili za občanov Slovenska. Neviem, koľko slušných ľudí sa dnes na Slovensku z týchto skupín nájde, či by ich bolo toľko, aby sa dali spočítal na prstoch jednej ruky. Už 40 mesiacov, mesiac čo mesiac posielam ..Protesty” proti zvoli štátnych orgánov na Slovensku, počnúc prezidentom, cez súdy, prokuratúry, ministerstvá, masovokomunikačné prostriedky a podobne. Týchto Protestov som poslal za 40 mesiacov viac ako 1.000 kusov. Z niektorých inštitúcií som ani za 40 mesiacov každomesačného posielania „Protestov“ / na rôzne témy / nedostal žiadnu odpoveď. Mnohí, ako napríklad prezidentka sudcov Slovenska pani JUDr. Bystrianská z Okresného súdu Košice za 40 mesiacov nereagovala ani na jeden ! Podobne je to s takmer všetkými redakciami novín a časopisov. Dokonca nereagovali ani raz na ne takí národovci ako je pán Ing. Ján Slota, ktorého som tiež zaradil medzi adresátov ktorým som ..Protesty“ na vedomie posielal do miesta jeho trvalého bydliska v Žiline, Horný Val 10. A pritom sa on sám i s bývalým eštebákom Mečiarom celé roky vyhlasoval za toho najvernejšieho a najspravodlivejšieho Slováka zo všetkých Slovákov.

Príbeh ktorý uverejňuješ na internete ohľadne pani Bobekovej, jej vnuka a dcéry je viac ako otrasný. Sú tam zverejňované skutočnosti a odhalenia, pri ktorých tuhne krv v žilách. A ešte neuveriteľnejšie je to. ako na to reagujú súdy. prokuratúry a slovenská vláda. Všetci sa tvária, že všetko je v najlepšom poriadku. Nič sa ich nedotýka, nič sa nerieši. Je to to isté. ako reakcia politikov na kauzu Diamantovej bane. ktorú Slovensko kúpilo v Juhoafrickej republike za peniaze slovenských daňových poplatníkov, pričom sprostredkovateľa tejto kúpi zahraničného Slováka pána Petrova okradli o takmer 5 miliónov dolárov.
Pokiaľ budete riešiť na Slovensku problémy tak, že sa sami budete vešať, brať si dobrovoľne životy, páchať sebavraždy. tak sa nič nevyrieši. Ak sa nejaký zúfalec k takému činu odhodlá, tak by nemal odísť do záhrobia sám, ale vziať si so sebou čo najviac tých, ktorí sú za túto situáciu zodpovední.

Na Slovensku postrádate vedúce osobnosti. Tých sa eštebáci a komunisti prezieravo zbavili tak, že ich vyhnali z republiky do vyhnanstva z ktorého sa ani dodnes nesmú vrátiť, aby nejakým spôsobom neovplyvňovali vývoj na Slovensku, jeho rozkrádanie a zadlžovanie. Keby sa slovenskí vyhnanci zo zahraničia na Slovensko vrátili, súčasná vláda by ich nechala zatvoriť. Mne sľúbili. že ak sa vrátim, tak ma zatvoria na ďalších 40 mesiacov, znovu v Ilave. Aby týmto ľuďom zabránili sa vrátiť, pri rehabilitáciách po nástupe demokracie odsudzovali týchto ľudí k vyšším trestom, než samotná komunistická moc. Keď som požiadal o rehabilitáciu v roku 1991, odsúdil ma komunistický sudca JUDr Motyka Ambróz z Košíc za čin, ktorý- som nikdy nespáchal k vyššiemu trestu než samotní komunisti v dobe svojej krutovlády a to len preto, aby mi bolo znemožnené ako trestanému mať účasť vo verejnom živote v novom „demokratickom“ zriadení. Žiaľ o tom na Slovensku len málokto vie. Masovokomunikačné prostriedky o tom museli a dodnes musia mlčať a tak prakticky nikto nič nevie o zločinoch ktoré prebiehali pri rehabilitáciách bývalých politických väzňov. Vo skutočnosti už i tak nie je čo zachraňovať, pretože čo sa dalo predať, to už eštebáci predali do zahraničia. Každý Slovák je zadlžený na niekoľko generácií dopredu. Neviem ako to budú splácať dnešné deti. Budú pracovať len za stravu a budú preklínať tých, ktorí toto spôsobili.

Na Ostravsku sprivatizovali eštebáci uhoľné bane a predali ich zahraničiu. Teraz nasáva ich zatváranie. Tisíce baníkov prichádza o prácu. Stavajú sa z nich nezamestnaní a bezdomovci. Dnešní zahraniční majitelia baní tvrdia, že ťažba uhlia je pre nich v Českej republike nerentabilná. V ich vlastných krajinách je pre nich rentabilnejšia. Preto budú dodávať uhlie do Čiech zo svojich krajín. Ak obyvatelia Čiech nebudú spokojní, tak ich nechajú pomrznúť. A ak im uhlie dodajú, tak jedine na pôžičku, pretože Česi to nebudú mať z čoho zaplatiť.

Prichádza zlá doba. Mám za to, že vypuknú nepokoje a byrokrati z Bruselu včítane tých slovenských, ktorí tam sú a poberajú nehorázne sumy peňazí to nebudú môcť zastaviť ani vojenskou intervenciou, ako to urobili v Juhoslávii. Keď bombardovali Juhosláviu, slovanské kmene Čechov a Slovákov súhlasili s tým, aby lietadlá s bombami NATO prelietavali cez Čechy a Slovensko a tak ničili zem obývanú Slovanmi, ktorí tvrdo bojovali proti mohamedánskej presile a rozpínaniu. Pritom jediní Juhoslávci sa v roku 1968 postavili na stranu Československa a nezúčastnili sa okupácie našej krajiny. Za to sa im slovenská vláda odvďačila tak, že súhlasila, aby juhoslovanské kmene Slovanov boli bombardované a čelný predstaviteľ týchto kmeňov aby bol popravený v cele v Bruselu. Nakoniec na to doplatili samotní Slováci, lebo NATO zbombardovalo v Juhoslávii mosty cez Dunaj a zastavili tak jedinú vodnú cestu pre slovenské lode plávajúce z Bratislavy smerom k Čiernemu moru a nazad.
Žijeme v ťažkej dobe. Politici, včítane slovenského prezidenta pána Gašparoviča ale hovoria o úplnom opaku - o všeobecnom blahobyte. Každá vec sa každému vráti a tých zlodejov, ktorí na Slovensku okradli celý národ ich nakradnuté miliardy nezachránia. Sú to len papieriky, ktoré dnes majú cenu a zajtra sa možno budú považovať za starý papier vhodný k zberu a zošrotovaniu.

Som zvedavý, koľko ľudí sa prihlási k výzve „Revolúcia proti tyranii“ a či sa vôbec na Slovensku nájde aspoň niekoľko sto ľudí, ktorí by túto výzvu podporili.

Ďakujem Ti za Tvoje neoceniteľné správy zo Slovenska o situácii ktorá sa tam odohráva. Prajem Ti mnoho zdaru a síl do boja proti novodobej tyranii a pri úsilí získania dostatočného počtu hlasov na kandidáta na post slovenského prezidenta
Posielam Ti kópiu ..Protestu č. 40“, v ktorom som tentoraz zameral na biblické udalosti Starého i Nového zákona a porovnania ich so súčasnosťou.

Prikladám ako obyčajne malú sumičku na Tvoje výdavky spojené s poštovným.
Tvoj priateľ Jozef.

Jozef VAŠKOVIČ
Lorystrasse 40-42/6/6
1110 Wien - Simmering
Österreich.

         Facebook Print Friendly and PDF


             
Hlavná stránka